Najtragickejšími obeťami ľavicovej ideológie sú vždy tí najzraniteľnejší a najväčšími obeťami sexuálnej revolúcie - mŕtve telá a zničené životy, ktoré sa hromadia už desaťročia po desiatkach miliónov - sú deti.
Či už ide’o ľahké rozvody, kohabitácie, mimomanželský sex, nemanželské plodenie detí, potraty, homosexualitu, bisexualitu, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, polyamoriu, transgenderizmus, pedofíliu, pederastiu, náhradné materstvo a mnoho ďalších vecí, VŽDY sú to DETI, KTORÉ SA OBETUJÚ v tejto veľkej vojne proti stabilnému, monogamnému kresťanskému manželstvu.
A teraz, po zverejnení knihy Fiducia Supplicans, Dikastérium pre náuku viery v spolupráci s pápežom Františkom vydalo vyhlásenie, ktoré sa rovná tomu, že Svätá stolica hodila svoju podporu za os moci sexuálnej revolúcie.
Vatikán: Pápež František a kardinál Victor Manuel Fernández, šéf Dikastéria pre náuku viery, sa stali spojencami sexuálnych revolucionárov a zároveň sa prejavili ako nepriatelia detí.
Pápež a kardinál Fernández tým, že podporili požehnanie “pre páry v neregulárnych situáciách a pre páry rovnakého pohlavia,” v lepšom prípade ignorovali a v horšom pošliapali najlepšie záujmy detí týchto párov.
Napr. vzťahy osôb rovnakého pohlavia nie sú jedinou možnosťou pre homosexuálov a lesbičky, ktorí hľadajú osobné naplnenie a rodinné šťastie. Manželstvo s príslušníkom opačného pohlavia nie je pre osoby rovnakého pohlavia nejakou nezmyselnou nemožnosťou. Pre mužov s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu, ako som ja, je to naplnenie našich najhlbších túžob, rovnako ako pre každého iného človeka, ktorý bol kedy v dejinách sveta stvorený.
Toto je presne to posolstvo, ktoré by malo byť jasne vyslovené Svätým Otcom a Dikastériom pre náuku viery, ale toto posolstvo sa toto pápežstvo — ktoré je v zajatí prebudeného neomarxizmu — rozhodlo ignorovať pod zámienkou oslovenia marginalizovaných.
Vytváranie kasty mužov v Cirkvi, ktorí nie sú skutočnými mužmi
Muži, ktorí sa rozvádzajú so svojimi manželkami, muži, ktorí sa rozhodli neoženiť sa s matkami svojich detí, muži, ktorí chcú potraty svojich detí, muži, ktorí “si berú” iných mužov, aby mohli vychovávať deti, alebo ktorí anonymne predávajú svoje spermie — všetci idú v Ezauových’šľapajach, lenže to nie sú ich vlastné práva na narodenie, ktoré vymieňajú za obyčajnú misku polievky: Je to ich dieťa, a robia to bezcitne, predávajúc najväčší poklad svojho dieťaťa — vyrastať s biologickými rodičmi, s neporušenou biologickou rodinou — veľmi lacno, akoby na tom vôbec nezáležalo.
Tento svet nepotrebuje nás mužov, aby sme si sebecky brali, čo chceme, najmä ak je cenou blaho našich detí. Muži majú robiť pravý opak: Muži majú chrániť svoje deti pred nešťastím, osamelosťou a inými hrozbami. Skutoční muži ne’viktimizujú svoje deti pre svoj vlastný prospech. Chránia, chránia, absorbujú stres a ťažkosti namiesto toho, aby ich prenášali na svoje deti. Muži stoja v priepasti.
Ale bez ohľadu na to, ako veľmi pápežovi’ochrancovia protestujú, posolstvo je jasné: toto pápežovo’požehnanie dáva cirkevnú’pečať schválenia tým, ktorí konajú so sebeckým nezáujmom o svoje deti, a tým’vytvára v Cirkvi kastu mužov, ktorí nie sú skutočnými mužmi.
Svätá stolica’s nemiestnou empatiou, nezáujmom o deti
Pápež František prejavil rovnaký druh zaslepenej, blahosklonnej empatie a vernosti svetskej múdrosti ako sudca Najvyššieho súdu Anthony Kennedy v roku 2015, keď napísal väčšinové stanovisko v prípade Obergefell, ktorým legalizoval manželstvá “rovnakého pohlavia” v celých Spojených štátoch, pričom ignoroval vôľu ľudí.
Kennedy napísal, že “bez uznania, stability a predvídateľnosti, ktoré manželstvo ponúka,” deti homosexuálnych párov “trpia stigmou vedomia, že ich rodiny sú nejakým spôsobom menejcenné.”
Ale bez ohľadu na to, či sú ich “rodičia” manželia” alebo nie, tieto deti VYCHÁVAJÚ v preukázateľne MENŠEJ domácnosti, ochudobnenej o úmyselné, zámerné vylúčenie mamy alebo otca z ich života.
V pápežovom svete František”sú dospelí v nezákonných záľubách hodní požehnania, keď sa ich deti mlčky pozerajú a trpia.
Dogmatický puč
Sudca Antonin Scalia vo svojom odlišnom stanovisku nazval rozhodnutie Obergefell “súdnym pučom” a “holým súdnym nárokom na zákonodarnú — ba dokonca superzákonodarnú — moc.”
Tým istým spôsobom je Fiducia Supplicans dogmatickým pučom, holým pokusom podkopať a zvrátiť Pravdu prezentovanú vo Svätom písme a Magistériu Cirkvi, čím ohrozuje životy detí.
Čo sa stalo od Obergefell? Na jednej strane sa rozmohlo súkromné materstvo pre homosexuálov a homosexuálne páry. Je to’rastúce odvetvie. Deti narodené prostredníctvom tejto praxe sú odtrhnuté od svojich gestačných matiek — jedinej matky, ktorú dieťa kedy poznalo — zatiaľ čo mnohí z ich súrodencov vytvorených počas procesu IVF buď zostanú kriogénne zmrazenými embryami, alebo budú zlikvidovaní — t. j. potratení — ako nič viac než medicínsky odpad.
Navrhol pápež požehnanie pre zmrazené deti? Pre 93 % laboratórne vytvorených detí, ktoré sú určené na skládky medicínskeho odpadu? Pre deti lesbičiek, u ktorých je “‘výrazne vyššia pravdepodobnosť, že budú hlásiť príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, identitu sexuálnej menšiny a skúsenosti s rovnakým pohlavím’ než u bežnej populácie,” podľa NBC?
Ako vysvetlí pápež svoju nevšímavosť voči týmto deťom?
Je nesporné, že deti párov v “neregulárnych” a homosexuálnych vzťahoch trpia.
Ak mi neveríte, nájdite si čas a prečítajte si množstvo príbehov detí rozvedených, vychovávaných “rodovo zmenenými” rodičmi, homosexuálnymi “rodičmi,” a inými “neregulárnymi” vzťahmi, ktoré archivuje Them Before Us. Ide o príbehy, ktoré mainstreamové médiá ignorujú, pretože obviňujú z falošnej “dobroty” a “slobody”, ktorými prekypujú zástancovia sexuálnej revolúcie.
Ako vysvetlí pápež František svoju absolútnu ignoranciu voči týmto deťom? Spýta sa jednoducho: “Kto som ja, aby som súdil vašich rodičov?"