Brazílsky arcibiskup s odvolaním sa na pápeža Františka, ktorý obmedzuje tradičnú liturgiu, dal na pohrebe nedávno zosnulého kardinála sväté prijímanie moslimskému duchovnému.
Zvesť o moslimskom duchovnom, ktorý prijal sväté prijímanie z rúk katolíckeho arcibiskupa, vyvolala pobúrenie.
Arcibiskup Geremias Steinmetz z arcidiecézy Londrina v Brazílii podal 28. augusta sväté prijímanie šejkovi Ahmadovi Salehovi Mahairimu. Išlo o pohrebný obrad nedávno zosnulého kardinála Geralda Majella Agnela, na ktorom sa šejk Mahairi zúčastnil vďaka tomu, že sa s kardinálom Angelom poznal dlhé desaťročia.
Na živom vysielaní záberov zo svätej omše je vidieť, ako Steinmetz podáva šejkovi Mahairimu sväté prijímanie do ruky. Táto akcia spôsobí, že niekoľko kňazov a ministrantov v rade na prijímanie sa pozrie na šejka, ktorý prejde mimo záberu kamery a drží hostiu v ruke.
ČÍTAJTE: Vatican’s ‘gratulačným posolstvom’ moslimom nazýva ramadán ‘dôležitým’ pre kresťanov
Vzhľadom na to, že incident vyvolal kontroverziu v miestnych médiách, Steinmetz vydal vyhlásenie, v ktorom obhajoval podanie svätého prijímania moslimskému vodcovi.
Arcibiskup poznamenal, že na obrade sa zúčastnili predstavitelia “rôznych náboženských denominácií” vrátane šejka Mahairiho z mešity kráľa Faiçal.
Popisujúc Mahairiho ako priateľa kardinála Angela’od 80. rokov minulého storočia, Steinmetz napísal:
Šejk je človek známy v rôznych sférach spoločnosti a udržiava úctivý vzťah s Katolíckou cirkvou. Bol tiež priateľom iného arcibiskupa z Londriny, zosnulého dona Albana Cavallina, s ktorým mal blízky vzťah. Ako priateľ sa zúčastnil na eucharistickej slávnosti a pri vstupe do radu na prijímanie prijal Kristovo telo.
Steinmetz sa snažil tento čin trochu ospravedlniť tvrdením, že na záberoch bol moslim iba zobrazený, ako prijíma sväté prijímanie, ale nie ako ho skutočne “konzumuje.”
Po “ohlase týchto obrázkov,” Steinmetz uviedol, že poveril arcidiecézneho generálneho vikára, aby “hovoril so Sheikim a objasnil situáciu.”
Šejk údajne generálnemu vikárovi povedal, že generálnemu vikárovi povedal, že nemal v úmysle “znevažovať Katolícku cirkev,” pričom prezradil, že v skutočnosti konzumoval hostiu, keď si sadol do lavice. Dodal, že zosnulý kardinál mu vysvetlil, “že Eucharistia je telo Ježiša, ktorý je pre islam považovaný za proroka.”
Nostra Aetate citoval na svoju obhajobu
Steinmetz, ktorý sa zdal byť udalosťou neznepokojený, citoval dokument Druhého vatikánskeho koncilu Nostra Aetate – ktorý si vyslúžil kritiku kvôli svojej tolerantnosti voči nekatolíckym vierovyznaniam – uviedol, že “Cirkev s úctou hľadí aj na moslimov.”
“Uctievajú jediného Boha, živého a pretrvávajúceho, milosrdného a všemohúceho,” pokračoval vo svojom citáte, ale zároveň priznal, že moslimovia neuznávajú Krista ako Boha.
V samotnom texte islamu’si možno všimnúť, že sa v ňom vyslovene odmietajú mnohé základné prvky katolicizmu. Po prvé, Korán odmieta pojem Boha ako Trojice; po druhé, odmieta, že Boh má syna, a tvrdí, že je pod jeho úroveň mať ho. Po tretie, Ježiša vníma len ako Božieho posla, a preto tvrdí, že Mária nemohla byť Božou Matkou.
S ohľadom na to biskup Athanasius Schneider vo svojom knižnom rozhovore Christus Vincit, uvádza “Islam sám o sebe nie je viera.”
Biskup pokračoval vysvetlením, že viera sa nachádza len v kresťanstve a “vzťahuje sa len na vieru v Najsvätejšiu Trojicu – Otca, Syna a Ducha Svätého … Keď niekto neverí v Najsvätejšiu Trojicu, nemá vieru, ale len prirodzené náboženstvo.”
Podobne sa vyjadril aj kardinál Raymond Burke v auguste 2016 interview, že “neverím, že’je pravda, že všetci’uctievame toho istého Boha, pretože Boh islamu je vládca.”
Pápež František’ citoval liturgický prevrat
Spolu s citovaním Nostra Aetate Steinmetz čerpal aj z pápeža Františka’ 2022 dokument o liturgii, Desiderio Desideravi. “Nikto si nezaslúžil miesto pri Poslednej večeri. Skôr ich pozýval, priťahoval, priťahovala ich vrúcna túžba samotného Ježiša, aby s nimi jedol tú Paschu, ktorej baránkom je on sám,” povedal Steinmetz, parafrázujúc 4. a 5. časť dokumentu.
PREČÍTAJTE SI: Biskup Schneider vymenúva problémy v dokumentoch II. vatikánskeho koncilu, ktoré vedú k ‘relativizmu’
Dalej citoval oddiel 6, ktorý pri čítaní v prirodzenej nadväznosti na oddiely 4 a 5 akoby naznačoval, že človek’smie prijať sväté prijímanie len vďaka tomu, že počúval Božie’slovo. Okrem toho pápežský text tvrdí, že aj jednoduchá prítomnosť na omši – bez ohľadu na to, či sa pridržiavame katolíckej viery alebo nie – je prejavom počúvania Božieho’slova, a teda ospravedlnením pre prijatie prijímania.
“Isté je, že všetky naše prijímania Kristovho tela a krvi si pri Poslednej večeri želal on,” napísal František.
“Eucharistické slávenie,”napísal Steinmetz,“nás učí ušľachtilému cvičeniu lásky, živí miernosť, vedie nás k bratstvu a úcte ku všetkým.”
Katolícka náuka o prijímaní
Napriek takýmto argumentom, ktoré čerpajú z Druhého vatikánskeho koncilu a pápeža Františka, katolícka náuka veľmi jasne hovorí o tom, kto má byť pripustený k svätému prijímaniu. Katolícke morálne učenie jasne načrtáva, že k svätému prijímaniu môžu pristúpiť len katolíci, ktorí dosiahli vek rozumu a majú vhodné dispozície.
Kánonické právo poznamenáva, že sväté prijímanie je vyhradené pre pokrstených, ktorí spĺňajú ostatné stanovené požiadavky: “Každý pokrstený, ktorému to zákon nezakazuje, môže a musí byť pripustený k svätému prijímaniu.”
Morálny teológ o. John Laux vytyčuje potrebné dispozície pre katolíkov ako:
Vatikánske z roku 2004 Redemptionis Sacramentum ďalej stanovuje, že “katolícki duchovní udeľujú sviatosti oprávnene len katolíckym veriacim, ktorí ich rovnako prijímajú oprávnene len od katolíckych duchovných, s výnimkou tých situácií, pre ktoré je to ustanovené v kán. 844 §§ 2,3 a 4, a can. 861 § 2.”
Spomínané kánony sa týkajú rozdávania svätého prijímania osobám východných cirkví a osobám v nebezpečenstve smrti a nepripúšťajú možnosť rozdávania svätého prijímania praktizujúcim moslimom.