- Diskusia s oponentmi posilňuje naše presvedčenie a podporuje zdravú spoločnosť.
- Moderní ľavičiari sa vyhýbajú otvoreným debatám a odmietajú uznať svoje omyly.
- Viera v Boha podporuje intelektuálnu kreativitu a otvorenosť voči novým myšlienkam.
- Politická korektnosť potláča slobodu prejavu a bráni rozmanitosti názorov.
Dôležité je diskutovať o myšlienkach. Diskusia s tými, ktorí s vami nesúhlasia, objasňuje vaše vlastné myšlienky a odstraňuje nedostatky vo vašej argumentácii. Občianska hádka je úžasným cvičením pre myseľ. Zdravá myseľ robí dobrých občanov. Dobrí občania udržujú silné spoločnosti.
Nie je preto prehnané konštatovať, že jedným z prvých znakov rozpadajúcej sa spoločnosti je neschopnosť jej obyvateľov pokojne medzi sebou diskutovať.
Myslím si, že väčšina ľudí narodených pred rokom 1990 by súhlasila s tým, že verejná diskusia sa za posledné tri desaťročia rozpadla. Už nie sme schopní vášnivo sa hádať - možno na seba aj kričať - a ukončiť naše spory podaním ruky, úsmevom a ísť ďalej. Všetko je dnes zúrivým súbojom, ktorý účastníci považujú za existenčný charakter - buď túto debatu vyhrám, alebo je moja hodnota ako človeka nulová!
PREČÍTAJTE SI: Tvrdá pravda o závislosti od pornografie – a čo s tým môžete urobiť
Ideologický fanatizmus nahradil myslenie. Myslenie vyžaduje, aby človek akceptoval obmedzenosť svojich vedomostí a možnosť, že sa môže mýliť. Ideologický fanatizmus skracuje rozumovú schopnosť’a bráni takto postihnutým ľuďom, aby si užili skutočnú tvorivosť.
Podľa mojich skúseností toto postihnutie trápi predovšetkým tých, ktorí by sa mohli identifikovať ako súčasť politickej ľavice. Bezpochyby by ma nazvali straníkom a vysvetlili by mi, akým spôsobom ma moje kresťanské presvedčenie uväznilo v duševnom väzení. Nemali by pravdu. Ľudia, ktorí sú presvedčení o svojom presvedčení, by mali privítať výzvy zvonka.
V určitom okamihu, keď prechádzame z dospievania do dospelosti, tí, ktorí majú dostatok zvedavosti na to, aby sa v tomto živote naháňali za odpoveďami, prežívajú zjavenie: pravda pretrváva bez ohľadu na to, ako intenzívne sa skúša. Iba vtedy, keď sme ochotní opustiť relatívne bezpečie toho, čo už vieme, a pýtať sa na to, čo nevieme, môžeme intelektuálne, morálne a duchovne prosperovať. Presvedčenie človeka je len také silné, aká je jeho ochota toto presvedčenie denne testovať. Viera nás vedie k pravde a pravda nás vedie k viere.
V tomto ohľade moderní ľavičiari zlyhávajú. V súčasnosti nie sú ochotní a schopní testovať svoje presvedčenie. Nie sú schopní priznať si chyby z minulosti ani uznať hranice svojho poznania. Možno preto, že mnohí z nich odmietajú existenciu Boha, sú viac naklonení tomu, aby sa v tomto svete videli ako bohovia. Inými slovami, spochybniť ich presvedčenie znamená spochybniť ich teológiu a ich náboženskú oddanosť sebe samým.
Nie vždy to tak bolo. Boli časy, keď so mnou ľavičiari debatovali o mnohých témach, a keď sme skončili, podali sme si ruky a pokračovali ako priatelia. Čo sa zmenilo? Do popredia vystupujú dve pozorovania – jedno morálne alebo filozofické a druhé inštitucionálne.
Po prvé, v minulosti nebolo až také zvláštne nájsť kresťanských ľavičiarov. Bez ohľadu na to, nakoľko sa mohli spoliehať na Marxa ako na berličku, ich charitatívne sklony, podozrievavosť voči voľnému trhu alebo protivojnový svetonázor mali svoj základ v kresťanskej viere. Ako takí vedeli, že nemajú všetky odpovede a že najistejšia cesta k pravde si vyžaduje uznanie vlastnej obmedzenosti, ochotu hľadať pokánie, dychtivosť počúvať svoje povolanie a túžbu poslúchať Božiu vôľu.
Podľa môjho názoru sú vedci, ktorí veria v Boha, oveľa tvorivejšími intelektuálmi než ich ateistickí kolegovia. Už dlho mám podozrenie, že je to tak preto, lebo tí prví sú si istí, že veľa toho nikdy nemôžu vedieť, zatiaľ čo tí druhí sú si istí, že budú vedieť všetko. Keď človek verí, že je pánom všetkého, nastáva intelektuálna otupenosť. Keď človek vie, že Boh je pánom nad všetkým, vedecké bádanie je ako dostať vstupenku do zákulisia, aby videl niektoré Božie’diela.
PREČÍTAJTE SI: Nový zákon môže umožniť ‘detransitioner’ poškodenému pri operácii pohlavia oživiť žalobu za zneužitie práva
Druhou významnou zmenou za posledných niekoľko desaťročí je, že politická ľavica upevnila svoju kontrolu nad univerzitným areálom, kreatívnym umeleckým priemyslom a vládnou byrokraciou. Hoci tento “pochod inštitúciami” trvá už celé storočie, nebolo to”tak dávno, keď neľavicoví myslitelia ešte stále okupovali cenné územia vo svete akademickej obce, vydavateľstva a vlády. Ak nie z iného dôvodu, tak preto, aby si zabezpečili vlastné profesionálne prežitie v prostredí, kde naďalej existovala rozmanitosť myslenia, kedysi ľavičiari komunikovali s neľavičiarmi zdvorilejšie.
Akýkoľvek pozostatok tejto minulosti je už dávno preč. Keď ľavičiari ovládli inštitúcie, začali oveľa hlasnejšie vyhlasovať svoje presvedčenie za nespochybniteľné a oveľa neoblomnejšie ho vnucovať všetkým ostatným. V skutočnosti sa zdá, že ľavičiari si nesprávne vysvetlili svoje súčasné postavenie na vrchole inštitúcií ako skutočný dôkaz toho, že všetko, čomu veria, je absolútna pravda. Nemajú záujem diskutovať s ľuďmi s opačným svetonázorom, pretože sami seba presvedčili, že ich súčasná kultúrna nadradenosť je neotrasiteľným dôkazom toho, že všetky ostatné svetonázory sú nesprávne. Svoje presvedčenie nebudú obhajovať logickými argumentmi, pretože sú presvedčení, že protichodné názory sú ipso facto nerozumné.
Po desaťročia sa Američania vysmievali “politickej korektnosti” ako niečomu, čo je našej kultúre cudzie. Bolo bežné počuť ľavičiarov aj neľavičiarov predniesť vtip slovami: “Toto nie je’politicky korektné” predtým, než sa začali smiať na politicky nekorektných veciach.
Jedným zo zjednocujúcich prvkov americkej spoločnosti bola všeobecná zhoda medzi Američanmi všetkých politických smerov, že sloboda prejavu je neoceniteľná a že autocenzúra je protiamerická. V priebehu rokov som mal mnoho rozhovorov s ľavičiarmi aj neľavičiarmi, ktorí všetci vyjadrovali podobný názor – že americká spoločnosť ukáže, že prerástla malicherné rasové, etnické, sexuálne a triedne rozdiely, keď sa všetci naučia “prijať vtip;
Tragické je, že v tomto storočí nikto nevie prijať vtip. Slová sa musia analyzovať s intenzívnou pozornosťou. Musia sa diagnostikovať skryté predsudky. Musia sa identifikovať vrodené privilégiá. Jazyk sa musí kontrolovať. Ľudia zúfalo túžia po tom, aby ich city boli zranené a aby mohli verejne vyjadriť, ako boli urazení. Keby som každému, kto má v životopise zámená, povedal: “Zocel sa, masliačik,”, dopustil by som sa rôznych -izmov, nadradenosti a všeobecného “nenávistného prejavu.”
Keď je nenávisť trestná, stačí, aby si mocní príslušne upravili svoje nenávistné gombíky a cenzurovali všetky nesúhlasné prejavy. “Politická korektnosť” v amerike už nie je na smiech. dobrí ľudia boli prepustení, zrušení, stigmatizovaní, a dokonca stíhaní za urážku politickej ľavice. Sloboda prejavu v Amerike zostáva na životnej úrovni, pretože ľavičiari importovali zahraničnú autocenzúru.
Možno najviac zarážajúce je, koľko ľavičiarov narodených pred rokom 1990 teraz prijíma tento zlomyseľný útlak. Ľavičiari, ktorí by sa kedysi smiali myšlienke, že by muži mali súťažiť v ženských športoch alebo že by deti v materských školách mali byť nútené navštevovať “hodinu rozprávok o drag queen”, teraz hovoria o “transgenderizme”, akoby to bola posvätná “pravda”. ľavičiari, ktorí kedysi obhajovali “farboslepú” spoločnosť, sú teraz posadnutí rasou. Ľavičiari, ktorí kedysi tvrdili, že sloboda prejavu stojí za akýkoľvek boj, teraz požadujú, aby vlády a spoločnosti sociálnych médií cenzurovali každého, s kým nesúhlasia.
Ľavičiari nebudú diskutovať, pretože diskutovať nevedia. Sú to ideologickí fanatici, ktorí už nie sú schopní samostatného myslenia.
V tejto súvislosti ma nedávno upozornil spisovateľ Michael Schwarz na veselé video z The Babylon Bee . V tomto satirickom skvoste s názvom “Liberál sa vracia v čase, aby zabil Hitlera,” si “woke” bojovníčka za sociálnu spravodlivosť neochotne uvedomuje, že s Adolfom majú veľa spoločného – vrátane lásky k socializovanej medicíne, potratom, kontrole zbraní, vládnej cenzúre, regulácii životného prostredia, antisemitizmu a autoritárskej odbornosti.
Celá vec je na smiech. Ale pozor: toto video je “politicky nekorektné.” Za jeho propagáciu vás môžu “zrušiť”. A ľavičiari to určite”nepochopia. Jednoducho nie sú schopní oceniť, koľko toho majú teraz spoločného s Hitlerovými’nacistami. Už nevedia myslieť. Vedia len opakovať heslá, vnucovať “správne” presvedčenie a trestať odpadlíkov. Okrem toho je’ťažké smiať sa, keď ste’zaneprázdnení husím pochodom.
[Klobúk dole pred nenahraditeľným Lloydom Marcusom.]
Prevzaté so súhlasom American Thinker.