- Pápež Lev XIV. obnovuje úlohu kardinálov v riadení Katolíckej cirkvi.
- Synodalita sa chápe ako nástroj spoločenstva, nie demokratizácie Cirkvi.
- Liturgické otázky sa budú riešiť v kontexte jednoty Cirkvi.
- Absencia latinskej omše naznačuje širší prístup k liturgickým témam.
Pápež Lev XIV. posiela kardinálom list, ktorý obsahuje program stretnutia naplánovaného na začiatok budúceho roka.
V rámci mimoriadneho konzistória, ktoré sa uskutoční 7. a 8. januára 2026 vo Vatikáne, sa 7. januára popoludní uskutoční stretnutie všetkých kardinálov univerzálnej Cirkvi. Nasledujúce dopoludnie sa uskutoční koncelebrácia pri Oltárnej sieni v Bazilike svätého Petra.
“Pozorovateľov na tomto zvolaní prekvapila absencia akejkoľvek deklarovanej motivácie, čo je v porovnaní s minulosťou anomália. Môžeme však očakávať, že v najbližších hodinách príde do schránok všetkých kardinálov list od pápeža, v ktorom bude stanovený program očakávanej konzistória,”prezradil novinár Nico Spuntoni v talianskom denníku Il Giornale.
Spuntoni pre LifeSiteNews uviedol, že pápežova pozvánka neobsahuje žiadnu výslovnú zmienku o tradičnej latinskej omši, iba všeobecný odkaz na tému liturgie. Ako Spuntoni vysvetlil, táto formulácia by naznačovala, že téma určená na diskusiu by mohla byť širšia a neobmedzovala by sa len na spor medzi tradicionalistami a reformátormi.
Konzistencia, ktorú v novembri ohlásil dekan kardinálskeho kolégia Giovanni Battista Re, spadá do výsadných práv pápeža zaoberať sa “osobitnými potrebami Cirkvi alebo otázkami osobitnej závažnosti,” ako sa uvádza v Kódexe kánonického práva. Toto zvolanie nezvyčajne nesprevádzalo oficiálne vysvetlenie.
Hlavnými témami konzistória však údajne boli: 1) úloha kolégia kardinálov v riadení pápeža Leva’ 2) synodalita a 3) liturgický pokoj.
Čítajte: Talianski biskupi chvália betlehemy bez Krista, keď pápež Lev bráni tradičné zvyky
Podľa toho, čo sa očakávalo, Lev XIV. požiadal členov Posvätného kolégia, aby sa na stretnutie pripravili opätovným prečítaním dvoch textov z pontifikátu pápeža Františka: apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium a apoštolskej konštitúcie Praedicate evangelium. Uvedenie týchto dvoch dokumentov má usmerniť spoločné uvažovanie o ekleziologickej vízii a vzťahu medzi Rímskou kúriou a riadením Cirkvi.
Odvolanie sa na mimoriadne konzistórium prichádza v prechodnom období vzhľadom na predchádzajúci pontifikát. Počas rokov pápeža Františka bolo zapojenie celého kardinálskeho kolégia do riadneho riadenia Cirkvi opakovane predmetom kritiky. František totiž uprednostňoval obmedzenú skupinu spolupracovníkov, známu ako C9 a neskôr zredukovanú na C6, čo obmedzovalo možnosti plenárnych konzultácií kardinálov.
Významným momentom v tomto smere bolo stretnutie v roku 2022 venované Praedicate evangelium, zvolané v čase, keď už takmer mesiace platila reforma kúrie, ktorá sa vyznačovala obmedzeným priestorom na diskusiu. Tento prístup sa uvádzal ako jeden z najdiskutovanejších aspektov Františkovho’ odkazu počas generálnych kongregácií, ktoré konkláve predchádzali.
Vedomý si tohto kontextu, pápež Lev XIV. sa touto otázkou zaoberal už v prvých dňoch svojho pontifikátu. Dva dni po svojom zvolení počas prvého stretnutia s kardinálmi vyjadril zámer pravidelne sa s nimi stretávať, čím naznačil túžbu zvrátiť to, čo bolo vnímané ako fáza úpadku úlohy kardinálskeho kolégia. Po uplynutí prvého polroka jeho pontifikátu predstavuje rozhodnutie zvolať mimoriadne konzistórium a jasne definovať jeho program prostredníctvom osobného listu kardinálom prvý konkrétny akt tohto prísľubu.
Prvý bod konzistória sa teda týka obnovenia úlohy kolégia kardinálov ako privilegovaného poradného orgánu v práci najvyššieho pontifika pri vedení Katolíckej cirkvi.
Druhý bod sa týka témy synodality, ktorá bola jedným z najdiskutovanejších prvkov Františkovho pontifikátu. Z predmetného listu vyplýva, že Lev XIV. má v úmysle navrhnúť jej špecifické čítanie, v ktorom sa synodalita nepredkladá ako proces “demokratizácie Cirkvi,” ale ako cesta spoločenstva: nástroj zameraný na disponovanie kléru a laikov, aby súhlasne prijali a uviedli do praxe to, čo je stanovené cirkevnou autoritou. Tento prístup pápež výslovne spája s horizontom jednoty, ktorý označil za vedúce kritérium a kľúčové slovo svojho pontifikátu.
Tretí bod uvedený v programe konzistória sa týka liturgickej otázky. Pápež upozorňuje na oblasť, ktorá sa v posledných rokoch stala poľom konfrontácie medzi rôznymi cirkevnými frakciami, najmä po promulgácii motu proprio Traditionis custodes v roku 2021. Táto otázka sa bude riešiť v širšom rámci cirkevného spoločenstva a vzťahu medzi jednotou Cirkvi a pluralitou liturgických foriem.