- Výber mena Lev XIV. oslavuje dedičstvo Leva XIII. a jeho sociálnu náuku.
- Oživenie sociálnej náuky Cirkvi je vítané po jej opustení predchádzajúcim pontifikátom.
- Nový pápež musí prevziať konkrétne aspekty učenia Leva XIII. pre jeho relevanciu.
- Kontinuita s Františkom môže ohroziť obnovu sociálnej náuky Cirkvi.
Výber mena Lev XIV. vyvolal radosť v srdciach ctiteľov Leva XIII., veľkého pápeža, ktorý svojimi magisterskými dielami vysvetľujúcimi katolícku sociálnu náuku čelil lúpežným barónom aj socialistom. Ich nádeje sa potvrdili, keď Svätý Otec vysvetlil, že meno si vybral “najmä preto, že pápež Lev XIII. sa vo svojej historickej encyklike Rerum Novarum zaoberal sociálnou otázkou v kontexte prvej veľkej priemyselnej revolúcie.”
Pred týmto objasnením LifeSiteNews oslovil katolíckeho filozofa Stephana Fontanu, riaditeľa Medzinárodného observatória sociálnej náuky Cirkvi kardinála Van Thuân z Verony, aby sa ho opýtal, čo si myslí o výbere mena nového pontifika’
Fontana sa najprv zdráhal vyjadriť svoj názor, keď povedal, že nie je jasné, na ktorého Leva sa formálny kardinál Robert Prevost odvoláva. Avšak po tom, čo Svätý Otec v nedeľu podal svoje vysvetlenie, odborník s potešením ponúkol nasledujúcu odpoveď:
Dobrý večer. Vraciam sa k vám, pretože medzičasom Lev XIV. objasnil jeden aspekt výberu mena. Povedal, že dôvodov je viacero, ale hlavný je ten, že Lev XIII. sa so svojím Rerum novarum postavil problémom vyplývajúcim z prvej priemyselnej revolúcie, ale teraz Sociálna náuka Cirkvi čelí novým fenoménom umelej inteligencie s jej vážnymi dôsledkami pre človeka a pre prácu.
Toto objasnenie je veľmi dôležité z nasledujúcich dôvodov:
- Počas predchádzajúceho pontifikátu bola Sociálna náuka Cirkvi (SDC) opustená z nasledujúcich dôvodov: boli popreté prirodzené práva a nová morálna teológia už nepripúšťala tradičné poňatie prirodzeného morálneho zákona, pričom SDK vychádza aj z týchto racionálnych základov; láska bola postavená nad vieru a pastoračný prístup nad doktrínu, takže kresťania museli kráčať životom spolu so všetkými ostatnými, pričom už nevyznávali nič jedinečné, čo by ponúkali na osvetlenie cesty, žiadnu odpoveď, ktorú by mohli dať, ale len otázky, ktoré by mohli klásť; dve encykliky považované za sociálne, Laudato sì a Fratelli tutti, neboli v kontinuite s tradičným predchádzajúcim magistériom, a to tak prístupom, ako aj obsahom.
- Ak odkaz na Leva XIII. nemá byť len nominálny, oživenie SDK znamená oživenie celého dedičstva filozofického a teologického myslenia v katolíckej tradícii. Lev XIII. napísal 9 sociálnych encyklík, z ktorých 8 poskytlo kontext, do ktorého bolo zasadené Rerum novarum. Bolo by zaujímavé, keby sa Lev XVI. vrátil k celému tomuto dedičstvu, ale na to je ešte priskoro.
- Ak by sa tak stalo, bolo by potrebné prehodnotiť mnohé novoty teológie, najmä morálnej teológie, pokoncilovej a súčasnej, a to jednak cielenými zásahmi magistéria, jednak revíziou formácie v seminároch a na pápežských univerzitách, vrátane inštitútu Jána Pavla II.
V súčasnosti však treba povedať, že objasnenie je veľmi zaujímavé.
V priloženom dokumente, ktorý je preložený a uverejnený nižšie, filozof ďalej vysvetlil, čo by mohli priority nového pápeža’znamenať pre obnovu sociálnej náuky Cirkvi:
V rozhovore s kardinálmi Lev XIV. aspoň čiastočne uspokojil otázky o dôvodoch výberu svojho mena, ktoré vyjadril takto: “Vnímajúc, že som povolaný pokračovať na tej istej ceste (po ktorej kráčal František), myslel som si prijať meno Lev XIV. Dôvody sú rôzne, ale najmä preto, že pápež Lev XIII. sa vo svojej historickej encyklike Rerum novarum venoval sociálnej otázke v kontexte prvej veľkej priemyselnej revolúcie. A dnes Cirkev ponúka všetkým pokladnicu svojho sociálneho učenia ako odpoveď na ďalšiu priemyselnú revolúciu a na vývoj v oblasti umelej inteligencie, ktorý predstavuje nové výzvy pre obranu ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a práce.”
Ako hodnotiť tento odkaz na sociálnu náuku Cirkvi? Na prvý pohľad tak môžeme urobiť pozitívne. Nedávno som uverejnil článok, v ktorom som tvrdil, že počas Františkovho pontifikátu bola Sociálna náuka Cirkvi úplne odložená bokom, takže toto oživenie je vítané, aj keď v súčasnosti ide len o náznak. A v tomto prípade, podobne ako v prípade iných vyhlásení pápeža Leva v týchto prvých dňoch jeho pontifikátu, si musíme počkať na konkrétny vývoj.
V konkrétnom prípade sociálnej náuky Cirkvi je potrebné objasniť predovšetkým tri aspekty.
Prvý je, v čom bude spočívať tento odkaz na Leva XIII. a Rerum novarum, teda koľko a čo bude prevzaté z jeho učenia. Ide len o všeobecný odkaz na zakladateľa sociálnej náuky Cirkvi v novoveku, alebo chce (Lev XIV.) špecifickým spôsobom prevziať niektoré aspekty jeho (Leva XIII’učenia? Každý, kto sa odvoláva na Sociálnu náuku, cituje Leva XIII, ale potom (často) prehodnocuje veľkú časť jeho myšlienok ako nevhodné pre súčasnú dobu alebo v každom prípade vyžadujúce ďalšie štúdium. Môžeme pripomenúť jeden z najvýznamnejších prípadov: Ján Pavol II. pri spomienke na Rerum novarum v Laborem exercens opakuje, že mimo evanjelia neexistuje riešenie sociálnej otázky, čím potvrdzuje text Leva XIII. Keď sa však (Ján Pavol II.) obracia k právu robotníka na sviatočný odpočinok, nemyslí to už’ako verejný kult Boha, ale ako prejav náboženskej slobody. Tieto dve veci sa dajú ťažko spojiť.
Druhý aspekt odkazu na Leva XIII. spočíva v tom, že Rerum novarum nebola izolovaná encyklika, ale zasadená do širokého myšlienkového celku, ktorý uvažoval o správnej filozofii, ktorú treba prijať, o základoch občianskej autority, o právach katolíckych veriacich, o politickej slobode, o povahe demokracie, o existencii prirodzeného poriadku vo veciach týkajúcich sa spoločenského života, o vzťahoch medzi politikou a náboženstvom atď. Augusto Del Noce povedal, že Lev XIII. bol najväčším katolíckym filozofom devätnásteho storočia a že ak z tohto myšlienkového kontextu vytrhneme Rerum novarum, je to nepochopiteľné. Zohľadní to nový Lev?
Tretí a posledný aspekt sa týka kontinuity s Františkom. Táto kontinuita bola zjavná už počas prvého príhovoru z lodžie, počas požehnania 8. mája, ako sme si všimli inde. Pri stretnutiach v nasledujúcich dňoch, najmä pri stretnutí s kardinálmi, bola táto kontinuita výstižne zopakovaná, a to pripomenutím niekoľkých riadkov z Františkovho pontifikátu. Tento pontifikát bol však v mnohých ohľadoch v rozpore so sociálnou náukou Cirkvi ako takou. Ak má Lev na mysli zopakovať celý predchádzajúci pontifikát, teda teologický a magistrátny náčrt reinterpretovaný v kontinuite, bude mať veľké ťažkosti oživiť Sociálnu náuku Cirkvi, ako hovorí, že to chce urobiť — aspoň ak ju nemá transformovať, ale v tom prípade by odkaz na Leva XIII. stratil svoju váhu.