Demokrati platia cenu za to, že sa plne venujú transgenderizmu

Demokrati sa sami zahnali do kúta a boj o to, čo robiť ďalej, bolo vyslovene príjemné sledovať.

Ako som už poznamenal, prezidentské voľby v roku 2024 boli prvými, v ktorých demokrati prehrali kultúrnu vojnu - a to poriadne. Demokrati berú svoje pochodové príkazy od hnutia LGBT, a tak si vo veľkom osvojili agendu transgenderov. Bidenova administratíva im dala všetko, čo si žiadali.

Stálo ich to vo voľbách - a to poriadne. Trump spustil reklamy zdôrazňujúce šialenosť ich postojov a dokonca aj teraz je jeho transgenderová politika populárnejšia ako jeho prezidentstvo.

Problémom demokratov je, že do toho išli naplno. Obviňovali svojich oponentov z “transfóbie”; tvrdili, že odpor voči ich agende by znamenal smrť “trans detí” trvali na tom, že zmena pohlavia u detí je prevenciou samovrážd; tvrdili, že “transrodové ženy sú ženy.”

Tieto postoje sú teraz v tejto chvíli politicky neudržateľné. Čo však majú robiť?"

Tejto téme sa venuje Charles Homans v časopise The New York Times 13. júla v rozsahu 2 000 slov pod názvom “Demokrati stratili voličov v otázke práv transrodových osôb. Získať ich späť nebude’ľahké.” Podtitul vystihuje dilemu: “Predvojová pozícia strany’predbehla voličov v roku 2024 a interná debata, ktorá teraz prebieha, odhaľuje neistotu, ako sa prispôsobiť.” Skutočne. Demokrati sú v pasci vlastnej rétoriky. Ako povedal Homans:

V niektorých oblastiach sa demokratickí politici, berúc si príklad z liberálnych advokačných skupín, ocitli v situácii, keď sa podpísali pod postoje, o ktorých si neboli istí ani ich vlastní voliči, a v posledných rokoch sa tak stalo ešte viac. Týka sa to najmä práv transrodových osôb, kde prieskumy verejnej mienky v súčasnosti ukazujú väčšinovú podporu niektorých obmedzení, proti ktorým obhajcovia ostro vystupovali a snažili sa politikom vyvodiť zodpovednosť za ich podporu.

Podpora obmedzení rastie aj medzi demokratmi. Z februárového prieskumu agentúry Pew Research vyplynulo, že 45 % dospelých demokratov alebo demokraticky orientovaných dospelých podporuje zákony, ktoré vyžadujú, aby transrodoví športovci súťažili v tímoch zodpovedajúcich ich pohlaviu pridelenému pri narodení, pričom len pred tromi rokmi to bolo 37 %. Podobne vzrástla aj podpora demokratov pre obmedzenia týkajúce sa lekárskej starostlivosti o neplnoleté osoby, ktoré prechádzajú na inú sexuálnu orientáciu, a používania kúpeľní pre transrodové osoby.

Mnohí politici GOP nasledujú Trumpa’a spúšťajú vlastné reklamy týkajúce sa transrodovej agendy, nedávno aj v Montane. Stratégovia Demokratickej strany, uvádza Homans, “veria, že tieto útoky mali vplyv, ” pričom jeden z demokratických prieskumov verejnej mienky zistil, že “medzi rozkolísanými voličmi, ktorí sa v posledných týždňoch kampane rozišli s pánom Trumpom, 67 percent verilo, že demokrati sa “príliš zamerali na politiku identity.’” Zaujímavé je, že aj niektorí LGBT aktivisti si uvedomujú tento problém:

“Posledných približne 10 rokov sme neboli’pragmatickí,” povedala Mara Keislingová, zakladateľka Národného centra pre transrodovú rovnosť. “A to’nás zabíja.”Republikánski kandidáti a externé skupiny minuli v roku 2024 viac ako 200 miliónov dolárov na predvolebnú reklamu, v ktorej útočili na Kamalu Harrisovú a demokratických kandidátov do Senátu v tesných súbojoch, ako sú Sherrod Brown v Ohiu a pán Tester v Montane, kvôli transrodovým otázkam.

Toto je, pre poriadok, priznanie LGBT aktivistu, čo niektorí z nás hovoria už roky: že transrodová agenda bola zhora nanútená ľuďom pri moci, a nie pragmatickým sledovaním prieskumov verejnej mienky. Amerika si trans nekupovala. Trans bol Amerike nanútený. Demokrati na to doplatili a teraz’bojujú.

Podľa Homansovej sa niektorí demokrati snažia otočiť tým, že sa stavajú proti zákazom trans identifikácie športovcov v ženských športoch a trvajú na tom, že rozhodnutia by sa mali prijímať na miestnej úrovni. Je to pochmúrne smiešne vzhľadom na to, že tento ústupok robia len preto, že musia.

Iní trvajú na individuálnom prístupe a tvrdia, že táto otázka je “komplikovaná” a malo by sa o nej rozhodovať individuálne, čo hovoria len pre verejnú potrebu, ale je to v rozpore so všetkým, čo presadzovali v uplynulom desaťročí. V podstate sú im stále nepriateľsky naklonení LGBT aktivisti:

Demokratickí politici sa v tejto otázke stále odchyľujú od strany na vlastné nebezpečenstvo. V máji sa The Dispatch opýtal senátora Rubena Gallega z Arizony na jeho názor na účasť transrodových športovcov’ v športe. “Ako rodič dcéry si myslím, že je’legitímne, že sa rodičia obávajú o bezpečnosť svojich dcér, a myslím si, že je’legitímne, že sa obávame aj o spravodlivú súťaž,” povedal a dodal: “Myslím si, že rodičia týchto trans detí sa tiež legitímne obávajú o zdravie a pohodu svojich detí.”

Týmto výrokom si vyslúžil rýchle odsúdenie od celého radu LGBTQ skupín v Arizone, ktoré ho predtým podporili. Pán Gallego sa odvtedy k tejto téme verejne nevyjadril. Podobne ako väčšina demokratických politikov oslovených pre tento článok, aj on sa odmietol vyjadriť.

Napokon. Demokrati sú uväznení medzi kliešťami skupín LGBT aktivistov a voličov, ktorí už majú dosť toho, že ich poučujú a hovoria im, aby verili veciam, ktoré im oči nehovoria. Túto kultúrnu vojnu prehrávajú a GOP by do nich mala neustále búšiť. Desať rokov demokrati nadávali, hecovali a dokonca stíhali každého, kto sa postavil proti ich agende. Dostať ochutnať ich vlastnú medicínu je dobré nielen pre nich, ale aj pre krajinu.