- Tradičná latinská omša bola zakázaná, čo oslabuje duchovný život veriacich.
- Nový ombudsman podporuje heretické názory, čo ohrozuje učenie Cirkvi.
- Abp. Weisenburger koná tyransky, ignoruje potreby veriacich v diecéze.
- Modlitba za biskupov a kňazov je nevyhnutná pre obnovu Cirkvi.
Po rýchlom zásahu proti tradičnej latinskej omši a prepustení troch veriacich profesorov teológie detroitský arcibiskup Edward Weisenburger vymenoval nového “ombudsmana”, ktorý bol kedysi označený za člena heretickej Asociácie katolíckych kňazov USA (AUSCP).
Abp. Weisenburger vstúpil do svojho nového úradu so silou bahenného zosuvu a pokračuje v devastácii Cirkvi vo svojej novej diecéze. Jeho vymenovanie do arcidiecézy Detroit bolo jedným z posledných oficiálnych aktov pápeža Františka’ pred jeho smrťou. Abp Weisenburger, ktorý bol inštalovaný 18. marca 2025, potreboval len mesiac na to, aby oznámil úplný zákaz tradičnej latinskej omše s platnosťou od 1. júla. O tri týždne neskôr prepustil troch prominentných a vysoko cenených profesorov zo seminára Najsvätejšieho srdca: Dr. Ralph Martin, Dr. Eduardo Echeverria a Dr. Edward Peters.
Ale čo’trochu uniklo pod povrch je, že približne v tom istom čase, páter Weisenburger vymenoval o. Davida Buersmeyera za nového ombudsmana arcidiecézy. Abp. Weisenburger vo svojom liste uviedol, že jeho povinnosti v tejto funkcii sú nasledovné:
“[H]o bude poskytovať neutrálny priestor na diskusiu o medziľudských vzťahoch, ktoré môžu zaostávať za našimi očakávaniami profesionálneho a pastoračného správania. Ak má kňaz interakciu s pracovníkom kancelárie, ktorá je podľa jeho odhadu menej než užitočná z hľadiska služobného zamestnania zamestnanca kancelárie&rquo;alebo ak má zamestnanec kancelárie interakciu s kňazom, ktorá je podľa jeho odhadu menej než úctivá alebo vhodná&rquo;dotknutá strana sa môže rozhodnúť, že o tejto interakcii bude diskutovať s ombudsmanom. Páter Buersmeyer vykoná neformálne preskúmanie problému vrátane rozhovoru s dotknutým kolegom v snahe vyriešiť záležitosť na úrovni zdroja. Ak to nebude možné, o. Buersmeyer bude oprávnený záležitosť eskalovať v rámci reťazca vedenia kancelárie.”
Pri pohľade na o. Buersmeyera a jeho minulé činy a združenia má Inštitút Lepanto vážne pochybnosti o jeho kvalifikácii správne posudzovať takéto záležitosti v rámci Cirkvi.
Dňa 7. februára 2013 O. David Buersmeyer podpísal otvorený list Združenia katolíckych kňazov (ACP, írska verzia AUSCP), v ktorom deklaroval podporu Pr. Tony Flannery, Fr. Roy Bourgeois, a Fr. Bill Brennan. Páterovi Flannerymu vtedy hrozila exkomunikácia kvôli jeho otvorenej podpore “vysväcovania žien” na kňazstvo a jeho spojeniu s AKP. Páter Roy Burgeois bol skutočne exkomunikovaný v roku 2008 za to, že odmietol konať pokánie a odvolať svoju účasť na kňazskom “svätení” ženy. A v roku 2012 bolo o. Brennanovi zakázané verejne sláviť omšu alebo spovedať, pretože “koncelebroval” omšu so ženou.
Otec Buersmeyer je okrem toho, že sa podpísal pod list spolu s heretickou AUSCP (podrobnejšie informácie o heretických postojoch AUSCP nájdete tu), je aj dlhoročným finančným podporovateľom AUSCP. Podľa našich záznamov (získaných z oficiálnych publikácií AUSCP) o. Buersmeyer v rokoch 2018 - 2024 poskytol AUSCP finančné príspevky, ako napríklad ten na obrázku nižšie:
Vzhľadom na to, že AUSCP’propaguje sakramentálneho “svätenia” žien, farností bez kňazov vedených laikmi, homosexuálny aktivizmus, vrátane homosexuálnych adopcií detí, a množstvo ďalších deviantných myšlienok a ideológií, nemožno ospravedlniť o. Buersmeyera’podporou AUSCP. Podľa dokumentu AUSCP z roku 2015 však o. Buersmeyer skutočne je (alebo aspoň bol) členom AUSCP.
V roku 2015 AUSCP zverejnila dokument s názvom “Žiadosť Konferencii katolíckych biskupov Spojených štátov amerických, v ktorej nalieha na úplné obnovenie a vykonávanie obradu pokánia.”V hornej časti druhej strany AUSCP ďakuje svojim členom, ktorí prispeli k vypracovaniu tohto dokumentu, a menuje otca Buersmeyera.
Ak aj o. Buersmeyer nebol’oficiálnym členom AUSCP, jeho účasť na tvorbe tohto dokumentu je mimoriadne problematická. To, čo o. Buersmeyer a AUSCP požadujú, je širšie používanie “generálneho rozhrešenia” –, ktoré nazývajú “Obrad 3 sviatosti pokánia” –, ktorý sa používa len v núdzových situáciách, ako je napríklad potápajúca sa loď alebo havarované lietadlo. Páter Buersmeyer a AUSCP v podstate tvrdia, že je príliš málo spovedníkov a málo času na vypočutie množstva spovedí, preto ako riešenie problému navrhujú všeobecné rozhrešenie. A aby podporili svoj argument, tvrdia, že použitie “Obradu 3” by:
“umožnilo kajúcnikom zažiť zmierenie v spoločenstve a so spoločenstvom ako [prejav] ich zmierenia s Cirkvou a Bohom.”
Aj keď to v tomto dokumente nie je uvedené, uplatnenie tejto konkrétnej formy “spovede” by bolo výhodné pre ich návrh pre “farnosti bez kňazov.”Ak kňaz nie je pravidelne v jednej farnosti a keďže by nemal čas vypočuť si spovede všetkých veriacich počas jedného víkendového sedenia, komunitný aspekt vypočutia jednej hlasnej spovede pri udelení jedného generálneho rozhrešenia všetkým prítomným by ušetril čas.
Ale angažovanosť otca Buersmeyera’v AUSCP nie je’jediným problémom. Z vlastnej iniciatívy a podľa vlastných slov signalizoval vlastnú podporu tomu, čo AUSCP presadzuje. Napríklad po zvolení pápeža Leva XIV. napísal o. Buersmeyer príspevok na svoj vlastný blog (ChurchWorldKingdom.org), v ktorom položil otázku: “Ako bude Cirkev vyzerať za 100 rokov?"” Sťažujúc sa na odsúdenie modernizmu v Cirkvi’o. Buersmeyer odpovedal na otázku, či je možné, že sa v Cirkvi objavia aj iné formy modernizmu. Buersmeyer tvrdí, že postoj Cirkvi’proti modernizmu “viedol k neustálemu podozrievaniu a odsudzovaniu hnutí a myšlienok, ktoré vyzerali príliš ‘moderne.”
S touto zmasakrovanou definíciou Cirkvou’definovanej herézy modernizmu o. Buersmeyer následne aplikuje základné ideológie modernizmu tým, že hľadá svetské pojmy na
“pokorne sa spolu s moderným svetom učiť, čo by malo podporovať evanjelium (napríklad ľudskú dôstojnosť všetkých, rovnosť všetkých mužov a žien, komplexnosť integrácie našej sexuality do nášho života a výchovu v detstve).” (zvýraznenie pridané)
A ešte horšie je, že tým, že používa metodológiu dialógu na vťahovanie určitých svetonázorových koncepcií, úplne zahmlieva “to, kde v našom dialógu s moderným svetom vedieme hranicu.” V každom prípade “vedenia hranice,” otec Buersmeyer silne naznačuje, že veci, ktoré každá vedená hranica popiera, sú niečím negatívnym – že sme nejako nedostatoční, pretože sme tieto hranice viedli. Napísal:
Niekto by dúfal, že sa mu podarí celkom pevne a rýchlo nakresliť hranicu a odmietnuť poznatky modernej vedy a medicíny. Nie evolúcii. Nie definíciám mozgovej smrti, ktoré podáva moderná medicína. Nie manipulácii s génmi a iným biotechnológiám. Nie príčinám klimatických zmien spôsobených človekom. Nie umelej inteligencii. A tak ďalej. Iní by pevne stanovili hranicu, keď ide o sociálne otázky, ako sú chudoba a prisťahovalectvo, ekonomické rozdiely, mier a spravodlivosť. Trvali by na tom, že moderný svet je usporiadaný v prospech bohatých, prvého sveta, mocných národov. Cirkev musí stáť na strane chudobných, vylúčených, obetí, hovorili by. Niektorí tvrdo rysujú hranicu v otázkach manželstva a sexuality. Nie homosexuálnym manželstvám; žiadna otvorenosť voči rodovej premenlivosti; žiadna úplná rovnosť rolí medzi mužmi a ženami. Iní by tvrdili, že práve tieto sociálne otázky si vyžadujú skôr dialogický než striktne antimodernistický postoj, v ktorom sa pevne zdieľa jadro evanjelia, ale spôsobom, ktorý nie je len odsudzovaním tých, ktorí ho nežijú.
Čítajme: ‘Smrť mozgu’ je klam, ktorý sa používa na podporu priemyslu odberu orgánov
Na ilustráciu jeho obáv zo zavrhnutia evolúcie, tzv. smrti mozgu “” homosexuálnych “manželstiev” rodovej fluidity atď, Páter Buersmeyer potvrdzuje, že Cirkev nezaváha v otázke potratov či eutanázie, ale potom sa pýta, či Cirkev
“dokáže zachovať svoj promanželský postoj ako trvalý, verný, životu otvorený vzťah medzi mužom a ženou a zároveň podporu rovnakej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí, a tak nájsť spôsob, ako v spoločnosti podporiť homosexuálne manželstvá?"”
A potom, akoby pripomínajúc svoju podporu o. Flannerymu, o. Royovi Bourgeoisovi a o. Brennanovi – ktorí boli disciplinárne potrestaní za svoju účasť a podporu ženského’svätenia” – sa o. Buersmeyer pýta: “A čo plné prijatie múdrosti a vedenia žien v rámci všetkých úrovní Cirkvi?”
Vzhľadom na angažovanosť o. Buersmeyera’v AUSCP, podporu používania generálneho rozhrešenia ako normy, podporu kňazov, ktorým hrozia sankcie kvôli ich angažovanosti v oblasti vysvätenia žien’a jeho podporu heterodoxných názorov na ľudskú sexualitu, je ťažké nájsť nejaké’ospravedlnenie pre jeho povýšenie na dôležitý arcidiecézny post. Vzhľadom na vojnu abp. Weisenburgera proti veriacim jeho diecézy je úplne jasné, že Cirkev ovládol tyranský duch. Náš blahoslavený Pán napomínal svojich apoštolov, aby nevládli nad veriacimi ako pohania. Povedal:
“Viete, že kniežatá pohanov panujú nad nimi a tí, čo sú väčší, vykonávajú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude, ale kto chce byť medzi vami väčší, nech je vaším služobníkom: A kto chce byť medzi vami prvý, nech je vaším služobníkom.” (Matúš 20,25-27)
A svätý Peter, keď hovoril ku kňazom, bol ešte priamejší. Povedal:
“Paste Božie stádo, ktoré je medzi vami, starajúc sa oň nie z donútenia, ale dobrovoľne, podľa Boha; nie pre mrzký zisk“ale dobrovoľne: Ani ako panstvo nad duchovenstvom, ale aby ste sa zo srdca stali vzorom pre stádo.”
Cirkev je v zmätku a na to, aby sa veci dali do poriadku, budú potrební pokorní, svätí preláti. A aby sa tak stalo, veriaci sa musia denne modliť – najmä ruženec – za našich biskupov, kňazov a Svätého Otca. A zatiaľ čo sa modlíme za nich, modlíme sa aj za to, aby nás Boh oslobodil od tyranov, ktorí chcú pretvoriť Cirkev na svoj obraz a podobu.