1.jpg

Sedenie, státie, kľačanie - symbolický význam týchto postojov pri sv. omši

561
Zuzana Smatanová
AltKAT

Kľaknúť si. Vstať. Sadnúť si. Vstať. Sadnúť. Kľaknúť. Vstať. Sadnúť. No teda!

Nekatolík sa má veru čo zamýšľať nad rôznymi postojmi v priebehu katolíckej omše: ´Och, zase vstávame?´, ´Prečo kľačíme?´, ´Je správne keď kľačím a zároveň aj sedím, najmä ak v prvom rade neviem prečo vôbec kľačím?´ Poznám to, pretože keď som ešte nebol katolíkom, pýtal som sa na to isté. Nemal som ani poňatie čo bude nasledovať, alebo prečo. Len som sa snažil držať s ľuďmi v kostole krok! Teraz ako katolík na svätej omši obdivujem a oceňujem to, že každá vec, každé gesto má svoj veľký význam; každý pohyb, postoj, vyslovené slovo, úkon niečo znamená. Čím viac rozumieš tomu, o čo v omši ide, tým viac oceňuješ jej nádheru. Teraz si povieme niečo o tom, prečo a kedy sa pri sv. omši sedí, stojí a kľačí. 

 

Sedenie

Sedenie je postojom počúvania. Katolíci sedia pri prvom čítaní (často zo Starého zákona), pri žalme (často spievanom) a pri druhom čítaní (z Nového zákona, no nie evanjelium). Sedíme aj pri príprave obetných darov a počas homílie (kázne). Sedíme, pripravení počúvať a absorbovať do seba. Sedíme, aby sme počúvali.

 

Státie

Pri modlitbe - státie bolo postojom modlitby u Židov ešte z čias pred Ježišom. Státie počas modlitby sa praktizuje aj inde v Biblii. A tak ako katolíci len pokračujeme v užívaní tohto postoja pri modlitbe aj dnes. Počas sv. omši stojíme pri úvodnej modlitbe (modlí sa kňaz), pri modlitbe Pána a pri prosbách veriacich.

Počas Kréda (vyznania viery) - stojíme, keď jedným hlasom vyznávame v čo kresťania veria už od čias prvotnej Cirkvi, a to buď nicejsko-carihradským vyznaním viery, alebo apoštolským vyznaním viery. A stojíme, aby sme ako kresťania ukázali svoju jednotu a presvedčenie.

Pri čítaní evanjelia - státie je aj znakom úcty a uznania. Počas omše máme niekoľko čítaní z Biblie, no stojíme iba pri evanjeliu, a to z patričnej úcty, lebo z evanjelia sa dozvedáme o slovách a skutkoch samotného Ježiša.  

Pri príchode kňaza na začiatku sv. omše a pri odchode kňaza po sv. omši. 

 

Kľačanie

Keď prichádzame na sv. omšu, zbožne pokľakneme, predkloníme sa a dotkneme sa jedným kolenom zeme. V pokore uznávame, že Ježiš je prítomný v Bohostánku, v Eucharistii. Katolíci veria, že Ježiš je celým svojím Telom a Krvou, Dušou i Božstvom prítomný v Eucharistii, ktorá je sv. prijímaním. Veríme, že keď Ježiš povedal ´Toto je moje Telo´, myslel to doslovne. Ježiš je síce ukrytý pod spôsobom chleba a vína, no vždy je naplno a skutočne prítomný v Eucharistii. V toto verili aj prvotní kresťania a v to veria katolíci podnes. A práve to vyznávame a uctievame pokľaknutím. Toto výborné video od pátra Mikea Schmitza vysvetľuje ďalší zmysel úctivého pokľaknutia pri príchode na sv. omšu.

Pokľaknutie je postojom rešpektu a zbožnej úcty. Kľakáme si počas prípravy na prijatie Eucharistie (Kristovho Tela a Krvi vo sv. prijímaní) a po jej prijatí. Kľačíme, pretože veríme, že Ježiš je úplne a skutočne prítomný vo sv. prijímaní. Ak veríte, že ste skutočne v Kristovej prítomnosti, najlepšie to dokážete práve pokľaknutím, alebo aj ľahnutím si na zem dolu tvárou. V tejto fáze sv. omše stále kľačíme, až kým kňaz nevloží posvätné náčinie - kalich naspäť do Bohostánku a kým ho nezavrie.

 

Záverom

Teraz už prinajmenšom viete, že katolíci pri sv. omši nekonajú náhodne a presne vedia aký postoj kedy zaujať. Je to síce len veľmi jednoduchý popis; existujú ešte ďalšie postoje a gestá, ktoré celebrant alebo spoločenstvo veriacich počas omše robia a ktoré majú ďalší význam. Pohybmi a postojom nášho tela podvedome naznačujeme v akom stave je aj naša myseľ. Ak sa niekto ´hrbí´, môže to naznačovať, že je smutný, nedôveruje si, alebo je plachý a nesmelý. Stáť vystreto s vypnutou hruďou môže naznačovať pýchu, sebadôveru, alebo odvahu či statočnosť. Tento postoj však môžete zaujať aj vtedy, keď sa tak necítite; možno vám tento postoj pomôže k tomuto pocitu sa aspoň priblížiť.    

Na sv. omši môžeme sedieť, stáť a kľačať v ten správny čas, no ak neprežívame tieto postoje aj v srdci a nesústredíme sa na ich zmysel, prichádzame o dobro, ktoré nám môžu priniesť. Keď však prídeš na omšu, zbožne pokľakneš pred Bohostánkom, pretože v pokore uznávaš, že je v ňom prítomný Kristus, a keď sedíš aby si počúval celou svojou mysľou, telom aj dušou, a keď stojíš, v srdci sústredený na modlitbu a keď kľačíš v prítomnosti svojho Spasiteľa v Eucharistii, potom si niečo získal.  

V rámci sv. omše, ale aj katolicizmu ako takého existuje mnoho nástrojov, ktoré pomáhajú tvojmu srdcu, mysli a duši dostať sa bližšie vo vzťahu k Ježišovi. Cez toto však nestačí len prejsť. Ak sa však už do toho dostaneš a osvojíš si zmysel všetkých úkonov, ktoré robíš, dostane sa ti vo sv. omši hojnosť milostí, radosti a bohatosti a posunieš sa oveľa bližšie k svojmu Spasiteľovi.