Títo mladí tradiční pútnici sú plní nádeje na budúcnosť Cirkvi

Keď sa 25. októbra popoludní zhromaždilo množstvo pútnikov na južnom brehu Tiberu oproti Mostu svätých anjelov vedúcemu do Anjelského hradu, rýchlo sa ukázalo, že na tohtoročnej púti Summorum Pontificum sa zúčastní nečakane veľký počet ľudí. Petra, kde púť vrcholila, spievali Litánie k svätým v starobylom jazyku Cirkvi a ich rady sa s každým krokom zväčšovali.

LifeSiteNews urobil rozhovor s niekoľkými z týchto pútnikov, aby preskúmal ich rôznorodé príbehy, pôvod, názory, nádeje a postrehy.

Vlajky zo všetkých kútov sveta - od Nórska a Nigérie až po Južnú Kóreu a Brazíliu - sa vznášali vysoko nad davom, keď procesia vstupovala na Námestie svätého Petra&#x2019. Duchovní a rehoľníci viedli rad do baziliky, ale keďže ich počet prekonal očakávania, vatikánska žandárska služba na chvíľu ochabla v organizácii. Púť tradicionalistov prilákala taký obrovský dav, že väčšine účastníkov takmer zabránili vstúpiť na bohoslužbu, ktorá bola dôvodom ich cesty: pápežskú vysokú tradičnú latinskú omšu (TLM) na Oltárnej stolici v matke katolíckeho sveta.

Vatikánski úradníci nakoniec ustúpili, hoci mnohí pútnici sa museli zúčastniť z diaľky. Omšu celebroval kardinál Raymond Leo Burke, ku ktorému sa pripojili kňazi z celého sveta a seminaristi z Inštitútu Krista Kráľa Zvrchovaného kňaza. Na jej záver kardinál Ernest Simoni’predniesol dlhú formu modlitby k svätému Michalovi, ktorú pôvodne zložil pápež Lev XIII. pre exorcizmy. Kardinál Simoni, albánsky klerik, bol za komunistického režimu vo svojej krajine zatknutý a mučený pre svoju vieru.

Nasledujúci deň, keď sa pútnici rozišli po celom Ríme do centier latinskej omše na sviatok Krista Kráľa, duch bratstva a oddanosti bol nezameniteľný. V kostole Kňazského bratstva svätého Petra (FSSP) Santissima Trinitàdei Pellegrini bola hlavná svätá omša o 11. hodine taká preplnená, že mnohí nemohli vstúpiť a kňazom došli konsekrované hostie. Medzi davom vonku bola aj Christine, pútnička z Ugandy, ktorá s extatickým nadšením hovorila pre LifeSiteNews.

Toto bola jej druhá púť Summorum Pontificum, ktorú tento rok uskutočnila za svojho zosnulého otca, ktorý zomrel dva mesiace predtým. Napriek finančným a osobným ťažkostiam z nej vyžarovala vďačnosť. Po tom, čo sa už raz zúčastnila na púti za pápeža Františka, bola sklamaná, keď bola pápežská veľká omša v bazilike zrušená. V čase, keď si rezervovala tohtoročnú’cestu, nebolo isté, či sa omša vráti.

“Bola som nadšená a tešila som sa. Ale ako viete, že sa zastavila omša v chráme svätého Petra’… Minulý mesiac som sa dozvedela, že skutočne dostaneme pontifikálnu omšu [vo Vatikáne], takže ako si viete predstaviť, bola som z toho super nadšená. Takže som’teraz tu!" ” povedala so žiarivým úsmevom.

Christine objavila starobylý obrad až po tom, čo sa po presťahovaní do Nemecka, kde “veľa vecí bolo v rozpore s Katechizmom, stretla s tým, čo opísala ako neúctu a heterodoxiu v miestnych farnostiach.” Bod zlomu nastal, keď sa v jej farnosti, často prenajímanej ako svetské miesto, počas omše konala výstava galérií, ktorá rozptyľovala veriacich aj vo chvíli konsekrácie.

Pri hľadaní alternatív na internete našla spoločenstvo, ktoré slávilo tradičnú latinskú omšu.“Vtedy som vedela len málo po nemecky a rozhodne nie po latinsky,” povedala.“Nerozumela som ničomu, čo sa dialo, ale bola som tam! A mohlo to byť tým spevom alebo tým, že ma Boh hľadal, ale vyšla som z toho ako ‘wow, aká krása.’”

“A odvtedy som sa’nezastavila,” dodala.

Čítajte: Svedkom-nádeje-a-humoru-na-púti 2025 Summorum Pontificum

Celoživotná katolíčka povedala, že až vďaka TLM skutočne “objavila”omšu a jej posvätné rubriky.

Z iného kontinentu prišiel 35-ročný Giuliano Nader, ktorý pracuje v regionálnej politike a svoju púť absolvoval po prvýkrát. Táto púť ukazuje, že tradičná Cirkev je stále živá a stále existuje,” povedal.

Giuliano verí, že táto iniciatíva dokazuje silu TLM’prilákať mladých katolíkov a spojiť ich zo všetkých kútov sveta v Ríme, “aby boli s pápežom.” Podľa neho “mladí ľudia nemajú’veľa možností, ako byť katolíkmi,” pretože zriedený farský život často nedokáže živiť ich vieru. “Keď objavia tradíciu,” vysvetlil, “objavia to, čo svätý Tomáš Akvinský nazýva via pulchritudinis, čiže cesta krásy. Privádza to ľudí k sebe.”

Dvaja mladí nemecky hovoriaci pútnici, 25-ročný Tobias Laßmann, absolvent elektroniky z Limburgu v Hesensku, a 17-ročný Eduardo, španielsko-nemecký katechéta, zopakovali tento názor.

“Veľmi sa mi páči tradičná omša,” povedal Tobias. “Myslím, že človek má zvláštny pocit prítomnosti Boha, Ducha Svätého. Cítim, že ju tiež potrebujem. Je to taký zvláštny druh spirituality, ktorú v našej diecéznej omši nedostanete.”

Eduardo, ktorý sa pripravuje na krst, povedal, že TLM zmenila jeho život.“Predtým som robil veľa zlých vecí.…Žil som svoj život bez Krista. Robil som to, čo som považoval za správne. [Táto omša] zmenila môj život. Je to naozaj krásne. Je v nej’niečo skryté: sila.”

Dodal: “Som’veľmi plný nádeje kvôli novému pápežovi,”a poznamenal, že ranná omša FSSP bola “plná mladých ľudí,”čo, ako dúfa, cirkevní predstavitelia uznajú ako pozitívne znamenie.&#/p>

Podobnú radosť zdieľala aj 22-ročná Beatrice Grantová z Londýna. Bola to jej prvá púť a prvá návšteva Ríma, keď sa vrátila k viere. Prijatie svätého prijímania od kardinála Burkeho, povedala, “bolo takou výsadou.”

“Samotná svätá omša bola určite ústredným bodom celej púte,” zamyslela sa,“aj keď vidieť všetkých v procesii bolo samo osebe neuveriteľným zážitkom.”

“Už len vedomie, že toľko pútnikov prišlo zo zahraničia, aby mohli byť tu v Ríme a zažiť to, bolo úžasné.”

Pohľad do budúcnosti, Beatrice povedala: "Pútnik: Dúfam, že pápež Lev uvidí, koľko mladých ľudí prichádza na púť – a pre koľkých ľudí je to taká duchovná a poučná skúsenosť.” Obľúbila si nového pápeža a dúfa, že “zruší obmedzenia” a podporí tradičné púte, ktoré sú podľa nej znakom vitality.

Medzi prítomnými klerikmi bol aj páter João Silveira, portugalský kňaz, ktorý deň predtým vystúpil na konferencii Pax Liturgica. Kedysi bol o. João laickým organizátorom pútí, teraz cestuje ako misionár “najmä do vzdialených miest” v spolupráci s cirkevnými autoritami “pomáhať ľuďom, aby mali tradičnú latinskú omšu.”Bývalý chemický inžinier a finančník sa neskôr venoval kňazstvu.

Podčiarkol význam púte: “Myslím si, že je’dôležité povedať, že táto púť začala ako spôsob, ako ukázať, že my, katolíci s tradičnou latinskou omšou, sme s Rímom. Sme Rimania,” povedal. “Nie sme mimo Cirkvi – a nikdy’nebudeme mimo Cirkvi.”

“Takže preto je tak’dôležité, aby táto púť prišla do Ríma a nie na iné miesto.”

Páter João poznamenal, že zatiaľ čo v minulých rokoch púť prilákala okolo 800 až 1 000 pútnikov, “tento rok ich počet explodoval,” odhaduje sa, že ich bude 3 000 až 5 000. Návrat pápežskej omše by podľa neho mohol predznamenať ďalší rast.

“Omša,” povedal, “dokazuje, že tradicionalisti pevne veria v hierarchiu Cirkvi. Sme pútnikmi k hrobu svätého Petra, pretože sme vždy s pápežom… [s] celou hierarchiou: biskupom, biskupmi, kňazmi, laikmi.”

Po rokoch bez vatikánskej omše uzavrel: “Odteraz si myslím, že bude vždy exponenciálne rásť.”

Záverečné slovo patrilo Petrovi D. Williams, riaditeľ Family Education Trust vo Veľkej Británii. Navrátilec z Nového ateizmu povedal, že počas svojich univerzitných rokov “zistil, že Cirkev má v jednej veci pravdu. A potom ďalšiu… a ďalšiu… ďalšiu…”

“z Božej milosti’som sa vrátil k sviatosti spovede,” povedal.

Hoci je skúseným odborníkom, toto bola jeho prvá púť Summorum Pontificum. “Myslím, že’som ešte na niečom takom nebol’a bola to krásna, milá vec, ktorej som sa zúčastnil,” povedal.

Popisoval zážitok ako “do istej miery aj kajúcny” kvôli “čakaniu v rade, v rade, v stoji, na kolenách,” ale považoval to za vhodné: “To všetko je skvelé obetovať. Takže kajúci prvok púte je tu.”

Ale okrem obety ho dojala “nádherná krása, že si môže vychutnať tieto lahodné priestory a krásu starého obradu v jeho sláve.”

Sväté prostredie, spojené s liturgiou, pre ktorú bolo postavené, vytváralo “priestor na modlitbu” a “na to, aby sme boli s naším Pánom.”

Na otázku, aké sú jeho nádeje do budúcnosti, Peter odpovedal: “Nuž, je to’v Božích rukách; v Božej prozreteľnosti. Keď sa pozriete na tradičné hnutie po celom svete, keď vidíte, aké je mladé a aké rozsiahle sa stáva … [napriek obmedzeniam] … myslím, že to ukazuje, že je to’budúcnosť.”