- Carneyho plán na "novú ekonomiku" ohrozuje tradičné hodnoty a rodinné hodnoty.
- Podpora ekologických programov môže viesť k obmedzeniu slobody a podnikania.
- Carneyho liberálna agenda zahŕňa nebezpečné politiky ako potraty a eutanáziu.
- Separatistické nálady v západnej Kanade sú reakciou na liberálne vládnutie.
Novo zvolený premiér Mark Carney využil svoju prvú povolebnú tlačovú konferenciu, aby oznámil plán svojej vlády na spustenie “novej ekonomiky” v Kanade, ktorá bude zahŕňať “prehĺbenie” väzieb so svetom.
Počas piatkovej dopoludňajšej tlačovej konferencie Carney vysvetlil svoju víziu pre Kanadu a vyhlásil, že krajina sa nachádza v “životnej kríze” a že je “čas spojiť sa, obliecť si svetre [hokejového] tímu Kanady a dosiahnuť veľké víťazstvo.”
Súčasťou tohto plánu, povedal Carney, je predstaviť “novú kanadskú ekonomiku”, ktorá bude predstavovať najväčší posun od konca druhej svetovej vojny.
Carney povedal, že jeho liberálna vláda bude stavať domy s “menšou ekologickou stopou” a bude “dôverovať vede.”
Po jeho pripravených poznámkach sa väčšina otázok médií týkala “vzťahov Kanady”s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a prebiehajúceho colného sporu.
Pri Carneyho”globalistických, ľavicových politických názoroch Trump reagoval na volebné víťazstvo liberálov tým, že premiéra označil za “milého gentlemana”, ktorý “ho nenávidí” menej ako líder konzervatívcov Pierre Poilievre.
Carney na tlačovej besede tiež povedal, že jeho nový kabinet zloží prísahu 12. mája.
V pondelkových’voľbách líder liberálov Carney porazil svojho konzervatívneho rivala Pierra Poilievra, ktorý zároveň prišiel o kreslo. Konzervatívcom sa však podarilo získať vyše 20 nových kresiel a Poilievre prisľúbil, že zatiaľ zostane lídrom strany.
Carney pôsobil ako bývalý guvernér Bank of Canada a Bank of England a dlhé roky sa venoval presadzovaniu ekologických finančných programov.
Mnohí politickí odborníci povedali, že Carney za svoje víťazstvo vďačí Trumpovi a prezidentovým colným hrozbám a rétorike 51. štátu.
Znovuzvolenie liberálov na štvrté funkčné obdobie po sebe zrejme posilnilo aj separatistické nálady v západnej Kanade, regióne, ktorý v drvivej väčšine volí Konzervatívnu stranu, ale kvôli menšiemu počtu obyvateľov zostáva pri voľbe federálnych lídrov často vydaný na milosť a nemilosť tým na východe Kanady.
Jedno deň po Carne’ovom zvolení premiérka Alberty Danielle Smithová uviedla, že jej provincia by mohla čoskoro zvážiť podniknutie vážnych krokov smerom k väčšej autonómii. Smithová tiež predstavila návrh zákona, ktorý by uľahčil vypísanie referend, vrátane tých, ktoré sa týkajú nezávislosti Alberty od Kanady.
Očakáva sa, že pod Carneyho vedením budú liberáli pokračovať vo veľkej časti toho, čo robili za Trudeaua, vrátane horlivého presadzovania strany’v prospech potratov, eutanázie, radikálneho gender ideology, internet regulation a tzv. politiky “climate change”. Zdá sa totiž, že Carney, podobne ako Trudeau, má rozsiahle väzby na Čínu a globalistické Svetové ekonomické fórum, na ktoré konzervatívci v predvolebnom období bežne upozorňovali.