Biskupi nemôžu nútiť kňazov, aby obsluhovali oltár: dokument Vatikánu z roku 2001

Biskupi nesmú nútiť kňazov, aby prijímali ženy alebo dievčatá ako ministrantky.

Nedávno objavený dokument vtedajšej Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorý podpísal v roku 2001 zosnulý kardinál Jorge Arturo Medina Estévez, jasne hovorí, že kňazi nie sú povinní nechať sa obsluhovať “ministrantkami.”

Biskupi nemôžu nútiť kňazov, aby používali ministrantky. Vatikán v roku 2001 za vlády svätého pápeža Jána Pavla II: Biskupi… “nesmú vylúčiť chlapcov z oltára, ANI ŽIADAŤ, ABY KŇAZI DIOKÉZIE POUŽÍVALI ŽENSKÉ SLUŽOBNÍČKY ALTÁRA” Toto rozhodnutie stále platí. Kňazi majú právo… pic.twitter.com/Wr8nixL8rj - John-Henry Westen (@JhWesten) 30. mája 2025

Kardinál Medina Estévez reagoval na dubium biskupa, ktorý sa pýtal, či biskup diecézy môže svojim kňazom nariadiť, aby k službe oltára pripustili ženy a dievčatá. Kardinál síce súhlasí s tým, že “diecézny biskup v úlohe moderátora liturgického života v jemu zverenej diecéze má právomoc povoliť službu pri oltári ženám v medziach svojej pôsobnosti,” ale upozorňuje, že “takéto povolenie nesmie … vyžadovať, aby kňazi diecézy využívali služby žien pri oltári[.]”

Tiež zakazuje vylučovať mužov a “najmä” chlapcov z ministrantskej služby a zdôrazňuje, že programy podporujúce ministrantskú službu chlapcov sú známe tým, že produkujú kňazské povolania:

V súlade s vyššie citovanými pokynmi Svätej stolice takéto povolenie nesmie v žiadnom prípade vylučovať mužov a najmä chlapcov zo služby pri oltári, ani vyžadovať, aby kňazi diecézy využívali ministrantky, pretože “bude vždy veľmi vhodné dodržiavať vznešenú tradíciu, aby pri oltári slúžili chlapci” (Okružný list predsedom biskupských konferencií, 15. marca 1994, č. 2). Povinnosť podporovať skupiny chlapcov pri oltári bude skutočne vždy pretrvávať, v neposlednom rade aj kvôli dobre známej pomoci, ktorú takéto programy od nepamäti poskytovali pri podpore budúcich kňazských povolaní (porov. tamtiež) [Celý list nižšie.]

Vznik ženských oltárnych sviatostí po Druhom vatikánskom koncile bol novinkou, ktorú sa zdanlivo nedalo potlačiť, a v roku 1994 pápež Ján Pavol II. oficiálne povolil ich činnosť. Biskupi však mali naďalej možnosť obmedziť ministrantskú službu, ktorú predtým vykonávali seminaristi v nižších rádoch, na mužov a chlapcov.

Obavy, že biskupi môžu využiť svoju moc na to, aby znemožnili katolícke tradície, ktoré udržiavali veriacich a podporovali povolania ku kňazstvu, opäť vypukli tento týždeň, keď sa prostredníctvom uniknutého dokumentu zistilo, že biskup Michael T. Martin z Charlotte v Severnej Karolíne chce vykoreniť tradičné alebo inak zbožné praktiky obľúbené medzi katolíkmi v jeho diecéze. Biskup už predtým vyvolal búrku, keď sa rozhodol potlačiť bohoslužby prostredníctvom tradičnej latinskej omše; nový dokument, ktorý bol neskôr nazvaný “len návrhom,” naznačil, že biskup má aj úctivé slávenie Massa Pavla VI. na jeho stránkach.

PREČÍTAJTE:Biskup zo Charlotte v uniknutom liste odsudzuje latinčinu, oltárne zábradlia, kľačanie

Celý list je nasledovný:

Dňa 27. júla 2001

Vaša excelencia,

V nadväznosti na nedávnu korešpondenciu sa táto kongregácia rozhodla uskutočniť obnovené štúdium otázok týkajúcich sa možného prijatia dievčat, dospelých žien a rehoľníčok do služby pri liturgii spolu s chlapcami.

V rámci tohto skúmania sa dikastérium obrátilo na Pápežskú radu pre legislatívne texty, ktorá odpovedala listom z 23. júla 2001. Odpoveď Pápežskej rady bola nápomocná v tom, že potvrdila, že otázky nastolené touto kongregáciou, vrátane otázky, či by konkrétna legislatíva mohla zaväzovať jednotlivých kňazov, aby pri slávení svätej omše využívali ženy na službu pri oltári, sa netýkajú výkladu práva, ale sú skôr otázkami správnej aplikácie práva. Odpoveď uvedenej pápežskej rady preto potvrdzuje chápanie tohto dikastéria, že táto záležitosť patrí do kompetencie tejto kongregácie, ako ju vymedzuje apoštolská konštitúcia Pastor Bonus, § 62. Majúc na pamäti túto autoritatívnu odpoveď, toto dikastérium po vyriešení otvorených otázok mohlo uzavrieť svoje vlastné štúdium. V súčasnosti by preto Kongregácia chcela uviesť nasledujúce pripomienky.

Ako vyplýva z Responsio ad propositum dubium týkajúceho sa kán. 230, § 2, a jeho autentického výkladu (porov. okružný list predsedom biskupských konferencií, Prot. č. 2482/93 z 15. marca 1994, pozri Notitiae 30 [1994] 333-335), diecézny biskup v úlohe moderátora liturgického života v jemu zverenej diecéze má právomoc povoliť službu pri oltári ženám v hraniciach územia, ktoré mu bolo zverené do starostlivosti. Navyše jeho sloboda v tejto otázke nemôže byť podmienená nárokmi v prospech uniformity medzi jeho diecézou a inými diecézami, čo by logicky viedlo k odňatiu potrebnej slobody konania jednotlivým diecéznym biskupom. Naopak, po vypočutí stanoviska biskupskej konferencie má vychádzať zo svojho obozretného úsudku o tom, čo podľa neho viac zodpovedá miestnej pastoračnej potrebe usporiadaného rozvoja liturgického života v jemu zverenej diecéze, pričom má mať na zreteli okrem iného citlivosť veriacich, dôvody, ktoré by motivovali takéto povolenie, a rôzne liturgické prostredia a spoločenstvá, ktoré sa schádzajú na svätú omšu (porov. Okružný list predsedom biskupských konferencií z 15. marca 1994, č. 1).

V súlade s vyššie citovanými pokynmi Svätej stolice takéto povolenie nesmie v žiadnom prípade vylučovať mužov alebo najmä chlapcov zo služby pri oltári, ani vyžadovať, aby kňazi diecézy využívali ženy - miništrantky, pretože “bude vždy veľmi vhodné dodržiavať vznešenú tradíciu, aby pri oltári slúžili chlapci” (Obežný list predsedom biskupských konferencií, 15. marca 1994, č. 2). Povinnosť podporovať skupiny chlapcov pri oltári bude skutočne vždy pretrvávať, a to aj vzhľadom na známu pomoc, ktorú takéto programy od nepamäti poskytujú pri podpore budúcich kňazských povolaní (porov. tamtiež)

.

V súvislosti s tým, či by prax žien slúžiacich pri oltári bola v miestnej pastoračnej situácii skutočne pastoračne prospešná, je azda užitočné pripomenúť, že nevysvätení veriaci nemajú právo na službu pri oltári, skôr ich k takejto službe môžu pripustiť posvätní pastieri (porov. okružný list predsedom biskupských konferencií z 15. marca 1994, č. 1, s. 1). 4, porov. tiež kán. 228, §1, Medzidikasteriálna inštrukcia Esslesiae de mysterio, 15. augusta 1997, č. 1. 4, pozri Notitiae 34 [1998] 9-42). Preto v prípade, že by Vaša Excelencia považovala za vhodné povoliť službu žien pri oltári, zostáva dôležité jasne vysvetliť veriacim povahu tejto novinky, aby nedošlo k zmätku, ktorý by mohol brániť rozvoju kňazských povolaní.

Týmto spôsobom potvrdilo a bližšie objasnilo obsah svojej predchádzajúcej odpovede Vašej Excelencii a chce Vás ubezpečiť o svojej vďačnosti za možnosť bližšie rozpracovať túto otázku a o tom, že tento list považuje za normatívny.

S každým dobrým prianím a láskavou úctou som, úprimne Váš v Kristovi,

Jorge A. Card. Medina Estévez
Prefekt

Mons. Mario Marini
Podsekretár