- Putinov rozhovor s Tuckerom vyvolal kontroverzie a neobjasnil nič.
- Putin neúspešne obhajoval inváziu na Ukrajinu, zaujal len časť amerického publika.
- Putin zamlčal zločiny komunizmu a prenasledovanie katolíckej cirkvi, nezmienil sa o Bohu.
- Putinove pohľady na náboženstvo a dejiny sú povrchné a nezodpovedné, neponúkajú budúcnosť.
Dvohodinový rozhovor Tuckera Carlsona s Vladimírom Putinom 8. februára vyvolal veľa kontroverzií, ale objasnil len málo.
Povedal by som, že rozhovor dobre zarámovala Putinova výčitka na začiatku, keď sa spýtal: “Je toto seriózny rozhovor alebo talkshow?"”
Zdá sa, že obaja stoja na opačných stranách. Putin poskytol bublinkovému, mrzutému novinárovi skrátenú tisícročnú lekciu z histórie Ruska. Carlson počúval v ohromenom tichu.
Vplyv rozhovoru
Rozhovor nebol pre Putina úplne úspešný. Dokonca aj sympatický Tucker Carlson priznal, že ruský vodca nepredstavil svoju vec koherentne. Väčšina komentátorov ho odpísala ako bláznivé ospravedlnenie nespravodlivej invázie Ruska’na Ukrajinu z 24. februára 2022.
Ak sa väčšina americkej verejnej mienky odmietla zahriať na Putinovu stranu, to isté sa nedá povedať o tom, čo bolo pravdepodobne skutočnou cieľovou skupinou rozhovoru’. Bohužiaľ, Putin fascinuje určitú časť americkej verejnosti. Komentáre niektorých konzervatívcov, dokonca aj katolíckych, sa rozplývali nad rozhovorom a jeho “lekciou z histórie.” Uvádzali, že ich uchvátila hĺbka historických poznámok bývalého agenta KGB, ktoré by mohli “zmeniť podobu sveta.”
Myslím si, že časť tohto nadšenia pochádza z túžby napasovať Putina do príbehu, ktorému by mnohí radi uverili, aj keď je to fantázia. Uprostred sveta formovaného Davosom títo konzervatívci fantazírujú, že tento bývalý účastník Davosu je odchovancom, ktorý obhajuje kresťanstvo a záujmy obyčajných ľudí. Je to medzinárodný insider, ktorý sa stal darebákom. Pravda je však úplne iná.
Predstavujeme si Putina takého, aký nie je’
Týchto Putinových priaznivcov priťahuje najmä náboženská stránka fiktívneho príbehu. BývalýKGB podplukovník je vykresľovaný ako náboženská postava, pretože ruská pravoslávna cirkev podporuje jeho agendu. Je prirovnávaný ku Konštantínovi, alebo dokonca k svätému Pavlovi, pričom je vnímaný ako postava obráteného hrdinu, ktorý sa postaví skorumpovanému a sekulárnemu svetu.
Pre toto úzko špecializované publikum bol Carlsonov rozhovor pódiom, ktoré Putinovi umožnilo prezentovať túto osobnosť. Najdôležitejšou časťou rozhovoru bola táto prezentácia človeka a jeho myšlienok, nie jeho uponáhľané revizionistické rozpitvávanie historických udalostí, ktoré vyústi do nekonečných debát o východoeurópskych dejinách.
Tri záhady v Putinovej “lekcii histórie” ma znepokojovali a prekvapilo ma, že mnohí iní ich nevideli alebo nechceli vidieť. Tieto záhady zahmlievajú postavu Putina, ako ho mnohí chcú vnímať. Spochybňujú jeho verziu ukrajinského konfliktu.
Prvá záhada: Zločiny sovietskeho Ruska”sú očistené od Putinovej”historickej pamäti
Prvou záhadou je Putinovo”zaobchádzanie so sovietskou minulosťou Ruska. Vzhľadom na jeho súčasný ruský nacionalistický naratív by bol rozhovor ideálnou príležitosťou na to, aby sa posťažoval na vonkajšiu západnú ideológiu (marxizmus) financovanú vonkajšou mocnosťou (Nemecko), ktorá sa počas sovietskej éry vnucovala Rusku a ničila jeho kultúru a civilizáciu.
Putin však počas rozhovoru prijal marxistické obdobie ako súčasť ruských dejín a zametal pod koberec hrozné zločiny sovietskeho režimu.
Vinu na Leninovi a Stalinovi našiel len v tom, že z neznámych dôvodov vytvorili Ukrajinskú sovietsku socialistickú republiku Sovietskeho zväzu “z neznámych dôvodov.”Najviac, čo počas celého rozhovoru pripustil, bolo, že v “dobe Stalina”existovali určité problémy, tzv. stalinský”režim ”, v ktorom, ako mnohí tvrdia, došlo k početným porušeniam ľudských práv a porušovaniu práv iných štátov.”
V jeho “lekcii dejepisu” neboli spomenuté súostrovie Gulag, železná opona a Berlínsky múr. Nespomenuli sa ani desiatky miliónov ľudí, ktorí zahynuli pri sovietizácii bývalého ruského impéria. Chýbajú najmä tí, ktorí zahynuli počas ukrajinského holodomoru, vyvolaného hladomoru v rokoch 1931 - 1932, počas ktorého zomrelo hladom najmenej štyri až päť miliónov Ukrajincov. Počas rozvláčneho rozhovoru slovo “komunizmus” a jeho obete nezaznelo.
Tento bývalý podplukovník KGB nelamentoval nad komunistickým vytváraním antiruského. Nepriznal chybu, neospravedlnil sa za zločiny a neobvinil ideológiu, ktorá zničila Rusko, o ktorom tvrdí, že si ho váži.
Nezmienil sa ani o radosti stoviek miliónov ľudí, keď brutálny režim konečne vybuchol a múr hanby padol.
Druhá záhada: Druhá záhada: Amnézia v súvislosti s nemilosrdným prenasledovaním katolíckej cirkvi
Druhou záhadou bolo podobné opomenutie Putina’v jeho “lekcii dejepisu” o prenasledovaní katolíckej cirkvi. Očakával by som, že moji spolubratia katolíci poznajú tragické dejiny Katolíckej cirkvi na Ukrajine a v ostatných krajinách ZSSR za komunizmu.
Putin neustále stotožňoval Rusko s pravoslávím. “Pravoslávie, východné kresťanstvo, sa hlboko zakorenilo vo vedomí ruského ľudu.”
Takto zovšeobecňoval aj Ukrajinu (ktorú považuje za neoddeliteľnú súčasť Ruska) a zdôrazňoval, že Ukrajina má s Ruskom spoločnú vieru.
Takýto obraz odmieta a ignoruje takmer päť miliónov ukrajinských katolíkov, ktorí teraz môžu slobodne praktizovať svoju vieru. V Putinovom rozprávaní dejín je neustále prítomný protikatolícky podtón. Týchto katolíkov redukuje na cudzie, nelegitímne a západné elementy implantované na ruskú pôdu. Z viery robí geografickú, a nie teologickú záležitosť.
Pravda, Putin zamlčal, ako sovietsky režim pod Stalinovým vedením nariadil v roku 1946 Ľvovskej synode vydať násilné “zjednotenie” ukrajinských gréckokatolíkov s Ruskou pravoslávnou cirkvou. V roku 1949 bola podobne zrušená aj gréckokatolícka cirkev na Zakarpatsku. Gréckokatolícka cirkev sa počas desaťročí sovietskej vlády dostala do podzemia, zatiaľ čo ochotní pravoslávni komplici skonfiškovali a obsadili jej chrámy.
Po páde komunizmu sa katolícki biskupi a duchovní objavili a získali späť svoje chrámy. Duchovní a celé kongregácie prestúpili z pravoslávia do Katolíckej cirkvi.
Ukrajinskí katolíci dobre vedia, že ak sa Putinovi podarí dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je opätovné pohltenie Ukrajiny Ruskom, urobí všetko pre to, aby katolícku vieru z Ukrajiny vymazal. Tí katolíci, ktorí si ctia Putina, by mali venovať veľkú pozornosť vysloveným obavám svojich katolíckych spolubratov na Ukrajine.
Tretie tajomstvo: Putin’veľmi moderný pohľad na náboženstvo
Záhadou na záver rozhovoru s Tuckerom Carlsonom bolo, že Putin’odmietol hovoriť o Bohu. Vnútri rozprávania, v ktorom sa hrá na Božieho’šampióna, by sa od neho malo očakávať, že bude hlásať svoju kresťanskú vieru.
Tucker Carlson si takúto zmienku uľahčil tým, že položil mäkkú otázku: “Podľa vášho vlastného opisu ste kresťanský vodca. Aký to má na vás teda vplyv?" ”
Putin’sa v odpovedi vyhol akejkoľvek osobnej zmienke o viere alebo konkrétnom presvedčení. Pravoslávie spomenul len ako nacionalistickú nálepku identifikujúcu ruský národ.
Putin’v rozhovore videl náboženstvo liberálne, s náboženskou ľahostajnosťou. Keď spomenul, že Rusko “absorbovalo národy”, ktoré vyznávali islam, budhizmus a judaizmus, vynechal zmienku o katolíckej viere. Putin však ekumenicky tvrdil, že všetky náboženstvá sú si rovné, keď povedal: “hlavné postuláty, hlavné hodnoty sú veľmi podobné, aby som nepovedal rovnaké, vo všetkých svetových náboženstvách, ktoré som práve’spomenul.”
Nie boli hlboké ani jeho zmienky o bohoslužbe. Povedal, že náboženstvo nie je “o vonkajších prejavoch, nie je to o tom, aby ste každý deň chodili do kostola alebo búchali hlavou o zem. Je v srdci.” Pre neho bolo oveľa viac o temnom géniovi Dostojevského (na ktorého sa odvolával) než o vznešených dielach Svätého Jána Zlatoústeho (347-407), katolíckeho autora východnej liturgie, ktorú všade používa najmä pravoslávie.
Úloha Boha’v dejinách
Tucker Carlson dal ruskému vodcovi ešte jednu šancu prejaviť svoju vieru, keď sa ho opýtal, či v tom, čo sa dnes deje vo svete, vidí nadprirodzeno alebo Boha. Rozpoznal “sily, ktoré nie sú ľudské” pri svojom pôsobení?"
Vzdialený od Konštantínovej’vízie víťazstva prostredníctvom Kristovho kríža pred bitkou na Milvijskom moste (312), Vladimir Putin’odpovedal Carlsonovi zdrvujúco neuspokojivo “nie.”
Jeho vízia dejín nebola riadená Bohom, ale materialistickou mocou – perspektívou s marxistickým aj nietzscheovským podtónom.
“Môj názor je, že vývoj svetového spoločenstva je v súlade s prirodzenými zákonmi a tieto zákony sú také, aké sú. V dejinách ľudstva to tak bolo vždy. Niektoré národy a krajiny povstali, stali sa silnejšími a početnejšími a potom opustili medzinárodnú scénu a stratili postavenie, na ktoré boli zvyknuté."”
Podľa Putinovho’názoru bol pád Rímskej ríše spôsobený rastúcou ekonomickou silou a rozvojom barbarov” marxistický pohľad. O triumfe kresťanstva ako hlavnom faktore vzostupu Západu sa nezmieňuje.
Odmietnutie šarády
Takže Putinov rozhovor bol zahalený rúškom tajomstva a nič neobjasnil. Zdalo sa, že rozhovor má otvoriť vášnivé debaty o detailoch minulých udalostí, ktoré nepresvedčia ani jednu stranu. Zdalo sa, že je tu snaha neriešiť problémy, ale skôr ich donekonečna znásobovať vzájomným obviňovaním – niektoré z nich sú oprávnené.
Putin’vynechal informácie o neprirodzenosti a zločinoch komunizmu, čo spochybňuje jeho rozprávanie, keďže by pre neho bolo také jednoduché odsúdiť túto metlu ľudstva, ktorá tak zničila jeho krajinu. Putinom’nespomenutý sovietsky cieľ zlikvidovať katolícku cirkev na Ukrajine by mal viesť katolíkov na celom svete k stiahnutiu sympatií.
Putinove’plytké predstavy o vplyve náboženstva na dejiny by nás mali viesť k tomu, že v jeho programe nevidíme žiadnu budúcnosť. V jeho názoroch vidíme pokrútené, zmiešané vrece filozofov devätnásteho storočia, ako boli Hegel, Nietzsche a Marx, ktoré nás priviedli tam, kde sme dnes.
Nič v Putinových’myšlienkach a činoch nepredpokladá osviežujúce hnutie Božej’milosti, ktoré v priebehu vekov obracalo národy a menilo dejiny. Jeho revizionistické úvahy nemajú nič spoločné s posolstvom Panny Márie z Fatimy, ktoré prisľúbilo obrátenie Ruska’
Kým sa tieto záhady nevyriešia, nemôžem sa zapojiť do tejto debaty s týmto falošným príbehom. Nie je to seriózny rozhovor. Je to diskusná relácia.
Pretlačené so súhlasom Americkej spoločnosti na ochranu tradícií, rodiny a majetku.