- Nový biskup podporuje náboženský indiferentizmus, čo je pre katolíkov neprijateľné.
- Jeho názory sú v rozpore s tradičnou katolíckou doktrínou o Cirkvi.
- Podporuje „požehnania“ pre homosexuálne páry, čo narúša morálne hodnoty.
- Medzináboženský dialóg môže ohroziť jednotu Cirkvi a jej poslanie.
Pápež Lev XIV. vymenoval do marockej diecézy nového biskupa, ktorý je známy svojím presadzovaním náboženského indiferentizmu a agendy LGBT.
12. septembra pápež Lev XIV. vymenoval otca Maria Leóna Dorada, OMI, za koadjútora arcibiskupa arcidiecézy Rabat v Maroku. Počas svojich rokov ako misionár sa Dorado preslávil presadzovaním niektorých z najkontroverznejších agend pápeža Františka najkontroverznejších programov pápeža Františka, vrátane náboženského indiferentizmu stelesneného v Abú-Dabíjskej deklarácii týkajúcej sa islamu a „požehnania“ „neštandardných“ párov, ako to povoľuje dokument Fiducia Supplicans. Dorado pôsobil od roku 2013 ako apoštolský prefekt Západnej Sahary a od roku 2026 ako apoštolský administrátor arcidiecézy v Rabate.
„Existuje ekleziologická výzva: Cirkev ako sviatosť v službe Božieho kráľovstva. Cirkev je povolaná zmiznúť, aby mohlo rásť Kráľovstvo, v analógii so skúsenosťou Jána Krstiteľa... Skúsenosť Jána Krstiteľa je skúsenosťou Cirkvi,“ uviedol Dorado.
V článku v septembrovom vydaní z roku 2022 časopisu Migraciones, časopise oddelenia pre migráciu Španielskej biskupskej odboru pre migráciu, Dorado vyjadril poľutovanie nad tým, čo vnímal ako odpor voči vízii pápeža Františka o univerzálnom bratstve tak v moslimskej severnej Afrike, ako aj v „starých kresťanských spoločnostiach“ Západu.
ČÍTAJTE: Biskup Strickland: Nastal čas začať s obnovou Cirkvi
„Zaráža ma silný odpor voči univerzálnemu bratstvu, ktoré navrhuje pápež František v mene evanjelia,“ napísal. „Prečo je tu toľko odporu voči univerzálnemu bratstvu?” V úvahe o svojich skúsenostiach ako misionár v rámci veľmi malej katolíckej komunity Dorado povedal, že láska je prijatie druhého človeka bez “potreby ho zmeniť”.
Podľa Dorada je teda zánik katolíckej cirkvi nevyhnutným výsledkom potrebným na realizáciu Františkovho chápania bratstva. Tento koncept sa však odchyľuje od katolíckej doktríny. Katolícka cirkev učí, že je nezničiteľná vďaka svojej božsky ustanovenéj povahe a je preto večná. Cirkev je mystickým telom Ježiša Krista. Jej viditeľná dimenzia na zemi, známa ako bojujúca Cirkev, spolu s trpiacou Cirkvou (dušami v očistci), nachádza svoje naplnenie v triumfujúcej Cirkvi, zloženej z blahoslavených a anjelov v nebi. Ako taká Cirkev nemôže zmiznúť v prospech Božieho kráľovstva, pretože Cirkev je Božie kráľovstvo.
Dorado tiež označil moslimov, ktorých v Alžírsku zavraždili islamistickí teroristi, za mučeníkov. V roku 2018 opísal 114 alžírskych imámov, ktorí boli zavraždení po tom, čo odmietli podporiť islamistické násilie, ako „skutočných moslimských mučeníkov“. Zaradil ich po bok katolíckych mučeníkov ako svedkov „spolunažívania, mieru a stretnutia“ a dodal: „Možno nám všetci pomôžu svojím príkladom a príhovorom“ (str. 8).
Dorado sa tiež podieľal na realizácii kontroverzného vyhlásenia pápeža Františka z roku kontroverzného vyhlásenia z roku 2021 Fiducia supplicans, ktoré povolilo neliturgické „požehnania“ ľudí v „neštandardných situáciách“. Ako apoštolský prefekt Západnej Sahary sa zúčastnil sa v januári 2024 severoafrického zhromaždenia, ktoré schválilo uplatňovanie Fiducia supplicans v regióne a povolilo „požehnania“ pre homosexuálne „páry“, ktoré sa spoločne predstavili.
Kardinál Crístóbal López Romero, bývalý arcibiskup z Rabatu, v mene biskupov z Líbye, Maroka, Tuniska, Alžírska a Západnej Sahary vyhlásil, že „každý si podľa evanjelia zaslúži bezpodmienečný rešpekt…“ Tento dokument je výzvou, aby sme si znovu prečítali a zhodnotili našu cirkevnú prax rozlišovania a prehĺbili konkrétne cesty pastorálnej služby zmierenia a spoločenstva...“ Vzhľadom na riziko jednoznačných postojov a zneužitia, ktoré by mohli ohroziť jednotu Cirkvi, sa nám zdá, že táto téma si zaslúži, aby bola pokojným spôsobom opätovne preskúmaná v rámci synodálnej dynamiky prebiehajúcej vo všeobecnej Cirkvi.“
Dorado tiež vyjadril podporu medzináboženským iniciatívam spojeným s dokumentom z roku 2019 „Dokument o ľudskom bratstve“ , ktorý v roku 2019 podpísali v Abú Zabí pápež František a veľký imám z Al-Azharu. Po Františkovej návšteve Maroka v roku 2019 Dorado napísal, že dokument z Abú Zabí a pápežova návšteva odhalili „celý program a komplexnú víziu: urobiť z medzináboženského dialógu ústrednú prioritu, spolu s ekologickou konverziou (Laudato Si’), ako aj záujem o chudobných a marginalizovaných (v našom prípade stelesnených postavou migranta zo subsaharskej Afriky).”
V roku 2020 Dorado tiež podpísali spoločné vyhlásenie v reakcii na Fratelli Tutti, encykliku pápeža Františka o ľudskom bratstve. Severoafrickí biskupi zdôraznili: „Je to prvýkrát, čo sa magistériálny text v pápežovej úvahe tak rozsiahlo odvoláva na úlohu moslima.“ Dodali, že „v istom zmysle [Fratelli Tutti] stanovuje svet ako hranicu Cirkvi, alebo skôr jej horizont.“
Biskupi ďalej zdôraznili, že najmä v Maghrebe, hoci nie výlučne tam, si Cirkev „nemôže predstaviť samú seba bez puta bratstva a misie s nekresťanmi.“
ČÍTAJTE: Správy zo synody vyzývajú k „rodovej rovnosti“ v riadení Cirkvi
Dorado predstavil otca Charlesa de Foucaulda ako vzor tohto misijného prístupu, ktorý presadzujú pápež František a severoafrickí biskupi, a zdôraznil, ako Foucauld, „venujúci pozornosť rešpektu voči druhému“, chcel, aby celý jeho život „vykrikoval“ jeho lásku k Ježišovi Kristovi, aj keď jeho pery „nevyslovovali Jeho meno“.
Dorado a ďalší biskupi však dodali, že Foucauld tiež „otvoril cestu pre tých, ktorí sa snažia stať sa ‚univerzálnymi bratmi‘ po ňom, budú pracovať na skutočnom bratstve medzi národmi a ľuďmi bez ohľadu na ich rozdiely.“
Vyhlásenie končilo slovami: „Chceme obnoviť náš záväzok budovať univerzálne bratstvo prostredníctvom spoločenstva medzi nami, prostredníctvom ekumenických snáh s inými kresťanskými spoločenstvami, prostredníctvom stretávania sa kresťanov a moslimov a so všetkými ľuďmi dobrej vôle, najmä v službe mieru a ochrany nášho ‚spoločného domova.‘’”