- Teherán oslavuje Pannu Máriu, symbol náboženskej koexistencie v moslimskej krajine.
- Kresťania v Iráne majú obmedzené práva, prozelytizmus je prísne zakázaný.
- Iránske zákony chránia islam, zatiaľ čo iné náboženstvá sú potláčané.
- Viera a lojalita iránskych kresťanov sú silné, napriek obmedzeniam a nebezpečenstvu.
Mesto Teherán vzbudilo pozornosť na celom svete, keď odhalilo novú stanicu metra zasvätenú Panne Márii, čo vyvolalo diskusie o stave náboženskej slobody menšín v tejto moslimskej krajine.
Stanica metra Maryam-e Moqaddas, označovaná perzským názvom, sa nachádza v blízkosti arménskej katedrály svätého Sarkisa a zobrazuje posvätné obrazy tohto významného chrámu, Panny Márie a Ježiša Krista.
NOVINKA: Irán otvára novú stanicu metra “Svätá Panna Mária” v Teheráne. Metro je plné kresťanských symbolov. pic.twitter.com/qXgS2Z2RPe - Megatron (@Megatron_ron) 13. októbra 2025
Starosta Teheránu Alireza Zakani tweetol, že stanica metra, ktorá “spája eleganciu cirkevnej architektúry s upokojujúcou geometriou iránskeho dizajnu”, slúži na “prezentáciu koexistencie božských náboženstiev.”
I keď to nie je všeobecne známe, moslimovia majú vo všeobecnosti veľkú úctu k Panne Márii a k Ježišovi Kristovi, hoci odmietajú božstvo Pána’ako Božieho Syna a klasifikujú ho len ako proroka a Mesiáša.
Jedna kapitola Koránu je pomenovaná po žene, a to Mária, Ježišova matka. Ďalej moslimovia uznávajú Kristove zázraky, hoci odmietajú kresťanskú dogmu, že vychádzajú z božskej prirodzenosti. Veria tiež, že Ježiš sa vráti v deň súdu a zničí “podvodníka” alebo antikrista.
“Účelom takéhoto pomenovania tejto stanice je uctiť si svätú Máriu,” pokračoval Zakani a dodal, že “stanica pripomína božskú (sic) ženu, ktorá prebudila svet svojou čistotou a tým, že vychovala veľkého proroka.”
Kresťanstvo oficiálne uznané, hoci prozelytizmus prísne zakázaný
Odmenená britská libanonská novinárka Hala Jaber opísala novú stanicu ako “symbolické prikývnutie na spolužitie.” Ďalej poukázala na iránsku ústavu’, ktorá uznáva “kresťanov, židov, & zoroastrijcov” ako náboženské menšiny v islamskom štáte s právom praktizovať svoje náboženstvo.
Títo “žijú v Iráne pokojne, pričom pre každého z nich sú vyhradené miesta v parlamente,” navrhol Džáber. “Zatiaľ čo Západ poučuje o tolerancii, Teherán ju pokojne praktizuje, dokonca v podzemí.”
Dnes sme navštívili katedrálu Vank, 355 rokov starý kostol, jeden z 13 v arménskej štvrti Isfahánu’
Američanov možno prekvapí, že kresťania v Iráne existujú a môžu slobodne praktizovať svoje náboženstvo. pic.twitter.com/DGHN95YUeH
— Anya Parampil (@anyaparampil) 12. mája 2025
Tak ako drvivá väčšina štátov v dejinách sveta, aj Irán zostáva konfesionálnym štátom, ktorý uprednostňuje alebo chráni štátne náboženstvo, v tomto prípade islam. A nie nepodobne ako predosvietenské národy v kresťanskej Európe, a dokonca aj katolícke Mexiko len pred 200 rokmi, Irán presadzuje ohrozenie svojho štátneho náboženstva ako, napríklad príklad, “propagandu proti Iránskej islamskej republike.”
Kým kresťanská evanjelizácia, prozelytizmus alebo distribúcia kresťanských materiálov, ako sú Biblie, moslimskej väčšine v miestnom jazyku perzštine je prísne zakázaná, najprísnejšie tresty za takéto náboženské zločiny sú vyhradené pre tých, ktorí konvertujú z islamu na iné náboženstvo, napríklad kresťanstvo.
Čítajte: Dcéra zakladateľa Hamasu sa stala kresťankou po tom, ako jej sen odhalil Ježiša ako Boha
‘Kresťanským konvertitom od islamu hrozí vážne nebezpečenstvo’
Vlani v júli vydala Komisia USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu (USCIRF) aktualizovaný správu, v ktorej upozorňuje na “pretrvávajúce porušovanie slobody náboženského vyznania alebo viery v Iráne’na domácej i zahraničnej scéne.”
“Za uplatňovanie svojho práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, vrátane zmeny náboženstva alebo viery, čelia kresťanskí konvertiti z islamu v Iráne vážnemu nebezpečenstvu pre svoju osobnú bezpečnosť,” uvádza sa v správe.
Uvádza príklady dvoch ľudí, ktorí boli odsúdení na 12 rokov väzenia po tom, ako sa pri domovej prehliadke zistilo, že vlastnia Biblie.
Žene, ktorá konvertovala na kresťanstvo, bolo vo väzení odopreté lekárske ošetrenie po tom, ako bola v apríli uväznená za to, že “konala proti národnej bezpečnosti prostredníctvom kontaktov so sionistickými kresťanskými organizáciami.”
Arménsky kresťanský vodca Joseph Shahbazian bol uväznený za to, že vo svojom dome vykonával bohoslužby pre kresťanských konvertitov z islamu. Predtým bol zatknutý za svoje aktivity v podzemnej cirkvi, ktoré štát označil za “vedenie organizácie, ktorej cieľom je narušiť národnú bezpečnosť.”
Americký federálny výbor pre zahraničné záležitosti (USCIRF), nezávislá dvojstranná agentúra pod americkým Kongresom, ktorá považuje Irán za nepriateľský štát, tiež uviedla prípad arménskeho kresťana Hakop Gochumyan, ktorý bol v roku 2024 odsúdený na 10-ročný trest odňatia slobody za “účasť na deviantnej prozelytickej činnosti” a za vedúcu úlohu v “sieti evanjelického kresťanstva.” Toto odsúdenie bolo údajne založené na jeho vlastníctve siedmich Nových zákonov v perzštine a návštevách domácej cirkvi počas dovolenky s rodinou v Iráne.
Ďalšie prípady zaznamenali významné tresty odňatia slobody, vrátane dokonca smrť v roku 1990 pre muža, ktorý konvertoval z islamu na kresťanstvo.
Katolícka cirkev uznáva ‘povinnosť’ štátov byť konfesionálne a poslušne ‘podriadené Kristovej vláde’
Podobné tresty ukladali kresťanské konfesionálne štáty aj v minulosti vrátane kresťanskej Európy v stredoveku, kde sa odpadlíctvo, kacírstvo a ateizmus často prirovnávali k vlastizrade a mohli priniesť tresty v podobe zhabania majetku, večného väzenia alebo dokonca smrti, ako to bolo v prípade nespravodlivého rozsudku nad svätá Jana z Arku.
Nedávno v Mexiku, kde v roku 1824 ústava vyhlásila, že náboženstvo štátu je “trvalo” rímskokatolícke a potvrdila, že národ ho bude “chrániť múdrymi a spravodlivými zákonmi a zakáže vyznávať akékoľvek iné,” tresty boli menej prísne. Tie mohli zahŕňať stratu občianstva, možnosť zastávať verejné funkcie a voliť. A nekatolícki cudzinci, ktorí propagovali nekatolícke bohoslužby, mohli byť vyhostení z krajiny.
Katolícka cirkev totiž dôsledne učila, že nielen jednotlivci či rodiny, ale aj samotné národy majú povinnosť vyznávať úctu a podriadenosť autorite Ježiša Krista Kráľa. Pápež Pius XI. v roku 1925 učil, že vládcovia národov majú “verejnú povinnosť úcty a poslušnosti voči Kristovej vláde.”
A “akonáhle ľudia uznajú v súkromnom i verejnom živote, že Kristus je Kráľ, spoločnosť konečne získa veľké požehnania skutočnej slobody, dobre usporiadanej disciplíny, pokoja a harmónie,” napísal pápež.
Vatikán II: Ľudia majú právo na náboženskú slobodu, je orientovaná na ‘jedinú Kristovu Cirkev’
Kým Druhý vatikánsky koncil potvrdil “tradičnú katolícku náuku o morálnej povinnosti ľudí a spoločnosti voči pravému náboženstvu a voči jedinej Kristovej Cirkvi,” vyhlásil tiež, že “právo na náboženskú slobodu má svoj základ v samotnej dôstojnosti ľudskej osoby, ako túto dôstojnosť poznáva zjavené Božie slovo a samotný rozum.”
Teda súčasťou ľudskej dôstojnosti je aj to, že jednotlivec je “viazaný morálnou povinnosťou hľadať pravdu, najmä náboženskú pravdu. Je tiež povinný držať sa pravdy, keď ju už pozná, a celý svoj život usporiadať v súlade s požiadavkami pravdy.”
Takto učili konciloví otcovia v Dignitatis Humanae, “právo na náboženskú slobodu má svoj základ nie v subjektívnych dispozíciách človeka, ale v jeho samotnej prirodzenosti,” a preto je univerzálnym právom.
“Z toho vyplýva, že zlo sa deje vtedy, keď vláda svojmu ľudu násilím, strachom alebo inými prostriedkami vnucuje vyznávanie alebo odmietanie akéhokoľvek náboženstva,” uvádza sa v dokumente.
“O to viac je porušením Božej vôle a posvätných práv osoby a rodiny národov, keď sa akýmkoľvek spôsobom použije sila na zničenie alebo potlačenie náboženstva.”
Mnohí iránski kresťania zostávajú verní svojej ‘posvätnej vlasti’ napriek porušovaniu ich náboženskej slobody
Približne 1 milión iránskych kresťanov sa síce teší uznaniu a právu na uctievanie, ale zároveň im vláda zakazuje plniť príkaz ich Pána Ježiša Krista, aby učili všetky národy.
Napriek takémuto napätiu aspoň mnohí takíto kresťania, ako aj iné náboženské menšiny, Židia a zoroastriáni, zostávajú lojálni a vlasteneckí voči svojmu iránskemu národu.
Napr. v reakcii na minuloročné letné izraelské útoky’na ich územie niektoré významné židovské komunity v Iráne odsúdili “sionistický režim” za jeho “divoké” nálety na ich národ a vyzvali svoju vládu, aby vydala “zdrvujúcu a ľútosť vyvolávajúcu odpoveď, ktorá sionistický režim prinúti ľutovať svoje hanebné činy.”
K týmto hlasom sa pridali aj kresťanskí a iní menšinoví lídri, aby potvrdili národnú jednotu.
Arakel Kadehkian, ktorý vtedy vystúpil v mene arménskeho arcibiskupa Sepuha Sargsyana z teheránskej diecézy, dôrazne odsúdil “izraelské zverstvá” na iránskych civilistoch.
“Irán nie je len miestom nášho pobytu — je to naša posvätná vlasť,” povedal. “Odsudzujeme útoky na iránskej pôde a vyhlasujeme plnú podporu iránskemu ľudu a vedeniu.”
Citujúc z nedávneho posolstva arcibiskupa, ktoré predniesol v katedrále svätého Sarkisa, dodal: “Iránsky národ už tisíc rokov prekonáva oheň a meč. S Božou’pomocou vyjde víťazne aj z tejto krízy."”
RELATED:
Plukovník Macgregor: ‘Zdá sa, že sme opäť na kolízii s Iránom’
USA sú ‘bábkovým režimom’ Izraela, vládni’úradníci ‘sa aktívne podieľajú’ na genocíde: Jeffrey Sachs
Modlime sa za Trumpa, aby udržal na uzde ambície Izraela’
Katolíci odsudzujú bombardovanie USA, Iránu a Izraela: ‘nech diplomacia umlčí zbrane!’
Trump nariadil Izraelu, aby po zjavnom porušení prímeria prestal bombardovať Irán