Untitled-14.png

Dvaja katolícki kňazi, ktorých popravil komunistický režim v Československu, boli teraz blahorečení

6
Kultúra smrti
  • Blahorečenie kňazov Bulu a Drbolu oslavuje ich mučenícku smrť za vieru.
  • Komunistický režim neprávom odsúdil kňazov, čím potvrdil svoju nenávisť voči Cirkvi.
  • Historické nespravodlivosti voči duchovenstvu sú varovaním pred totalitnými režimami.
  • Oslobodenie kňazov po páde režimu ukazuje silu pravdy a spravodlivosti.

Dvaja katolícki kňazi, ktorých komunistický režim v bývalom Československu neprávom odsúdil a popravil, boli blahorečení.

6. júna boli v Brne v Českej republike kardinálom Michaelom Czernym blahorečení otcovia Jan Bula (1920–1952) a Václav Drbola (1912–1951). Podľa správ médií sa na slávnosti zúčastnilo 13 000 ľudí.

Pápež Lev XIV. už v októbri uznal diecéznych kňazov Bulu a Drbolu za mučeníkov, pričom uviedol, že boli odsúdení na smrť z „nenávisti voči viere“.

Na základe vymyslených obvinení komunistická vláda Československa obvinila kňazov z účasti na atentáte na komunistických funkcionárov; ani jeden z nich však s týmto útokom nemal nič spoločné. V 90. rokoch, po páde Sovietskeho zväzu, český súdny systém kňazov oslobodil. Sú prvými obeťami komunistického režimu, ktoré boli v tejto krajine blahorečené.

Bula bol vysvätený v roku 1945 a pôsobil ako kaplán v Rokytnici nad Rokytnou na Južnej Morave. V júli 1949 sa stal správcom miestnej farnosti.

V roku 1949 sa represívny postoj Komunistickej strany voči Cirkvi zintenzívnil a bola zakázaná distribúcia spisov vysokopostavených cirkevných hodnostárov, vrátane pastoračného listu zneucteného arcibiskupa Josefa Berana, ktorý sa odmietol podriadiť strane.

Bula toto obmedzenie ignoroval a počas omše 19. júna 1949 nahlas prečítal manifest miestnych katolíckych biskupov. Bula bol zatknutý a odsúdený na vysokú pokutu. Obvinenia z podnecovania a šírenia škodlivých informácií boli pozastavené na základe amnestie.

V júli 1951 si však komunistický režim našiel zámienku na zatknutie Bulu a mnohých ďalších, ktorých považoval za hrozbu. 2. júla 1951 muž menom Ladislav Malý a niekoľko spolupáchateľov vtrhli na zasadnutie miestneho národného výboru v Babiciach (MNV), počas ktorého boli zastrelení traja komunistickí funkcionári.

Bula, ktorý neoznámil, že mal s Malom kontakt už skôr na jar toho roku, bol obvinený zo spoluúčasti na atentáte, čo viedlo k obvineniu z vlastizrady.

Mnohí ďalší „triedni nepriatelia“ boli tiež obvinení a odsúdení bez dôkazov, najmä bohatí roľníci (kulakovia) a duchovenstvo. V priebehu veľmi krátkeho času bolo zorganizovaných niekoľko inscenovaných procesov. Celkovo bolo vykonaných 11 trestov smrti. Viac ako 100 ľudí bolo odsúdených na trest odňatia slobody, niektorí z nich na doživotie. Celé rodiny boli vysťahované zo svojich domovov a násilne presídlené.

Táto udalosť znamenala začiatok bezprecedentnej vlny represií proti katolíckej cirkvi v regióne. Drbola, farár v Babiciach, patril medzi prvých zatknutých. Bol obvinený z toho, že mal vopred vedomosť o atentáte a že podporoval páchateľov.

Napriek nedostatku dôkazov a pod tlakom krutých výsluchov boli Bula aj Drbola odsúdení na smrť a o niekoľko mesiacov neskôr popravení.

Malý, hlavný strojca atentátu, tvrdil, že je agentom západnej spravodajskej služby, avšak dodnes existujú vážne pochybnosti o jeho skutočnej identite a motívoch. Mnohí historici sa domnievajú, že išlo buď o duševne labilného dobrodruha, alebo dokonca o provokatéra pracujúceho pre komunistickú československú Štátnu bezpečnosť (StB).