- Pápež zvolal 30 nositeľov Nobelovej ceny na svetové stretnutie o bratstve.
- Cieľom bolo vypracovať nový celosvetový Pakt bratstva a podnietiť reformy.
- Pápež zdôraznil dôležitosť súcitu a potrebu budovať mierový svet.
- Ježiš Kristus je kľúčový pre skutočné bratstvo a evanjelizáciu sveta.
“Pápež zvolal 30 nositeľov Nobelovej ceny, aby sa zamysleli nad bratstvom,” znie titulok článku v denníku La Prensa, ktorý priniesla agentúra EFE. Odvoláva sa na nedávne “Svetové stretnutie o ľudskom bratstve”, ktorého témou bolo “Byť človekom” Cieľom bolo “vypracovať nový celosvetový Pakt bratstva a nový kódex ľudskej bytosti, okrem toho oznámiť veľké podujatie o bratstve počas Svätého roka [Jubilea], ktorý sa bude sláviť v roku 2025.” Zoznam hostí zahŕňal guatemalskú domorodú vodkyňu Rigobertu Menchú, riaditeľa NASA Billa Nelsona, starostu New Yorku Erica Adamsa a mozambickú detskú aktivistku Graça Machel, ktorá je zároveň vdovou po Nelsonovi Mandelovi.
“Bude sa usilovať o vypracovanie konkrétnych návrhov, aby sa začali meniť dejiny, aby sa podnietili reformy, ktoré chýbajú, aby sa pochopilo, kde je princíp bratstva už prítomný v spoločenskom živote, a aby sa rozoznali potrebné parametre na jeho meranie,” vysvetlila Svätá stolica, ktorá dodala, že 11. mája na jedinom podujatí, ktoré sa bude konať v malom štáte, Bergoglio prijme účastníkov na súkromnej audiencii.
Svätá stolica - na závisť univerzálneho slobodomurárstva - prijala ideológiu Francúzskej revolúcie: “Liberté, egalité, fraternité.” Kam sa podel Ježišov’ príkaz Petrovi a Jedenástim, aby urobili všetky národy jeho učeníkmi - t. j, kresťanov? Petrov nástupca je, žiaľ, ten, kto vedie Rímsku cirkev touto nesprávnou cestou, po ktorej musí ísť celá Cirkev. Podľa Tradície sa dá reagovať aj takto: Apoštol Pavol vyčítal Petrovi jeho pokrytectvo, pretože jedol s tými, ktorí prišli z pohanstva, ale keď prišiel Jakub, Pánov bratranec a hlava jeruzalemskej Cirkvi, začal sa “judaizovať”. V liste Galaťanom Pavol hovorí “odporoval som mu do očí” (kata prosōpon autō antestēn) a toto správanie nazýva “hypókrisis.” (2:11-2:13)
Tradícia dala rímskemu pápežovi najvyššiu autoritu, ale kardináli ho pri všetkej úcte môžu upozorniť na nebezpečenstvo, že Rím prijme dogmu revolúcie – čo pápeži neurobili od čias Gregora XVI, ktorý vo svojej encyklike Mirari Vos. Nesmieme zabudnúť na Pia IX. a jeho encykliku Quanta Cura a Syllabus omylov. Vyniká aj magistérium Pia XII. a jeho nástupcov. Cirkev reformulovala a aktualizovala svoje učenie bez toho, aby porušila svoje korene v Tradícii. Ján Pavol II. obšírne vyjadril cestu Cirkvi pri príležitosti jej vstupu do 21. storočia.
Čítajte: Vatican meeting on ‘human fraternity’ seeks ‘odpovede’ pre budúcnosť, ale mlčí o viere
Pápež František na “svetovom stretnutí o ľudskom bratstve” pri prijatí účastníkov na audiencii povedal: “Na planéte v plameňoch ste sa zišli s úmyslom potvrdiť svoje ‘nie’ vojne a svoje ‘áno’ mieru, svedčiť o ľudskosti, ktorá nás spája.Na stretnutí sa zúčastnili osobnosti zo sveta vedy, politiky, umenia a športu. Zamýšľali sa nad ľudským bratstvom a nad tým, ako “budovať mierový svet” v budúcnosti.
V príhovore najvyšší pontifik citoval Martina Luthera Kinga mladšieho: “Naučili sme sa lietať ako vtáci, plávať ako ryby, ale ešte sme sa nenaučili jednoduchému umeniu žiť spolu ako bratia.” Zdôraznil tiež, že kľúčovým slovom pre spoločný život je “súcit.”Zámerom “stretnutia” bolo “vyvolať hnutie bratstva.”
“Je potrebné znovu spoznať jeden druhého v spoločnej ľudskosti a postaviť bratstvo do centra života národov,” povedal pápež.
Veľkým absentérom v tomto všetkom je Ježiš Kristus. Na posúdenie toho, čo táto absencia znamená, stačí pripomenúť dielo svätého Pavla, najmä jeho listy Efezanom a Kolosanom. Kristus je pre Cirkev všetkým. Pripomínam dva významné výroky Pavla VI: “Dúfali sme v rozkvitnutú jar, ale prišla krutá zima,” a “Zdá sa, že cez nejakú trhlinu sa do Božej Cirkvi dostal satanov dym” – pápež takto vyjadril svoje rozčarovanie po Druhom vatikánskom koncile.
Čítajte: Biskup Strickland: Katolíci nikdy nedosiahnu skutočnú jednotu, ak’nie je založená na Kristovi
Medzi kresťanmi existuje skutočné bratstvo: Pavol často používa výraz “bratia” (adelphói) na označenie adresátov svojich listov. Je to tajomstvo milosti založené na jednom krste, ktorý vyznávame vo Vyznaní viery a ktorý si vyžaduje lásku (agápē) vo vzájomnom správaní. Evanjelizácia je proces, ktorý rozširuje Cirkev ako bratstvo. Dá sa povedať, že je vyjadrená v modlitbe Pán’, kde Boha, Otca nášho Pána Ježiša Krista, nazývame “naším Otcom” s množným číslom, ktoré vylučuje individualizmus. Z kresťanského hľadiska môžeme analogicky považovať všetkých ľudí za bratov, nakoľko sú stvoreniami Boha, ktorý je jediným Stvoriteľom všetkých a Otcom duší.
To je príležitosť pripomenúť, že Peter je hlavou evanjelizačného procesu, do ktorého bola zapojená rodiaca sa Cirkev. K nemu sa pripojil Šavol, ktorý sa stal Pavlom. Apoštol pohanov pripomína, že neexistuje iné evanjelium ako to, ktoré bolo zverené Jedenástim. Stáva sa však, že sa nájdu takí, ktorí Kristovo evanjelium prekrúcajú a kontaminujú ho “inakosťou” – ak to tak môžeme nazvať. Petrova osoba nachádza pokračovanie v jeho nástupcoch, rímskych pápežoch. Pripomínajú sa mi slová svätého Bernarda’na adresu pápeža Eugena III, ktorý bol jeho žiakom: “Čo mali vaši predchodcovia na mysli, aby prerušili evanjelizáciu, keď sa ešte stále šíri nevera? Z akého dôvodu sa zastavilo Slovo, ktoré rýchlo beží? Nezabúdajte, že ho dlhujete nielen kresťanom, ale aj neveriacim, Židom, Grékom a pohanom.”
Dogma Francúzskej revolúcie – “sloboda, rovnosť, bratstvo” – je ďalším evanjeliom, ktoré šíri neveru, zabudnutie na Ježiša Krista, Slovo Otca. Petrov nástupca a celá Cirkev si ho nemôžu osvojiť ani s ním uzavrieť pakt vo falošnom mieri. Slovo, ktoré rýchlo beží, sa nesmie zastaviť.
Ako pokračovateľka Kristovho’vykupiteľského diela je poslanie Cirkvi’zamerané na posvätenie sveta. Tento pojem zahŕňa dvojitú skutočnosť: na jednej strane dobrý svet, dielo Božieho’stvorenia, a na druhej strane akúsi “druhú prírodu”, ako povedal Blaise Pascal: svet hriechu, márnosti a lži, odcudzenie človeka, sféru, v ktorej sa odohráva pôsobenie nepriateľa. Tento svet musí byť odtrhnutý od zla a privedený k Bohu prostredníctvom Slova, ktorým je Kristus. To je aj poslanie Petrovho nástupcu a celého spoločenstva veriacich. Jej cenou je Kristov kríž a pripravenosť učeníkov na mučenícku smrť.
Otvorenou zostáva otázka o osude Izraela a kázania Židom uprostred misie, ktorej cieľom bolo od začiatku zaobstarať obrátenie pohanov. Treba však brať do úvahy záhadnú pohanizáciu kresťanského sveta. Postavenie Cirkvi vis-à-vis dogmatike Francúzskej revolúcie’treba zasadiť do tohto teologického kontextu.
+ Héctor Aguer
Emeritný arcibiskup La Platy
Buenos Aires, piatok 24. mája 2024
Sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov