Zmätok ohľadom kondómov nabáda k porušeniu 5. a 6. Božieho prikázania

2,291
Kultúra smrti

Tridsiateho novembra sa pápež František vracal z návštevy v Afrike. Počas tlačovej konferencie, ktorá sa tam uskutočnila sa ho spýtali na postoj Cirkvi k použitiu kondómov ako ochrane proti HIV. Nemecký novinár sa spýtal:

Nie je už vhodný čas, aby Cirkev zmenila svoj názor na túto problematiku? Nemali by byť kondómy povolené ako prevencia proti infekciám?

Pápež František vo svojej odpovedi reagoval takto:

Áno, je to jedna z možností. Morálka Cirkvi sa tu však dostáva do mätúcej situácie: piate alebo šieste Božie prikázanie? Je potrebné chrániť život, alebo presadzovať, že pohlavný styk je jeho bránou?

Pokračoval:

Ale toto nie je problémom. Ten má oveľa väčšie rozmery... táto otázka ma núti zamyslieť sa nad tým, čo sa raz spýtali Ježiša: "Povedz nám, učiteľ, je správne uzdravovať v sobotu? Je povinnosťou uzdravovať?" Táto otázka, "je oprávnená",... ale hlavné problémy sú podvýživa, osobnostný rozvoj, otrocká práca či nedostatok pitnej vody. Ale nehovorme o tom, či niekto môže použiť túto alebo inú náplasť na túto malú ranu. Oveľa vážnejším zranením je spoločenská neprávosť, nespravodlivosť, že... nerád by som hlbšie rozoberal štúdie, v ktorých ľudia umierajú kvôli nedostatku vody, hladomoru, životnému prostrediu... veď niekde sa všetko dá liečiť, niekde neexistujú tieto choroby, tragédie, ktoré vytvoril človek, či už kvôli nespravodlivosti v spoločnosti alebo aby zarobil peniaze. Mám na mysli dodávanie zbraní. Až keď nebudú existovať žiadne problémy, môžeme sa spýtať otázku "je správne uzdravovať v sobotu?" Keďže pokračuje dodávanie zbraní, vojny sa stávajú najväčšou príčinou smrti... Nemyslím si, že je teda na mieste zaoberať sa tým, či je alebo nie je správne uzdravovať v sobotu. Ľudstvu by som však odkázal: "buďte spravodliví" a keď takí budú všetci, keď už nebude neprávosť, až potom môžeme hovoriť o sobote.

Tieto slová spôsobili zmätok a spor v rámci Cirkvi, ale aj mimo nej.  Väčšina médií si zo slov pápeža Františka vyvodila záver, ktorý si dokonale odôvodnila pomocou jeho poznámok. Pápež si podľa nich myslí, že "na svete existujú problémy, napr. podvýživa, nadmerné využívanie životného prostredia a nedostatok pitnej vody", ktoré sú oveľa dôležitejšie ako jasné učenie, či je používanie kondómov morálne akceptovateľné.

Aby sme napomohli rozptýleniu zmätku ohľadom cirkevného učenia, ktorý spôsobili slová Svätého Otca, použijeme nasledujúci článok Mgr. Michel Schooyansa, profesora Katolíckej Univerzity v Louvain a uznávaného akademika a spisovateľa. Tento text bol pôvodne publikovaný v roku 2005 ako časť knihy Le terrorisme à visagehumain (Terorizmus s ľudskou tvárou). Očakávame však, že čitatelia hneď pochopia jeho súvislosť so vzniknutým zmätkom.

Výňatok z knihy Le terrorisme à visagehumain  od Michela Schooyansa a Anne-Marie Libertovej

V prvom rade by sme mali preskúmať niektoré vyhlásenia za posledných pár rokov. Je nutné zamerať sa  na dôležité osoby, akademického a/alebo cirkevného sveta, najmä na moralistov a farárov. Mali by sme ich nazvať hodnostármi a mali by sme sa vyhnúť presným citáciám s uvedením ich mien, aby sa diskusia nestala osobnou. Ďalším dôvodom je výlučné zameranie sa na morálne otázky, a nie na osoby, ktoré sa o nich vyjadrili.

Chaos a nedorozumenie

Keďže sa tieto vyhlásenia zaoberajú kondómami ako ochranou proti šíreniu AIDS, často spôsobujú zmätok vo verejnosti aj v Cirkvi. Mnohokrát sú sprevádzané prekvapujúcimi poznámkami ohľadom osoby a funkcie pápeža, ako aj o autorite Cirkvi. Vo výčitkách tiež možno nájsť sexuálnu morálku, celibát, homosexualitu, svätenie žien, príjimanie pre rozvedených a znovu zosobášených a pre ženy, ktoré podstúpili potrat, atď. Toto je jedinečná príležitosť ako globalizovať dané problémy.

Títo hodnostári sa však v médiách vyjadrili dosť samoľúbo. Obhajovali použitie kondómov v prípadoch, kde je riziko nakazenia zdravého partnera chorobou AIDS. Podľa nich by v takýchto prípadoch Cirkev mala zmeniť svoj postoj.

Tieto vyhlásenia spôsobujú veľký zmätok v názoroch verejnosti; metú veriacich, rozdeľujú kňazov, zarmucujú biskupov, znevažujú kolégium kardinálov, podkopávajú Magistérium Cirkvi a zameriavajú sa priamo na Svätého Otca. Ostatní hodnostári, tí na dôchodku alebo už nebohí, by sa už búrili ohľadom tejto problematiky. V súčasnosti však tieto poznámky spôsobili úžas. Ľudia totiž očakávajú väčšiu obozretnosť a prísnosť v morálke týchto hodnostárov, ktorí sú ovplyvnení novými názormi v konkrétnych oblastiach. A je jedno či ide o teologickú alebo disciplinárnu morálku. Robia však všetko preto, aby "ospravedlnili" použitie kondómov pomocou mozaiky vytvorenej z "vychvaľovania prezervatívov" pomocou univerzálych trikov ako je "menšie zlo" alebo "dvojitý účinok".

Jeden z týchto hodnostárov zašiel až tak ďaleko, že spravil z použitia kondómov morálnu povinnosť, a to v prípade, ak niekto nechce porušiť 5. Božie prikázanie. Tvrdil, že ak ľudia, ktorí sú infikovaní chorobou AIDS nechcú abstinovať v oblasti sexuality, musia svojich partnerov chrániť. Jediný spôsob, ako to urobiť, je v tomto prípade použitie kondómu.

Tieto poznámky sú dosť vážne na to, aby uviedli ľudí do pomykova. Ponúkajú však len čiastočné, alebo skreslené vedomosti o najprirodzenejšej morálke a hlavne o kresťanskej morálke. Spôsob, akým prezentujú veci sú prinajmenšom udivujúce.

PROBLÉM PRIRODZENEJ MORÁLKY

Niektoré upokojujúce, ale nepravdivé postrehy

Vyjadrenia hodnostárov o kondómoch sú nečakane povrchné. Niekto by mohol dobrovoľne poradiť zainteresovaným stranám, aby sa oboznámili s uznávanými vedeckými a klinickými výskumami. Tieto strany by zároveň nemali dookola vyťahovať a pridávať na dôležistosti už dávno testami vyvráteným  klebetám. Nakoniec tieto nové testovania už boli zverejnené aj v mnohých voľne prístupných časopisoch.

Ako si môže niekto ani len nevšimnúť, že účinky obmedzenia, ktoré kondómy zdanlivo predstavujú, sú evidentne klamlivé? Vážne je to tak. Spomenutý kondóm je technicky nestály. Dôvodom je, že povzbudzuje k zvýšenému počtu partnerov a v rozmanitosti sexuálnych skúseností. Preto riziká skôr zvyšuje namiesto toho, aby ich odstraňoval.

Jedinú efektívnu prevenciu treba hľadať v zrieknutí sa rizikového správania a vo vernosti.

Z tohto pohľadu, definovanie morálky použitia kondómov ostáva na vedeckej čestnosti a prirodzenej morálke. Cirkev nielenže má právo sa k tejto problematike vyjadrovať, je to jej povinnosťou.

"Neúspechom je v každom prípade smrť"

Tieto zásahy hodnostárov však neberú do úvahy posledné výskumy, ktoré sú bezpodmienečne vedecky významné. Jedným z nich bol výskum doktora Jacquesa Suaudeaua. Keď už sú autori neinformovaní o posledných výskumoch, mohli by aspoň myslieť na predchádzajúce napomenutia najvyšších vedeckých predstaviteľov. Napríklad v roku 1996 sme si mohli v správe profesora Henriho Lestradeta z Národnej Akádemie Medicíny v Paríži prečítať:

"Je na mieste […] poukázať na to, že kondómy boli pôvodne obhajované ako jeden zo spôsobov antikoncepcie. Avšak […] miera "zlyhania" tejto ochrany sa vo všeobecnosti pohybuje medzi 5 až 9% na jednu dvojicu počas jeho ročného používania. Bez akýchkoľvek skúmaní […] už teraz vieme, že je náročné zistiť, či by malo využitie kondómov na ochranu proti HIV menšiu mieru "zlyhania". Dôvodom je, že výskyt HIV je 500 krát nižší ako prítomnosť spermií.  Každopádne, medzi týmito dvoma prípadmi je obrovský rodziel. Ak kondóm zlyhá ako antikoncepcia, výsledkom je vznik nového života, no ak zlyhá ako ochrana pred šírením HIV, následkom môže byť len smrť".

Tá istá správa tvrdí o prípade HIV, že "jediný prístup zodpovedného človeka, ktorý je HIV pozitívny, je zrieknuť sa akýchkoľvek sexuálnych stykov, či už chránených alebo nie.  […] Ak nejaká dvojica ráta so stabilným vzťahom, mali by byť splnené nasledujúce odporúčania: každý z nich by mal podstúpiť vyšetrenie a zopakovať ho po troch mesiacoch. Počas toho by mal pár abstinovať od všetkých sexuálnych stykov (či už s alebo bez kondómu). Potom by si mali prisľúbiť vzájomnú vernosť“.

Hodnostári, ktorí sú autormi hore rozoberaných komentárov, by spravili dobre, keby sa zamerali na jeden zaujímavý výsledok lekárskej štúdie, v ktorej sa uvádza:

"Tvrdenie, ktoré bolo presadzované už stovky ráz (napr. zdravotníckymi úradníkmi, Conseil supérieur pre AIDS a organizáciami bojujúcimi proti AIDS), ktoré sa týka dokonalej ochrany zabezpečenej kondómami, je jednoznačne príčinou mnohých infekcií, ktorých pôvod momentálne nikto nehľadá".

Aby boli "postihnuté" krajiny zaplavené kondómami, neustále sa v nich vedú medzinárodné kampane. Pozývajú sa náboženskí predstavitelia, aby im zabezpečili významný patronát. No aj napriek týmto kampaniam - a možno aj práve kvôli nim - je postup pandémie pravidelne sledovaný.

V júli v roku 2004 belgický doktor Jean-Louis Lamboray, jedna z najdôležitejších autorít na svete ohľadom AIDS, odstúpil z UNAIDS (the United Nations programme against AIDS - Program Spojených Národov proti AIDS). Ako dôvod svojho odstúpenia uviedol "zlyhanie politiky ohľadom obmedzenia rozširovania tejto choroby".  Zlyhanie nastalo, pretože "UNAIDS zabudlo, že o skutočných preventívnych  opatreniach sa rozhoduje v domovoch ľudí, a nie v kanceláriách expertov".

Pred tým, ako bolo vydané konečné vyhlásenie, hodnostári si mali uvedomiť, čo povedal doktor, ktorého slová boli zverejnené v mnohých médiách a ktorý môže byť len ťažko podozrievaný z podporovania názorov Cirkvi. Toto napísal zosnulý profesor Leon Schwartzenberg v roku 1989: "Je samozrejmé, že šíriteľmi AIDS budú hlavne mladí ľudia. Oni totižto nemajú poňatia ohľadom tejto tragédie, ktorá je pre nich len chorobou starých ľudí. Toto presvedčenie je posilnené postojom politickej triedy, ktorá je od nich oveľa staršia a ktorá je zodpovedná za túto nepresvedčivú propagandu: skutočná popularita venovaná kondómom vyvoláva dojem, že boli vytvorené ľuďmi, ktorí ich nikdy nepoužívajú a sú určené pre ľudí, ktorí si neželajú, aby ich používali".

Poslucháči, čitatelia a televízni diváci preto nemôžu brať vážne tieto neopatrné poznámky, ktoré sú im určené z úst hodnostárov. Bez rizika? Oni? Vidia sa ako tí, ktorí budú skôr či neskôr označení ako "zdroj mnohých infekcií"?

Problém kresťanskej morálky

Navyše je zavádzajúce tvrdiť, že Cirkev nemá oficiálne učenie ohľadom AIDSu alebo kondómov. Aj keď sa pápež systematicky vyhýba používaniu druhého slova, morálne problémy, ktoré vzniknú použitím kondómov sú obsiahnuté vo všetkých dôležitých učeniach, ktoré sa zaoberajú manželským zväzkom a jeho zmyslom. Keď niekto rozoberá AIDS a kondómy z pohľadu kresťanskej morálky, musí brať do úvahy, že tu musia byť obsiahnuté niektoré základné body: pohlavný styk sa musí udiať v rámci monogamného manželstva muža a ženy, manželská vernosť je najlepšou ochranou pred sexuálne prenosnými chorobami a AIDSom, pohlavné zjednotenie by malo byť otvorené životu. Život toho druhého by však mal byť tiež rešpektovaný.

Manželia alebo druhovia?

Je rozšírená mienka, že Cikev sa nemá čo miešať do "morálky" sexuálneho partnerstva. Tá by sa mala zamerať na manželskú a rodinnú morálku. A aj tak robí. Oslovuje manželov, teda páry, ktoré sú posvätne zjednotené v manželstve, ktoré je mongamné a heterosexuálne. No postrehy hodnostárov ohľadom kondómov sú cielené na všetky páry, na tie v manželskom alebo mimomanželskom vzťahu, na dočasné vzťahy, ale aj tie trvalé, heterosexuálne, homosexuálne, lesbické alebo sodomické, atď. Nikto nerozumie, prečo by malo byť striedanie sexuálnych partnerov zastávané práve Cirkvou a hlavne ktorýmkoľvek predstaveným, ktorý je podriadený autorite Magistéria a najmä vtedy, ak to vyvolá škandál. Nevie sa ani, prečo by mala byť Cirkev zodpovedná za hriechy tých, ktorých vo väčšine prípadov využitie alebo už teória kresťanskej morálky vôbec nezaujíma. "Hrešte bratia, ale bezpečne!" Po "bezpečnom sexe" tu máme "bezpečný hriech"!

Cirkev a jej predstavitelia teda nemajú žiadne slovo pri poúčaní čo robiť, aby sa hrešilo pohodlne. Ak by sa angažovali v podávaní rád ako sa rozviesť, dehonestovali by tým svoju autoritu. Veď Cirkev považuje rozvod za niečo zlé. Taktiež to sťažuje poučovanie hriešnika ako by sa mal správať, aby obmedzil neželané následky jeho hriechov.

Nastáva tu otázka: je prijateľné, aby hodnostári, ktorí by mali byť zástancovia doktrín, zastierali požiadavky prirodzenej morálky a morálky evanielia a nekládli dôraz na zmenu správania?

Od hodnostárov je nezodpovedné a neprípustné, aby podporovali nápad bezpečného sexu, ktorý je len poistkou pre používateľov kondómov, hlavne ak vieme, že je to klamstvo a vedie ku katastrofe. Práve títo hodnostári by sa preto mali spýtať sami seba, či len nepodnecujú ľudí, aby neporušili len šieste Božie prikázanie, ale ešte aj piate, teda "Nezabiješ". Falošná ochrana, ktorú predstavuje kondóm, má ďaleko od znižovania rizika nákazy, práve naopak, zvyšuje ho. Na "partnerov", korí nepoužívajú kondómy sa valia výčitky ohľadom nerešpektovania piateho Božieho prikázania.

Toto tvrdenie vyvolalo pokus "obhájiť" "preventívne" použitie kondómov, a preto sa jeho používanie neberie až tak tragicky, či už z pohľadu prirodzenej morálky alebo tej kresťanskej.

Možno by bolo jednoduchšie povedať, že ak sa manželia skutočne ľúbia a ak jeden z nich dostane choleru, mor alebo tuberkulózu, budú abstinovať od pohlavného styku, aby sa nenakazili.

CIEĽ: VEĽKÝ PREVRAT

Nesprávny postup

Na začiatku tejto analýzy sme poukázali na to, že hodnostári zastávajúci používanie kondómov často podporovali svoju obhajobu inými "partnermi" ako sú tí, ktorí hľadia do budúcnosti a majú usporiadaný sexuálny život. V skutočnosti sa tento prípad rozoberá práve preto, aby sa spochybnili všetky učenia Cirkvi o sexualite, následne o manželstve, potom o rodine, spoločnosti a nakoniec o samotnej Cirkvi. Práve toto čiastočne vysvetľuje nulový záujem hodnostárov o vedecké závery a základné myšlienky prirodzenej morálky. Aj napriek týmto záverom a hlavným názorom, hodnostári by sa v prvom rade mali zamerať na kresťanskú morálku a prijať ju. Práve kvôli tejto chybe v postupnosti - či už dobrovoľnej alebo nie - chcú hodnostári presadiť prevrat v kresťanskej morálke. Majú vyhradené právo vyjadriť svoje názory ohľadom dogiem Cirkvi. Chcú ich prevrátiť hore nohami a začať reformu celej inštitúcie Cirkvi, aby boli schopní propagovať svoju morálku a svoje dogmy. Preto sa každý na svojej úrovni plánuje zúčastniť tejto novej kultúrnej revolúcie.

No hodnostári sa pohybujú na veľmi tenkom ľade, keďže sa už na začiatku dopustili veľkej chyby. Tou bolo odmietnutnie základných myšlienok riešeného problému. Ak sa začne s nesprávnymi vstupnými údajmi, nemôže sa skončiť ináč, ako s nesprávnymi závermi. Môžeme teda jednoznačne vidieť, kde mieria nevyspytateľné myšlienky zainteresovaných hodnostárov. Dá sa to jednoducho zhrnúť troma sofizmami, ktoré vie jednoducho vyvrátiť aj hociktorý školák.

Tri sofizmy

Prvý sofizmus

Hlavná myšlienka: Nepoužívanie kondómov širi AIDS.
Vedľajšia myšlienka: Šíriť AIDS znamená šíriť smrť.
Záver: Teda nepoužiť kondóm znamená širiť smrť.

Toto rozvracajúce odôvodnenie je založené na myšlienke: aby sa niekto ochránil, musí použiť kondóm. Partnerov môžeme striedať. A s vernosťou sa už vôbec neráta. Predpokladáme, že sexuálny pud sa nedá len tak ľahko prekonať, a preto sa stáva, že nie je možné naplniť manželskú vernosť. Teda, jedinou možnosťou ako nedostať AIDS, je používať kondómy.

Druhý sofizmus

Hlavná myšlienka: Kondómy sú jedinou ochranou proti AIDS.
Vedľajšia myšlienka: Ale Cirkev je proti používaniu kondómov.
Záver: Teda Cirkev podporuje šírenie AIDS.

Tento pseudo-sylogizmus je založený na nesprávnom tvrdení, ktoré je uvedené v hlavnej myšlienke. Tým je prehlásenie, že kondómy sú jedinou ochranou proti AIDS. Nachádzame sa v situácii, kedy sa argumentuje do kruhu. Je to prípad nesprávneho odôvodnenia, keď je prvá vstupná informácia prezentovaná ako nespochybniteľná, a preto ani všetko ostatné nie je možné spochybniť. Všetko, čo je nutné dokázať, sa považuje za pravdivé, najmä, že kondómy sú jedinou ochranou proti AIDS.

Prípad polysylogizmu.

Konečne tu máme príklad pseudo-sylogizmu. Je veľmi sofistikovaný a hodnostári by ho mohli preskúmať:

Hlavná myšlienka: Cirkev je proti používaniu kondómov;
Vedľajšia myšlienka: No kondómy sú prevenciou proti nechceným tehotenstvám;
Záver hlavnej myšlienky: Cirkev teda podporuje nechené tehotenstvá;
Vedľajšia myšlienka: Nechceným tehotenstvám sa dá vyhnúť jedine potratom;
Záver: Cirkev teda podporuje potraty.

Aby sme to zhrnuli, zadefinovanie morálky a kresťanskej náuky, nemôže mať nič spoločné s falošným využívaním chorých a ich smrťou.