- Boží súd nad Sodomou a Gomorou varuje pred následkami hriechu.
- Naša kultúra oslavuje nečistotu a odmieta Božie zákony.
- Hriech pýchy a odmietania Boha vedie k duchovnej skaze.
- Božie milosrdenstvo a spravodlivosť sú neoddeliteľné a naliehavé.
Poznámka redaktora: Nasledujúci text bol pôvodne publikovaný na stránkach Podstránky biskupa Josepha Stricklanda 1. júla 2025.
Dnešné čítanie z Knihy Genezis nás konfrontuje s jedným z najotrasnejších momentov vo Svätom písme: so zničením Sodomy a Gomory ohňom a sírou, ktoré padajú z neba. Tieto mestá neboli zničené len prírodnou katastrofou, ale Božím súdom. Krik hriechu doľahol až do neba - a Pán odpovedal spravodlivosťou.
A Hospodin vylial na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba (Gn 19, 24).
Lot a jeho rodina boli varovaní. Boli vyzvaní, aby neotáľali:
Vstaň a vezmi si svoju ženu a dve dcéry, ktoré máš, aby si aj ty nezahynul so zlými v meste (1 Moj 19,15).
Ale aj keď ich anjeli vyzývali, Lót váhal. Pokušenie otáľať, obzrieť sa späť, zmierniť varovanie – to zostáva smrteľným pokušením aj dnes.
Náš svet stojí na podobnom mieste. Topíme sa v kultúre, ktorá oslavuje nečistotu, vysmieva sa Božiemu’zákonu a vzpiera sa prirodzenému poriadku. A predsa pokračujeme ďalej, akoby nás nečakalo žiadne zúčtovanie. Varovania nebies odkladáme bokom. Váhame.
Sódomský hriech nebol len o žiadostivosti. Išlo o pýchu, odmietnutie Božieho zámeru a úplné prevrátenie pravdy a dobra. Bolo to konečné štádium ľudí, ktorí zabudli na Boha a zo svojich vášní si urobili modly. A neklamme sa: takýto hriech stále volá do neba.
Oheň, ktorý padol, nebol len trestom – bol znamením. Znamenie, že Boh sa nedá zosmiešniť. Znamenie, že bezbožnosť má následky. Znamenie, že Božie milosrdenstvo nevylučuje Božiu spravodlivosť.
A jeho žena sa obzrela za seba a premenila sa na soľnú sochu (Gn 19, 26).
Ozrela sa. Nemohla sa pustiť. Koľkí dnes, dokonca aj tí v Cirkvi, váhajú opustiť spôsoby tohto sveta? Koľkí sa ešte stále obracajú späť k tomu, pred čím ich Boh volá utiecť?"
Bratia a sestry, evanjelium je dobrá správa – ale nie je to mäkká správa. Ten istý Pán, ktorý nás prišiel zachrániť, je ten istý, ktorý nás varoval, že sa vrátia Lotove dni (porov. Lk 17, 28–30). A my v nich teraz žijeme.
Pán je trpezlivý. Pán je milosrdný. Jeho varovania však nie sú prázdne. Jeho spravodlivosť je skutočná. A Jeho výzva je naliehavá.
+Jozef