- Tradiční katolíci čelí hrozbe prevzatia cirkvi revolučnými ideológmi.
- Stalinova taktika eliminácie opozície sa opakuje v súčasnej cirkevnej politike.
- Teológia oslobodenia podkopáva pravú vieru a vedie k rozdeleniu cirkvi.
- Revolucionári sa snažia ovládnuť pravdu a autoritu katolíckej cirkvi.
Keď sa k moci dostane priemerný tyran – dokonca aj totalitný –, v tajnosti sa obáva, že sa na nej dlho neudrží, a preto koná s neúprosnou tvrdosťou, aby si moc udržal, pričom sa na každom kroku bojí smrti a likviduje všetku opozíciu – nielen tých, ktorých porazil, ale aj tých, ktorí mu pomohli dostať sa k moci.
Bez Leva Trockého by sa Josif Stalin po Leninovej smrti v roku 2024 nikdy nedostal k moci. Trocký však bol príliš populárny, príliš mocný a príliš múdry.
Stalin to vedel. A konal. Do roka už Trockij nebol veliteľom Červenej armády. O štyri roky neskôr bol úplne vyhostení zo Sovietskeho zväzu.
Stalin však stále nebol v bezpečí. A v roku 1936 vyhlásil vojnu svojim súdruhom z Komunistickej strany. Do roku 1938 dal popraviť viac ako polovicu členov Ústredného výboru a tretinu všetkých členov strany.
Trockij sa nakoniec usadil v Mexiku, kde ho v roku 1940 zavraždili Stalinovi agenti. Bola to však náročná úloha – Trockij žil v dobre opevnenom areáli v Mexiku. Sovietsky NKVD (dnešná KGB) potreboval na jeho zabitie toho správneho človeka.
Preto sa obrátili na Ramóna Mercadera del Ríu. On aj jeho matka, Caridad Mercaderová, boli tvrdými španielskymi stalinistami (áno, Franco „nezvrhol republikánske Španielsko“, ale oslobodil Španielsko od stalinistických komunistov).
Mercader bojoval za Stalina v španielskej občianskej vojne. Túto lokálnu bitku síce prehral, ale stále bol odhodlaný pomôcť Stalinovi eliminovať hrozbu, ktorú Trockij predstavoval pre celosvetovú revolúciu.
Sovieti používali ten istý taktický plán počas celého 20. storočia. Alger Hiss, komunista z ministerstva zahraničných vecí, bol manipulátorom FDR-a až do momentu, keď spolu so svojím kamošom, „strýkom Joeom“ Stalinom, v Jalte zradil kresťanskú východnú Európu. Hiss potom zosnoval vznik Organizácie Spojených národov.
Sovieti používajú rovnakú stratégiu na preniknutie do katolíckej cirkvi.
Generálporučík Ion Mihai Pacepa, najvyššie postavený sovietsky dezertér počas studenej vojny, v roku 2015 povedal Katolíckej tlačovej agentúre, že KGB „dokázala presvedčiť skupinu ľavicovo orientovaných juhoamerických biskupov, aby usporiadali Konferenciu latinskoamerických biskupov v kolumbijskom Medellíne. Oficiálnym cieľom konferencie bolo zmierniť chudobu,“ povedal, ale „jej nevyhláseným cieľom bolo uznať nové náboženské hnutie, ktoré povzbudzovalo chudobných k vzbure proti ‚inštitucionalizovanému násiliu chudoby‘.“
Všimnite si paralelu: Stalin potreboval agenta NKVD, rodáka zo Španielska, a v Mercadorovi ho našiel. Brežnev potreboval agenta, ktorý sa vyzná v latinskoamerickom prostredí, aby prenikol do cirkvi, a tak sa obrátil na Pacepu v Rumunsku – kde sa hovorilo románskym jazykom v rámci románskej kultúry a kde poznali Západ lepšie, než by to kedy mohla Moskva.
Pacepa: „KGB sa podarilo presvedčiť skupinu ľavicovo orientovaných juhoamerických biskupov, aby usporiadali Konferenciu latinskoamerických biskupov v kolumbijskom Medellíne (1968). Oficiálnou úlohou konferencie bolo zmierniť chudobu,“ povedal, ale „jej nevyhláseným cieľom bolo uznať nové náboženské hnutie, ktoré povzbudzovalo chudobných k vzbure proti ‚inštitucionalizovanému násiliu chudoby‘.“
V krátkom čase sa teológia oslobodenia rozšírila po celom kontinente. Oslobodenie nie od hriechu pre spásu, ale od amerických utláčateľov pre pomstu a odškodnenie. Kubánski agenti, katolícki duchovní a potomkovia Algera Hissa z amerického ministerstva zahraničných vecí obsadili Nikaraguu a podnecovali vojny v celom regióne.
„Vaša chudoba je vina Ameriky,“ hovorili ľuďom v dedinách – a oni prišli na sever, v desiatkach miliónov.
Čas postaviť sa proti lži
Alexander Solženicyn povedal, že „Žijú v lži.“ Odpovedali americkí biskupi pravdou?
Nie. Namiesto toho preložili teológiu oslobodenia do angličtiny: „Sociálna spravodlivosť.“
Dnes tí istí revolucionári zameriavajú svoju pozornosť na svojho večného nepriateľa – katolícku cirkev. Ak ju ovládnu, môžu dovŕšiť Marxovu „Aufhebung“ – hegelovskú dialektickú explóziu, ktorá súčasne zdokonaľuje, povznáša a ničí realitu.
Akonáhle to dokážu, budú disponovať nielen svetskou mocou na elimináciu Zvyšku, ale aj nebeskou mocou na podriadenie pravých veriacich svojej unesené nadvláde pápežskej magisteriálnej autority.
„Nemôžete sa nám postaviť na základe vyššieho zákona! Zákony prírody a Boha prírody, prirodzené práva, zdravý rozum a všetky ostatné princípy definujeme my,“ vyhlásia úlisne.
„Katolíci v minulosti bojovali za svoju vieru proti svetským cisárom. My však teraz ovládame katolícku cirkev a pravdy viery.
„Teraz sme vaším jediným zdrojom pravdy, autority a morálky – ba dokonca samotnej spásy.
„Postavte sa proti nám a nebudete sa nijako líšiť od tých gnostických ideológov, ktorí si vytvorili svoje vlastné protichodné verzie ‚skutočnosti‘. Sú to podvodníci a falošníci, áno, a teraz ste nimi aj vy, pokiaľ sa nevzdáte.
„Vzdať sa – nám!“
„Konečne sme sa zmocnili ‚jedinej pravej cirkvi‘, ktorá je na večnosť neoddeliteľná od samotného Krista. Teraz ju zastupujeme. Teraz ňou sme. A teraz interpretujeme jej večné pravdy. My ich definujeme. Máme autoritu rozlišovať herézy a odsudzovať heretikov – vrátane vás, ak nám budete stáť v ceste.
„Áno, rovnako ako všetci revolucionári sme dosiahli našu moc tým, že sme predstierali, že dodržiavame vaše pravidlá, hoci sme im nikdy neverili.
„Keď sme ju dosiahli, zmocnili sme sa nielen symbolov vašich právd, ale aj samotných vašich právd. Teraz sú naše, ovládame ich a využijeme našu autoritu na to, aby sme ich zničili, zmenili (pozri Karl Marx, Tézy o Feuerbachovi, č. 11), aby sme nové vyhlásili za evanjelium a aby sme ich (a našu moc) bránili s autoritou, ktorú nám zveril sám Kristus.
„To, čo Satan nedokázal dosiahnuť na púšti (Ján 8), sme dosiahli my! Áno – sám to nedokázal – Kristus, s ktorým sa stretol, bol nedobytný.
„No, prekvapenie – my sme nedobytní neboli. V skutočnosti sme boli celkom ľahké terče. Satan je predsa len šikovný chlapík a dal nám pocit, že sme celkom dobrí, pričom nám umožnil cítiť sa celkom dobre vo všetkom, ak viete, čo tým myslím.
„Áno, teraz už viete, čo mám na mysli, vy úbohí darebáci. My tu velíme, to si pište! Sme pod priamym velením samotného Pána dejín. Jasné, trochu sme využili Hegela a nechali dialektiku tu a tam dotiahnuť pár voľných koncov dejín – veď Veľký rozvod (C. S. Lewis) mal pravdu: Kristus zomrel príliš mladý! História nám zverila úlohu zdokonaliť Jeho učenie, urobiť ho zrelším, urobiť ho dokonale ľudským (úprimne povedané, ten Lewis naozaj veľmi nedôveroval ‚ľudskosti‘ , ale my to vieme lepšie: Pokrok nás predsa len urobil lepšími než jeho partiu, takže sa nemusíme trápiť neistotami, ako sú eschaton, morálka a pravda. My sme nové ľudstvo!).
„Záver: Dnes stojíme na Petrovej skale (uhni, Šimon). Odteraz sa zaradíš do radu: My, nie ty, máme na starosti vedenie. Boh to hovorí a my hovoríme: ‚‚Presne tak!‘ A vy urobíte, čo povieme, inak...
Iste, v dávnych časoch svätí vítali mučeníctvo, lebo vedeli, že ich skutočnou večnou odmenou je Boh, nie Cézar.
“Ale s nami si na mučeníkov hrať nemôžete. Už nie, vy afektovaní „svätci“, ktorí sa nám vysmievate namiesto toho, aby ste sa skláňali pred každou našou odpornou rozmarou.
“Teraz je to buď poklonkovať, alebo inak. Nám. Deväťkrát udri hlavou o mramorovú podlahu pred naším trónom, dosť nahlas, aby sme počuli, ako dopadá. Máš rád kadidlo? Tak ho zapáľ – pred nami. Teraz sme tvoja jediná cesta k Bohu.
Naši revoluční predchodcovia sa pokúsili zničiť Boha, dokonca vyhlásili, že je mŕtvy.
„Aké hlupáky. Úlohou nebolo zabiť Ho – veď On je predsa večný. Nie, musíte Ho zmocniť, uniesť, prevziať kontrolu nad Ním. Zabalíte Ho do pohodlného malého kostýmu a naplníte ho nie amor dei, ale amor sui – láskou ku mne.
„Lebo sme z hierarchie a sme tu, aby sme pomáhali. A odteraz: ‚Ak nás neposlúchnete, ste zatratení!‘“
Ako veľmi túžili to povedať – už celé storočia.
Teraz si myslia, že môžu.
Príď, Pane Ježišu.