pope-mongolia-810x500.jpg

Pápež František počas podujatia v Mongolsku vyzval budhistov, moslimov a šamanov, aby propagovali svoje náboženstvá

72
Neutral

Pápež František počas svojej cesty do Mongolska v rámci ekumenického stretnutia citoval z budhistických textov a tvrdil, že každá náboženská inštitúcia má právo slobodne vyjadrovať, čím je a v čo verí.”

Naliehal na zhromaždených nekatolíckych náboženských predstaviteľov, aby propagovali svoje vlastné náboženstvá, a povedal: “Nech je to tak aj pre nás, oddaných nasledovníkov našich príslušných duchovných učiteľov a verných správcov ich učenia, vždy pripravených ponúknuť krásu tohto učenia tým, ktorých denne stretávame ako priateľov a spoločníkov na našej ceste. Nech je to tak, pretože v pluralitnej spoločnosti oddanej demokratickým hodnotám, akou je Mongolsko, má každá náboženská inštitúcia, riadne uznaná občianskou autoritou, povinnosť a predovšetkým právo slobodne vyjadrovať to, čím je a v čo verí, spôsobom rešpektujúcim svedomie iných a s ohľadom na väčšie dobro všetkých.”

Pápežove’poznámky odzneli v rámci jeho nedeľného dopoludňajšieho príhovoru, ktorý predniesol budhistickým, šintoistickým, šamanským, židovským, moslimským a rôznym kresťanským náboženským predstaviteľom. Ekumenické stretnutie sa uskutočnilo počas pápežovej krátkej cesty do Mongolska, krajiny so silnou budhistickou väčšinou a menej ako 1 500 katolíkmi. 

Pápež sediaci v hlavnom meste v divadle Hun sa pripojil k dvanástim ďalším lídrom, ktorí sa zúčastnili na podujatí, počas ktorého odzneli prejavy podporujúce náboženský dialóg a spolužitie.

Pápež František sa predstavil ako “brat vo viere tým, ktorí veria v Krista, a ako brat vám všetkým v mene nášho spoločného náboženského hľadania a našej príslušnosti k jednej ľudskej rodine.”

Prezradil, ako vníma zhromaždených náboženských vodcov’ viery, a povedal, že “spoločenský význam našich náboženských tradícií možno merať podľa toho, do akej miery sme schopní žiť v harmónii s ostatnými pútnikmi na tejto zemi a dokážeme túto harmóniu podporovať na miestach, kde žijeme.”

František citoval z budhistickej zbierky výrokov Budhu, Dhammapády, spolu s holandským spisovateľom a katolíckym kritikom Sorenom Kierkegaardom a Ghandim.

Ekumenické a medzináboženské stretnutie v divadle “Hun”
Pápež František na ekumenickom stretnutí. Kredit: Vatican News

“Náboženstvá sú povolané ponúknuť svetu túto harmóniu,” povedal František a dodal, že na ekumenickom podujatí sa zhromaždení predstavitelia “stretávajú ako pokorní dediči starovekých škôl múdrosti.” 

V našom vzájomnom stretnutí sa chceme podeliť o veľký poklad, ktorý sme dostali, v záujme obohatenia ľudstva, ktoré sa tak často dostáva na scestie krátkozrakou honbou za ziskom a materiálnym pohodlím.

Vydal výzvu, aby “všetci” preskúmali a ocenili” “veľké dedičstvo múdrosti”, ktoré sa nachádza v “rôznych náboženstvách” Ázie. Medzi desať aspektov mongolskej kultúry, ktoré František ocenil ako súčasť “veľkého dedičstva”, zaradil “zdravý vzťah k tradíciám napriek pokušeniam konzumu”, čo odzrkadlilo jeho chválu a súhlas s početnými tradičnými krojmi vystavenými na počesť jeho návštevy. 

Pontifik tiež odsúdil miešanie “náboženského presvedčenia a násilia, svätosti a útlaku, náboženských tradícií a sektárstva.”

Následne František vyjadril výzvu k pluralite náboženstiev, aby fungovali v spoločnosti, pričom uviedol, že je to “povinnosť” a zároveň “právo.”

Môže to tak byť, pretože v pluralitnej spoločnosti oddanej demokratickým hodnotám, akou je Mongolsko, má každá náboženská inštitúcia, riadne uznaná občianskou autoritou, povinnosť a predovšetkým právo slobodne vyjadrovať to, čím je a v čo verí, spôsobom rešpektujúcim svedomie iných a s ohľadom na väčšie dobro všetkých.

Aj keď František neuviedol prvenstvo Katolíckej cirkvi alebo jej učenia, uviedol, “že Katolícka cirkev chce ísť touto cestou, pevne presvedčená o dôležitosti ekumenického, medzináboženského a kultúrneho dialógu.”

Cirkev, dodal, “ponúka poklad, ktorý dostala, každému človeku a každej kultúre v duchu otvorenosti a v úctivom zohľadnení toho, čo ponúkajú iné náboženské tradície.”

Pápež František počas rôznych prejavov na pápežskej ceste viackrát odsúdil “prozelytizmus”, ale pri príhovore k zhromaždeným náboženským predstaviteľom tvrdil, že “dialóg v skutočnosti nie je protikladom ohlasovania: nezakrýva rozdiely, ale pomáha nám ich pochopiť, zachovať ich v ich osobitosti a otvorene o nich diskutovať v záujme vzájomného obohatenia.”

Vyslovil želanie, aby “modlitby, ktoré vznášame k nebu, a bratstvo, ktoré prežívame tu na zemi, šírili semienka nádeje.”

Katolícka tradícia o propagácii iných náboženstiev

Ak pápež František obhajoval “právo” iných vierovyznaní “slobodne vyjadrovať” to, v čo každé z nich verí, jeho predchodcovia na pápežskom stolci takéto argumenty odsudzovali.

Pápež Pius IX’v Sylabe O Bludoch odsudzuje ako mylnú a heretickú predstavu, že “každý človek môže slobodne prijať a vyznávať to náboženstvo, ktoré, vedený svetlom rozumu, bude považovať za pravé.” 

svojej encyklike z roku 1888 Libertas, pápež Lev XIII. píše o vzťahu Katolíckej cirkvi’k iným náboženstvám, pričom uvádza, že Katolícka cirkev toleruje:

niektoré moderné slobody nie preto, že by ich sama osebe uprednostňovala, ale preto, že usudzuje, že je vhodné ich povoliť, v šťastnejších časoch by uplatňovala svoju vlastnú slobodu; a presviedčaním, napomínaním a prosbami by sa usilovala, ako je povinná, splniť povinnosť, ktorú jej uložil Boh, aby zabezpečila večnú spásu ľudstva.

Pápež Lev XIII. však jasne poznamenal, že “jedna vec však zostáva vždy pravdivá — že sloboda, ktorá sa požaduje pre všetkých, aby mohli robiť všetky veci, nie je, ako sme často hovorili, sama osebe žiaduca, pretože je v rozpore s rozumom, aby omyl a pravda mali rovnaké práva.”

Leo to zopakoval, keď v roku 1896 napísal vo svojej encyklike Satis cognitum že každý by sa mal stať Božím dieťaťom tým, že prijme “Ježiša Krista za svojho brata a zároveň Cirkev za svoju matku.”

Podobne to učil aj pápež Pius XI. vo svojej encyklike z roku 1928 Mortalium animos. Vysvetľujúc, prečo bola katolíkom zakázaná účasť na nekatolíckych “zhromaždeniach,” Pius XI. napísal:

Zjednotenie kresťanov možno podporiť len tak, že sa podporí návrat do jedinej pravej Kristovej Cirkvi tých, ktorí sa od nej oddelili, lebo ju v minulosti nešťastne opustili. Hovoríme, že do jedinej pravej Kristovej Cirkvi, ktorá je viditeľná pre všetkých a ktorá má podľa vôle svojho pôvodcu zostať presne taká, ako ju ustanovil.