- Legalizácia asistovanej samovraždy ohrozuje hodnotu a dôstojnosť ľudského života.
- Bezpečnostné opatrenia sú nedostatočné a môžu viesť k zneužitiu zákona.
- Opozícia a etické komisie sa postavili proti asistovanej samovražde, vyžaduje sa zrušenie zákona.
- Verejná diskusia zvyšuje odpor voči kultúre smrti a podporuje ochranu zraniteľných.
Slovensko 18. júla legalizovalo asistovanú samovraždu pomerom hlasov 50 ku 34, pričom traja poslanci sa zdržali hlasovania. V roku 2024 v parlamente neprešiel rozsiahlejší návrh zákona o eutanázii a 55 % Slovincov následne hlasovalo za asistovanú samovraždu v celoštátnom referende, v ktorom aktivisti za samovraždu spustili vlnu propagandy. Výsledok, hoci sa považoval za víťazstvo ľavicovej vládnej koalície, bol taký málo nadšený, že zmiernila svoje plány a predložila zákon, ktorý navrhoval skôr asistovanú samovraždu než eutanáziu.
Zákon prijatý 18. júla legalizuje asistovanú samovraždu s množstvom “bezpečnostných opatrení” (hoci, ako ukazuje Kanada a iné krajiny, tieto varovné opatrenia sa nevyhnutne ukážu ako chabé). Pacient musí požiadať o smrť a vykonať samovraždu sám, za prítomnosti zdravotníckeho personálu, a je oprávnený, ak trpí nevyliečiteľnou chorobou alebo znáša “neznesiteľné utrpenie.” Súhlas musia udeliť dvaja lekári.
Tieto podmienky, ako sme videli, považujú aktivisti za samovraždu skôr za východiskový bod než za konečný cieľ a možno ich extrapolovať na širokú škálu stavov. V Kanade vláda rýchlo rozšírila pôvodnú legislatívu o eutanázii na základe toho, že osoby trpiace zdravotným postihnutím a duševnými chorobami možno v niektorých prípadoch považovať aj za osoby trpiace nevyliečiteľnou chorobou a znášajúce neznesiteľné utrpenie. Na túto skutočnosť už upozornili slovinskí aktivisti za ľudské práva.
Slovinská vláda týmto krokom opozíciu voči asistovanej samovražde skôr oživila, než utlmila. Pravicová Slovinská demokratická strana uviedla, že zákon “otvára dvere kultúre smrti, strate ľudskej dôstojnosti a minimalizácii hodnoty života, najmä tých najzraniteľnejších.”Národná komisia pre lekársku etiku uviedla, že je naďalej proti tejto legislatíve. A už sa začala kampaň za jej zrušenie.
Slovenská’horná komora parlamentu, Štátna rada, 22. júla vetovala zákon o asistovanej samovražde s odvolaním sa na etické, právne a filozofické obavy; slovinská ústava v článku 17 jednoznačne uvádza, že: “Ľudský život je nedotknuteľný.” Štátna rada, zložená zo zástupcov rôznych sektorov slovinskej spoločnosti, hlasovala za veto pomerom hlasov 20 ku 9 a vrátila ho parlamentu na opätovné prerokovanie.
Dňa 24. júla Národné zhromaždenie prelomilo veto. Aktivisti za ľudské práva boli na túto eventualitu pripravení. V piatok 25. júla predložili 15 000 podpisov na začatie procesu oficiálneho celoštátneho referenda o zrušení právnych predpisov; hranica na začatie procesu je 2 500 podpisov. Prvým krokom je zozbierať 40 000 overených podpisov v priebehu dvoch mesiacov a kampaň je v plnom prúde.
Podľa Slovensko Times: “Konzervatívna akčná skupina vedená aktivistom, ktorý je známy najmä ako zarytý odporca potratov, už oznámila, že napadne legislatívu v parlamente. Každý pacient má právo na liečbu, úľavu od bolesti, starostlivosť, súcit a blízkosť. Zákon o asistovanom umieraní je s tým v rozpore a núti pacienta zomrieť otrávením, povedal aktivista AlešPrimc, ktorý stojí na čele skupiny s názvom Proti otráveniu pacientov.”
Ako povedal novinár Nejc Povirk uvádza: “Existuje aj možnosť ústavnej kontroly, keďže slovinská ústava hovorí, že ľudský život je nedotknuteľný, z čoho vyplýva, že na úplné povolenie tohto zákona by mohla byť potrebná novela. Skúsenosti z konzultačného referenda ukázali, že zvýšená verejná diskusia má tendenciu zvýšiť odpor.”
“Mnohí ľudia si uvedomujú, že za proklamovaným “súcitom” s trpiacimi sa skrývajú prvky ableizmu a ageizmu,” pokračoval, “myšlienka, že niektoré životy sú menej hodné, alebo že niektorí jedinci si už nezaslúžia pomoc, aby mohli ďalej žiť.”
Boj proti asistovanej samovražde sa v Slovinsku práve začína. V stávke sú ako vždy životy zraniteľných.