Prvé homosexuálne manželstvo troch osôb

3,281
Kultúra smrti

Po tom, čo prvýkrát vo svete uzákonili manželstvo troch osôb došlo v Thajsku k sobášu troch homosexuálov. Toto sa stane pravdepodobne v každej krajine, ktorá nanovo definuje manželstvo ako niečo iné, než je spojenie jedného muža a jednej ženy. Keď je kultúrnym štandardom pre „manželstvo“ to, že sa stránky navzájom milujú, potom sú možné všetky druhy nových zoskupení. Pozrite sa na to, čo čoskoro príde do krajín, ktoré sú blízko tej vašej.

Nielenže kultúrni revolucionári pod hlavičkou dúhy homosexuálnych práv menia definíciu manželstva, ale prepožičavajú si aj termín, ktorý bol obľúbený u radikálov v 60-tych rokoch, t.j. „zdrvujúcu monogamiu“. Čo má zabrániť týmto trom nemonogamným zosobášeným mužom, aby si vzali nejakých dodatočných manželov? Ak je v poriadku, keď sú traja, prečo nie štyria? Alebo piati?

To je, samozrejme, chvíľa, ktorú by som nazval hrôzostrašnou. Pred týmto sme my - oponenti homosexuálneho manželstva - po celý ten čas varovali. Predovšetkým však poodhaľuje niečo iné - to, pred čím už nejaký ten čas varujem.

Tých z nás, ktorí otvárajú manželstvo osôb rovnakého pohlavia (z dôvodov, o akých sme práve hovorili), obhajcovia homosexuálneho manželstva označujú za bláznov. Zosmiešňovali naše tvrdenia, že nová definícia manželstva povedie k polygamickému manželstvu a ďalším ústupkom. Odsúdili nás ako homofóbnych a fanatických, ktorí tak konajú z prostej nenávisti. Neboli sme vraj len bezcitní, ale aj hysterickí. Kričali na nás, že takéto opatrenia by oni nikdy neobhajovali. Mali nás za bláznov. Tvrdili dokonca, že by nič z toho nepodporili - okrem toho, aby sa mohli vziať dvaja homosexuáli.

My ale vieme viac. Tí z nás, ktorí študovali ideologickú katastrofu s názvom „progresivizmus“, vedia viac. Boli sme svedkami toho, aký je tento „pokrok“ progresivistov. Jediné, čo vlastne vieme o progresivistoch je to, že o sebe tvrdia, že to, čím sú, sa stále mení a vyvíja. To, aké riešenia problémov zastávajú dnes, sa - podľa vlastnej definície progresivistov - môže zmeniť.

Často zvyknem dávať ako príklad Margaret Sangerovú z Plánovaného rodičovstva. Tá v dvadsiatych rokoch 20. storočia zahájila Americkú ligu za kontrolu pôrodnosti, pričom sa Sangerová zameriavala na antikoncepciu a eugeniku. Sangerová trvala na tom, že ona a jej organizácia sú proti potratom. „Je to však alternatíva, ktorú nemôžem príliš ostro kritizovať,“ napísala v januári 1932. „Niektorí zle informovaní ľudia majú predstavu, že keď hovoríme o antikoncepcii, zaraďujeme medzi tieto metódy aj potrat. To určite nie.“

Napriek tomu to, že pokrokári začali len s antikoncepciou, na to, aby skoncovali aj so životom po počatí, stačilo len niekoľko desaťročí. Urobili až taký „pokrok“, že Sangerovej organizácia sa čoskoro stala najväčším poskytovateľom potratov v USA. A čo ohľadom potratu zastávajú zástancovia „pro-choice“ dnes? Teraz vám povedia, že je potrebné nielen podporiť jeho legalizáciu, ale treba za ňu aj zaplatiť. Ak s nimi nesúhlasíte, budu vás osočovať z toho, že podporujete „vojnu na ženách“.

To je ten ich „pokrok“. A nás, ktorí sa nemeníme spolu s nimi, ktorí dokonca uprednostňujeme postoje, ktorých sa kedysi držali samotní pokrokári, považujú za extrémistov. To, kde pokrokári začnú, sa nikdy nezhoduje s tým, kde skončia. Nikdy nám nebudú vedieť povedať o svojom konečnom cieli, pretože ich cieľ sa stále hýbe. Nevedia nám povedať, aký názor budú zastávať v tých a oných otázkach o 20 rokov. Povedia nám to až vtedy, keď sa tam dostanú.

Vieme však toto: to, čo je teraz zdanlivo nepochopiteľné pre všetkých z nás (vrátane samotných progresivistov), sa môže stať dogmou progresivistov v ďalšej generácii. Keď sa z kedysi nepredstaviteľnej absurdity stane skutočnosť, progresívni pokrčia ramenami a potom kričia - na vás. Ak poviete, že určité nemožné postoje by sa mohli stať postojmi pokrokárov povedzme v roku 2035, budú sa smiať a trvať na tom, že takéto neznesiteľné postoje by oni nikdy nezastávali. Beda však, keď sa dostaneme do roku 2035. Povedia vám, že ste blázon. Ba viac než to: že ste odporný extrémista, lebo nesúhlasite s ich novonadobudnutými a osvietenými postojmi. A pokúsia sa vynútiť ich dodržiavaniu vďaka donucovacej moci štátu.

Urobili to s potratom a to isté robia aj s manželstvom. Dajte pokrokárom moc predefinovať manželstvo – čo je sféra prirodzenosti a Boha, ktorý túto prirodzenosť stvoril ­ a zmenám definícii nebude konca kraja. Definícia bude vždy v stave pokroku.

Horšie je, že táto najhroznejšia tragédia, táto progresívna hniloba, toto nebezpečne zmätené „myslenie“ je teraz prítomne všade vo väčšine sekulárneho sveta, ktorý stratil Boha a stratil aj svoju oddanosť morálnemu imperatívu. „Ak neexistuje Boh,“ povedal Dostojevskij, „všetko je dovolené“.

To ma privádza späť k tomu, čo sa stalo v Thajsku. Len čo som videl článok o manželstve muž+muž+muž, ktorý zverejnili v britskom Daily Mail, hneď som prešiel na komentáre čitateľov (t.j. na to, ako to vníma verejnosť), aby som si potvrdil svoje najhoršie očakávania o modernom ľudstve. Áno, bolo by skvelé nájsť medzi komentármi seriózne Mea culpa typu: „Wow, konzervatívci majú pravdu! To, že podporujeme homosexuálne manželstvo, vedie k tomuto šialenstvu! Ó, môj Bože!“ Alebo: „Nerád to priznávam, ale odporcovia manželstiev osôb rovnakého pohlavia mali vo všetkom pravdu. Toto narobí s manželstvom a rodinou veľký neporiadok.“

Nie, je mi ľúto. Nie, takto tieto mysle nefungujú. Pamätajte si: keď sa konečne „pokrok“ dostane do stavu, o ktorom sa kedysi prisahalo, že je nemožné, aby nastal (aj keď ste dokonca naznačili, že to presne tam smeruje), neočakávajte žiadne ospravedlnenie či prehodnotenie. Nie, očakávajte, že oni sú práve na palube poslednej permutácie. Očakávajte, že budú tlieskať ďalšej destinácií v tomto katastrofickom kultúrnom vraku. A samozrejme, očakávajte, že vás (opäť) odsúdia ako bezcitné zviera.

No i tak som tu práve preto umiestnil niektoré z komentárov čitateľov v článku Daily Mail:

Je ironické, že jeden z komentárov pridal Portoričan s menom Eliáš, ktorý je skutočne „prorokom“ našej doby. O novom trojčlennom páre napísal: „Teším sa z nich. Dúfam, že príde deň, kedy sa všetci budeme môcť milovať tak slobodne, ako sa dá a budú nám to priznávať aj svetské zákony.“

Tu je komentár od ďalšieho posla našich čias – od niekoho z Južnej Afriky s menom Louis. Túto osobu to inšpirovalo, aby ďakovala Stvoriteľovi, ktorý ich stvoril ako muža a ženu: „Vďaka Bohu za týchto ľudí - svet potrebuje viac lásky. Prajem im všetko najlepšie a mnoho šťastných rokov. Tvoria krásne manželstvo. Nech každý deň svojho života prežívajú vo svojom živote Božiu priazeň; dúfam, že jedného dňa budú mať veľkú rodinu, s ktorou sa podelia o svoju lásku!“

Od Nicky v Austrálii: Prajem im veľa šťastia. Dúfam, že sú šťastní :)“

A od iného Austrálčana: „Srdcu nerozkážeš. Dúfam, že sú spolu šťastní.“

A všimnite si toto zhodnotenie od Laury vo Veľkej Británii, ktorej rozpoltenosť dáva priestor dnešnej norme, ktorú by sme mohli nazvať „Je to OK, ak sú šťastní“. Tá teraz definuje manželstvo: „Som za homosexuálne manželstvá... ale 3 ľudia, ktorí sa spolu vezmú? Jednoducho nechápem, ako to môže fungovať. A ako by ste mohli milovať dvoch ľudí rovnako vášnivo ako v prípade, že by ste si vzali jedinú osobu. No ak im to funguje a sú šťastní, tak súhlasím, ale je [to] všetko veľmi čudné!“

Presne tak, Laura, toto je progresívny duch!

Tieto príklady som vybral len asi z prvej desiatky komentárov. Viac som si ich nepozeral. Bolo to príliš depresívne.

Tam však skrátka smeruješ. Oni sú už na palube. Všetci sú na palube radostného pokrokárskeho vlaku! Žiadne ospravedlnenia, žiadna ľútosť.

Aká je ďalšia zastávka v tomtomanželstve“ troch osôb rovnakého pohlavia? Aký bude ďalší pokrok? Bude to adopcia detí. A ak budete proti tomu namietať, potom vás tvrdo skritizujú ako ohavne netolerantnú ľudskú bytosť.

Koniec koncov, zástancovia budú trvať na tom, že traja ženatí muži môžu vychovávať deti rovnako dobre ako muž zosobášený so ženou. Môžu dať deťom strechu nad hlavou, vziať ich na futbalový tréning, urobiť im večeru, umyť riad, dostať ich z postele a na autobus, zaplatiť im vysokú školu a tak ďalej. A ak niekto namietne, že triumvirát zosobášených mužov nie je práve ideálnym modelom cnosti, morálky, cudnosti, čistoty, rodičovstva, otcovstva, materstva a ­ trúfam si povedať – ani mužskosti, potom vás posúdia ako hnusné stvorenia.

Priatelia moji, toto je sekulárny progresivizmus. Po dlhej dobe konečne začína prínašať zrelé plody – vo svete, ktorý je čoraz viac post-kresťanský. Dnes je to Thajsko, zajtra Amerika. Vitajte v jeho slávnom skazonosnom vlaku. Kultúrny masaker môže začať.