- Celibát je neoceniteľným Božím darom pre Cirkev a jej poslanie.
- Pápež Lev XIV. potvrdil význam celibátu v klerickej službe a formácii.
- Ženatí duchovní by narušili apoštolskú Tradíciu a čistotu Cirkvi.
- Celibát predstavuje autentický obraz svätej a čistej Cirkvi v dnešnom svete.
Pápež Lev XIV. v príhovore k biskupom a seminaristom zdôraznil dôležitosť celibátu, čo je pozoruhodný zásah v súvislosti s nedávnymi výzvami na zavedenie manželského duchovenstva v Katolíckej cirkvi.
Tento týždeň sa mnohí biskupi, kňazi a seminaristi vydávajú na púť do Ríma a na stretnutie s pápežom v rámci príslušných jubilejných podujatí k Jubilejnému roku 2025.
Na viacerých z týchto stretnutí Lev využil príležitosť, aby zdôraznil význam celibátu v klerickom stave.
Adresujúc najprv skupinu seminaristov z talianskej diecézy Triveneto, Lev citoval patróna svojho rádu, svätého Augustína, ktorý písal o personifikovanom zjavení cnosti kontinencie, ktoré svätca nabádalo k dôvere v Božiu’pomoc. V komentári k tomu Lev povedal:
Ako otec vám opakujem tie isté slová, ktoré boli také dobré pre Augustínovo’nepokojné srdce: neplatia len v súvislosti s celibátom, ktorý je charizmou, ktorú treba uznať, zachovať a vychovávať, ale môžu usmerňovať celú vašu cestu rozlišovania a formácie v zasvätenej službe.
Pápež v príhovore k biskupom v Bazilike svätého Petra’rozvinul tému celibátu pre duchovenstvo.
Poznamenal, že biskupi sa musia sústrediť na “vieru, nádej a lásku”, a uviedol, že k týmto “čnostiam možno pridať niekoľko ďalších základných čností: pastoračnú rozvážnosť, chudobu, dokonalú kontinuitu v celibáte a ľudské čnosti.”
Celibát, povedal, je spolu s praktizovaním čnosti čistoty spôsobom, ako biskup “žije život kresťanského učeníka a všetkým predstavuje autentický obraz Cirkvi, svätej a čistej vo svojich údoch ako vo svojej hlave.” Lev komentoval:
Spolu s materiálnou chudobou je život biskupa poznačený aj tou špecifickou formou chudoby, ktorou je celibát a panenstvo pre nebeské kráľovstvo (porov. Mt 19, 12). Tu nejde len o to, aby sme žili v celibáte, ale aby sme praktizovali čistotu srdca a správania, a tak žili životom kresťanského učeníka a predstavovali všetkým autentický obraz Cirkvi, svätej a čistej vo svojich údoch ako vo svojej hlave. Musí byť pevný a rozhodný pri riešení situácií, ktoré môžu vyvolať škandál, a pri každom prípade zneužívania, najmä v prípade maloletých, a plne rešpektovať platnú legislatívu.
ČÍTAŤ: Arcibiskup Aguer: Celibát nie je dôvodom, prečo trpíme’nedostatkom kňazských povolaní
Otázka kňazského celibátu sa často otvára, ale najmä v posledných rokoch, keď sa aktivisti snažia zaviesť ženatých duchovných, pričom ho predstavujú ako riešenie krízy nízkeho počtu kňazov na Západe.
Clerikálny celibát bol obzvlášť podstatný aj v diskusiách okolo Amazónie vo svetle kontroverznej Amazonskej synody, ktorá navrhla, že mať ženatých kňazov by mohlo byť “pastoračným” riešením pre tento región. Kľúčovým sprievodným aspektom tejto synody v roku 2019 a Amazonského obradu je otázka ženatých duchovných alebo viri probati, ako navrhuje Querida Amazonia – dokument, ktorý vzišiel zo synody.
Túto myšlienku podobne podporili aj ďalší heterodoxnejší preláti, pričom katolícki biskupi v Belgicku a Nemecku sa vyslovili v prospech ženatých duchovných.
Latinský obrad Katolíckej cirkvi nedovoľuje ženatých duchovných, hoci s niektorými vzácnymi výnimkami, ako sú ženatí duchovní Personálneho ordinariátu pre bývalých anglikánov.
Východné katolícke cirkvi však povoľujú prax ženatých duchovných, čo je aspekt, ktorý prilial olej do ohňa aktivistov na Západe.
Pápež Ján Pavol II. vo svojej apoštolskej exhortácii z roku 1992 o kňazskej formácii Pastores Dabo Vobis citoval Druhý vatikánsky koncil, ktorý povedal:
Synoda, hoci nijako nezasahuje do disciplíny východných cirkví, v presvedčení, že dokonalá čistota v kňazskom celibáte je charizmou, pripomína kňazom, že celibát je neoceniteľným Božím darom pre Cirkev a má prorockú hodnotu pre dnešný svet.
Pápež Benedikt XVI’v posvätnej apoštolskej exhortácii o Eucharistii z roku 2007, Sacramentum Caritatis na obranu tohto učenia napísal:
V jednote s veľkou cirkevnou Tradíciou, s Druhým vatikánskym koncilom a mojimi predchodcami v petrovskej službe potvrdzujem krásu a dôležitosť kňazského života prežívaného v celibáte ako výrazného znaku úplného a výlučného zasvätenia sa Kristovi, Cirkvi a Božiemu kráľovstvu, a následne potvrdzujem jeho záväzný charakter pre latinskú tradíciu (č. 24).
ČÍTAJ: Na obranu kňazského celibátu
V roku 2018 kardinál Robert Sarah – vtedajší prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí – odsúdil návrh viri probati , keď povedal, že “plán, ktorý niektorí opäť presadzujú, oddeliť celibát od kňazstva udeľovaním sviatosti ordinácie ženatým mužom (“v tomto prípade ide o plán, ktorý by sa mal uskutočniť v roku 2018, pozn. aut;viri probati”) z, ako hovoria, ‘pastoračných dôvodov alebo nevyhnutnosti,’ by mal vážne dôsledky, v skutočnosti by definitívne porušil apoštolskú Tradíciu.”
V roku 2019 v súvislosti s amazonskou synodou zopakoval znovu rovnaké odsúdenie:
Ak by z nedostatku viery v Boha a vplyvom pastoračnej krátkozrakosti Synoda pre Amazóniu rozhodla o vysvätení viri probati, fabrikovaní služieb pre ženy a ďalších podobných nezrovnalostiach, situácia by bola mimoriadne vážna.
Rozruch okolo knihy z pera Sarah a vtedajšieho emeritného pápeža Benedikta XVI. s názvom Z hlbín našich sŕdc: Kňazstvo, celibát a kríza Katolíckej cirkvi, poslúžila na zdôraznenie toho, akou polemickou sa táto otázka stala za Františkovho pontifikátu. Kritici obvinili dvojicu z toho, že sa snaží podkopať plány pápeža Františka’ týkajúce sa ženatých duchovných v Amazónii.
Leo zdôraznil odsúdenie a zákaz ženského diakonátu Katolíckou cirkvou’počas zasadania Synody o synodalite v roku 2023, ale zatiaľ neurobil žiadne iné významné verejné vyhlásenia týkajúce sa disciplíny klerického celibátu latinského obradu.