- Legalizácia asistovanej samovraždy je vážnym ohrozením života a dôstojnosti.
- Parlament schválil potraty do narodenia, čo je morálne neprijateľné.
- Diskusia o eutanázii odhaľuje pokrytectvo v hodnotení života a smrti.
- Anglicko sa odkláňa od kresťanských hodnôt k extrémistickému biolibertariánstvu.
Dňa 20. júna britský parlament odhlasoval legalizáciu asistovanej samovraždy. Viac ako 300 pozmeňujúcich a ochranných návrhov k návrhu zákona labouristickej poslankyne Kim Leadbeaterovej’bolo zamietnutých.
Návrh zákona prešiel cez námietky ohromujúceho množstva odporcov, od bývalých premiérov až po Kráľovskú akadémiu psychiatrov. Dokonca ani vysokopostavené intervencie najvyšších lekárskych autorít návrh zákona nezastavili. Napriek tomu, že v treťom čítaní zákon stratil desiatky hlasov, získal dostatočnú podporu na to, aby sa dostal do Snemovne lordov.
Bolo to druhé hlasovanie o smrti v priebehu jedného týždňa. Dňa 17. júna britský parlament odhlasoval dekriminalizáciu potratov do narodenia dieťaťa. V utorok sa mladí. V piatok zraniteľní a starší ľudia. O prvom sa diskutovalo menej ako hodinu.
Dňa 22. júna sa rozprúdila debata o eutanázii. V televízii sa rozprúdili zúrivé diskusie a sociálne siete sa zaplnili nahnevanými komentármi; nie však preto, že by Dolná snemovňa práve legalizovala zabíjanie detí alebo eutanáziu starších ľudí. Namiesto toho to bolo preto, že nezávislý poslanec Rupert Lowe v rámci odhalenia, ktoré zrejme predstavuje novinku, nechal zastreliť svojho 17-ročného trpiaceho psa, aby ho zbavil utrpenia.
Poslanec Rupert Lowe vyvolal zúrivú diskusiu po tom, čo prezradil, že svojho 17-ročného trpiaceho psa nechal zastreliť hájnikom namiesto toho, aby ho utratil u veterinára.
Podľa jeho slov to bolo ‘najláskavejšia vec.’
Kritici tvrdia, že to bolo kruté a zbytočné.🤔 Čo si myslíte vy? — Kruté alebo súcitné? pic.twitter.com/WDjbB9dWrY
— GB News (@GBNEWS) 22. júna 2025
Mojou prvou myšlienkou pri pohľade na túto skutočne frivolnú debatu je, že každý, kto vyznáva šok alebo pobúrenie z tohto banálneho faktu, bol zjavne veľmi, veľmi dlho starostlivo izolovaný od základných životných faktov. Každý, kto žije na vidieku, vie, že niekedy treba zvieratá utratiť a že neexistuje humánnejší spôsob, ako je okamžitá smrť zastrelením. Predstava, že je potrebné míňať prehnané sumy peňazí u veterinára, je smiešna a svedčí o mestskej kokotine.
Sám Lowe vyzeral zarazený, že sa z jeho úplne obyčajného činu stal príbeh. “Ako to, že je to správa?"” napísal na X. “Žiadne ospravedlnenie odo mňa. Urobil by som’zajtra presne to isté, ak by to bolo potrebné. Som farmár. Toto sa deje na farme. Neočakával by som,’že to pochopia Londýnčania, ktorí uväznia svojich psov v malom byte na 12 hodín denne. Nevedia nič o živote mimo M25, nehovoriac o tom, čo sa v skutočnosti deje na fungujúcej farme.”
ČÍTAJTE: Aktivisti za eutanáziu oslavujú asistovanú samovraždu chorým ‘príbehom lásky’ propagandou
Ale debata, ako poznamenal jeden televízny moderátor, trvala celý týždeň — ten istý týždeň, v ktorom parlament schválil zabíjanie donosených detí v maternici a usmrcovanie bezbranných.
Kontrast medzi poslancami, ktorí sa hlásia k zdeseniu z prízraku starobylého trpiaceho psa, ktorý má byť zbavený svojho utrpenia, a zároveň jasajú nad brutalitou voči ľudskej bezmocnosti, je pochmúrnym, ale dokonalým mikrokozmom toho, kam sa táto kedysi veľká krajina zmenila.
Ako povedala Mary Harringtonová vložila: “široko kresťanská antropológia, ktorá dlhý čas podopierala a usmerňovala spoločný politický život Anglicka’je teraz jednoducho preč. Je to trochu ako to čudné medzihviezdne obdobie po vytrhnutí zubu, keď nemôžete’prestať štuchať jazykom do medzery.” Spojené kráľovstvo je dnes inou krajinou ako minulý mesiac, tvrdí a dodáva:
Pôsobilo to ako metafyzický útok, pretože to bol metafyzický útok. Prijatie týchto dvoch politík smrti signalizuje definitívny inštitucionálny prechod Anglicka’k inému svetonázoru, než je kresťanstvo: k takému, pre ktorý by sme azda najslušnejší a najmenej odsudzujúci termín mohli použiť, je ‘extrémistické biolibertariánstvo.’Je to svetonázor, ktorý bez okolkov odmieta myšlienku, že čokoľvek, čo sa týka nášho vteleného života ako ľudských bytostí, by sa malo považovať za dané, od našej formy, nášho vývoja, našich prírodných dejín alebo našich vzťahov k iným. Pre biolibertariánov by sa mali použiť všetky možné prostriedky, či už finančné, politické, súdne alebo technologické, aby nás oslobodili od všetkého, čo by sme mohli pociťovať, reziduálne, ako niečo, čo je mimo našej individuálnej voľby a kontroly.
Harrington má pravdu. V krajine, kde sa rozštvrtenie detí, ktoré môžu prežiť mimo maternice, dočká menej ako hodiny parlamentnej diskusie, môže smrť starého farmárskeho psa stále vyvolať pobúrenie. Zastrelenie psa je desivé, utratenie babičky ako domáceho maznáčika zrejme nie.