Tretia rímska panna, ktorá má na čele mučenícku korunu, prichádza dnes, aby sa podelila o pocty, ktorých sa dostalo Anežke a Emerentiane, a obetovala svoju palmu Baránkovi. Jej meno je Martina, ktoré pohania zvykli dávať svojim dcéram na počesť svojho boha vojny. Jej sväté relikvie spočívajú na úpätí Kapitolského pahorku v starobylom Marsovom chráme, ktorý sa teraz stal krásnym kostolom svätej Martiny.
Svätá túžba stať sa hodnou Toho, ktorého si vyvolila za svojho božského Manžela, jej dodávala odvahu znášať preňho muky a smrť, takže o nej, ako aj o ostatných mučeníkoch, môžeme povedať tie slová liturgie, že si umyla svoje rúcho v Baránkovej krvi. Náš Emanuel je mocný Boh, (Iz 9, 6) Pán, ktorý je mocný vo vojne, (Ž 23, 8) nie ako Mars pohanov, ktorý potrebuje meč, aby vyhral svoje bitky. Svojich nepriateľov poráža tichosťou, trpezlivosťou a nevinnosťou, ako v prípade mučeníckej smrti dnešnej svätice, ktorej víťazstvo bolo veľkolepejšie, než aké kedy dosiahli chválení bojovníci Ríma.
Tejto slávnej panne, ktorá je jednou z patróniek mesta Rím, vzdáva poctu tým, že jej chválu spieva jeden z pápežov. Práve Urban VIII. napísal Hymny, ktoré sa prednášajú na jej sviatok a ktoré pripájame k Lekciám, ktoré rozprávajú o slávnych bojoch našej svätice.
Martina, vznešená rímska panna, bola dcérou konzula. Keďže stratila rodičov ešte ako dieťa a bola mimoriadne horlivá v praktizovaní kresťanského náboženstva, bola mimoriadne dobročinná k chudobným a rozdávala medzi nich svoje obrovské bohatstvo. Počas vlády Alexandra Severa dostala príkaz uctievať falošných bohov, ale najodvážnejšie odmietla spáchať taký odporný zločin. Načo ju niekoľkokrát zbičovali, jej telo trhali železnými hákmi a klincami, hrncovými driapadlami a celé telo jej rozrezali najostrejšími mečmi, spálili ju vriacim olejom a nakoniec ju odsúdili, aby ju v amfiteátri zožrali divé zvieratá, ale keď sa ich zázračne nedotkla, hodili ju na horiacu hromadu, z ktorej vďaka tej istej božskej moci tiež bez ujmy unikla.
Niektorí z mužov, ktorí jej spôsobili tieto muky, zasiahnutí zázrakom a dotknutí Božou milosťou prijali kresťanskú vieru a po mnohých mukách získali slávnu palmu mučeníctva tým, že boli sťatí. Martinine modlitby boli u Boha mocné. Mestom otriasali zemetrasenia, z neba za hlasného hromobitia padal oheň, chrámy a modly bohov boli vyvrátené a zničené. Viackrát z jej rán tieklo spolu s krvou aj mlieko a okolostojaci vnímali najsladšiu vôňu; niekedy ju videli vzkriesenú a posadenú na krásnom tróne, ako obklopená nebeskými duchmi spieva božské chvály.
Sudca, nadmieru rozhorčený týmito zázrakmi a predovšetkým jej stálosťou, ju prikázal sťať. Keď sa tak stalo, bolo počuť hlas z neba, ktorý vyzýval Martinu, aby vystúpila na nebesia: celé mesto sa zachvelo a mnohí modloslužobníci sa obrátili na Kristovu vieru. Martina trpela za pontifikátu Urbana I; a za pontifikátu Urbana VIII. bolo jej telo objavené v starobylom kostole spolu s telom svätých mučeníkov Konkordia, Epifánia a spoločníkov neďaleko mamertínskeho väzenia na úpätí Kapitolského pahorku. Kostol bol obnovený a vyzdobený a telo svätej bolo doň opäť uložené s veľkou slávnosťou, za prítomnosti veľkého zástupu ľudí a za radostných výkrikov celého mesta.
Spojíme do jedného tri hymny Urbana VIII, v ktorých sa svätá Cirkev modlí za oslobodenie Jeruzalema. Je to posledný výkrik križiackych výprav.
HYMN
Občania Ríma! spievajte slávnemu menu slávneho Martina. Spievajte chválu tejto obdivuhodnej Kristovej panne a mučeníčke.
Narodila sa zo vznešených rodičov a bola vychovávaná vo všetkých lahôdkach, obklopená všetkým, čo mohlo rozmaznávať prírodu, a s bohatstvom kniežacieho domu na dosah.
Ale ona tento prepych odmieta, zasväcuje sa Stvoriteľovi všetkého a liberálnou rukou rozdáva svoje bohatstvo Kristovým chudobným, aby získala bohatstvo
nebies.
Nevyhýba sa mučiacemu háku, divej zveri ani krutým ranám spôsobujúcim
prúty. Anjeli zostupujú z neba a utešujú ju božským pokrmom.Samé levy strácajú svoju zúrivosť a krotko sa krčia pri jej nohách. Meč, Martina! ti dal vytúženú smrť a smrť ťa spojila s nebeskými zbormi.
Naše neprestajné modlitby stúpajú k tebe z tvojho oltára, kde oblaky kadidla zahalujú
oddanosť’lásku; a tvoje požehnané meno dáva zabudnúť na Marsa, predstieraného boha.Ochráň svoju vlasť a kresťanským krajinám daj pokoj svätého mieru, k tráckemu pobrežiu zažeň hrmot zbraní a vojny.
Pod zástavou kríža veď vojská kniežat, vysloboď Jeruzalem z pút. Pomsti nevinnú krv a raz navždy rozdrv tureckého nepriateľa.
O ty, náš patrón a svätý nášho mesta , pozri na túto poctu našich milujúcich sŕdc. Vypočuj modlitby svojho Ríma, ktorý ti v tento slávnostný deň prednáša svoje chválospevy a uctieva tvoje meno.
O Bože, ktorého rameno ochraňuje mučeníkov, odober nám rozkoše, ktoré by nás mohli priviesť k pádu. Trojjediný Bože, daj svojim služobníkom požehnané svetlo, ktorým tvoje milosrdenstvo korunuje dušu blaženosťou.
Amen.
Takto chváli kresťanský Rím tvoju chválu, štedrý mučeník! a zatiaľ čo ťa chváli, prosí ťa, aby si ho ochraňoval svojou láskyplnou starostlivosťou. Je v bezpečí pred nebezpečenstvom, ak ju chráni taká bdelosť, ako je tvoja. Vyslyš jej modlitby a odožeň od svätého mesta nepriateľov, ktorí by chceli zosnovať jeho skazu. Má nepriateľov, ktorých sa treba báť viac ako tých, čo útočia na jej múry z diel svojho divokého delostrelectva — má tých, čo plánujú zničiť jej nezávislosť. Znechucuj tieto zradné plány a pamätaj, Martina, že mesto, ktoré ťa teraz žiada o pomoc, bolo matkou, ktorá ťa vychovala na mučeníčku. Oslab ešte viac upadajúce turecké kráľovstvo; osloboď Jeruzalem; inšpiruj našu Európu, aby sa ujala veci trpiacej Sýrie.
Získaj pre nás od Ježiša, svojho Snúbenca, odvahu zničiť tie modly našich náklonností, ktorým sme takí náchylní obetovať svoje srdcia. Nepriatelia našej spásy neúnavne útočia na našu krehkosť — ó, vztiahni k nám svoju pomocnú ruku; tá ruka, ktorá zatriasla modlami Ríma, nie je teraz menej mocná, aby zastavila násilie sveta, ktoré hrozí zničiť naše duše. Tvoje vlastné odvážne boje ti zabezpečili čestné miesto v blízkosti jasličiek nášho Vykupiteľa’ak budeme ako ty odolávať a víťaziť, tento mocný Boh prijme aj nás a požehná nás. On prišiel na tento svet, aby porazil našich nepriateľov, ale od nás vyžaduje, aby sme sa s ním podieľali na námahe boja.
Modli sa za nás, Martina! aby našu dôveru v nášho Boha vždy sprevádzala rozpačitosť voči nám samým a aby sme nikdy neboli zbabelcami vo veľkom zápase o nebo!
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.