Cross

Svet: Vlády čoraz viac obmedzujú náboženstvo

260
Milko Kostovič
Štúdia

Správa skúmajúca 198 krajín uvádza, že na mnohých miestach sveta pribúdajú vládne obmedzenia náboženstva, a to nielen v autoritárskych krajinách, ale aj v mnohých európskych demokraciách. 

Správa zverejnená Výskumným centrom Pew, ktorá mapuje vývoj do roku 2017, sa zároveň snaží zdokumentovať rozsah náboženského prenasledovania a násilia. Pokiaľ ide o dve najväčšie náboženstvá sveta, podľa správy boli kresťania prenasledovaní v 143 krajinách a moslimovia v 140 krajinách. 

V tomto prípade išlo o 10. výročnú správu Pew centra. V správe sa píše, že 52 vlád, vrátane tej čínskej a ruskej, zaviedlo rozsiahle obmedzenia náboženstva. V roku 2007 to bolo 40 vlád. V správe sa ďalej uvádza, že 56 krajín v roku 2017 zažívalo spoločenskú neznášanlivosť spojenú s náboženstvom, oproti 39 v roku 2007.

Centrum Pew uvádza, že Stredný východ a severná Afrika, mali najvyššiu úroveň vládnych obmedzení náboženstvá z piatich hlavných skúmaných regiónov. Nasleduje ázijsko-pacifický región. Štúdia však uvádza, že najväčší nárast v období 2007 - 2017 nastal v Európe, kde počet krajín, ktoré obmedzujú náboženské odevy - vrátane buriek a závojov tváre, ktoré nosia niektoré moslimské ženy - vzrástol z piatich na 20.

Ďalšie prípady z roku 2017 zahrňujú Rakúsko, ktoré prijalo zákaz celotvárových závojov na verejných priestranstvách a Nemecko, ktoré zakázalo tvárové závoje pre vodičov motorových vozidiel a zamestnancov štátnej správy. Vo Švajčiarsku schválili voliči v dvoch regiónoch zákazy tvárových závojov a na celoštátnej úrovni voliči podporili zákaz výstavby nových minaretov. 

V Španielsku niektorí miestni guvernéri zaviedli zákaz buriek a závojov zakrývajúcich tvár. Zároveň obmedzili verejné kázanie a prozelytizáciu zo strany skupín, ako sú Jehovovi svedkovia a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorých dní. 

V Európe je problémom aj obriezka chlapcov. Moslimské a židovské skupiny v Nemecku a Slovinsku sa sťažovali na vládnych predstaviteľov, ktorí zasahovali do ich náboženských tradícií, keď sa pokúšali kriminalizovať obriezku z nelekárskych účelov. 

V správe sa uvádza, že z 25 najľudnatejších krajín na svete majú najrozsiahlejšie obmedzenia Čína, Irán, Rusko, Egypt a Indonézia. Najnižšia úroveň obmedzenia bola v Južnej Afrike, Japonsku, na Filipínach, v Brazílii a Južnej Kórei.

Pokiaľ ide o vládne prenasledovanie náboženských skupín, Centrum Pew uvádza, že tento jav bol najvýraznejší v regióne Blízkeho východu-severnej Afriky, detailne priblížené však boli dva príklady z Ázie. V správe sa uvádza, že státisíce ujgurských moslimov boli transportované do prevýchovných táboroch v Číne, zatiaľ čo v Mjanmarsku došlo k rozsiahlemu zneužívaniu Rohingov, moslimskej etnickej menšiny, čo viedlo k masívnemu vysídleniu.

Ďalšou kategóriou v správe bolo náboženské zastrašovanie jednotlivcami a sociálnymi skupinami. USA sa v roku 2017 zaradili medzi krajiny s najhorším skóre v tejto kategórii, čiastočne kvôli zhromaždeniu Unite the Right v Charlottesville vo Virgínii, kde bieli rasistickí demonštranti vyvesili vlajky svastiky a skandovali antisemitské heslá.

Centrum Pew uvádza, že k najväčšiemu nárastu náboženskej neznášanlivosti u jednotlivcov došlo v Európe. Medzi obete násilia, ktoré sa citujú v správe, patria aj Jehovovi svedkovia na Ukrajine a rabín a moslimka v Belgicku.

V Nemecku sa zasa objavili správy o tisícoch utečencoch, ktorí boli nútení konvertovať na kresťanstvo po varovaní, že ak tak neurobia, budú deportovaní. 

Jocelyne Cesari, profesorka náboženstva a politológie na Birminghamskej univerzite v Británii, vníma vládnu a spoločenskú diskrimináciu moslimov v Európe za hrozbu pre širšie princípy náboženskej slobody.

Cesari tiež tvrdí, že zákazy šatiek a podobné zákony nahrávajú radikálnym islamistickým skupinám, "ktoré budujú svoju legitimitu medzi niektorými segmentmi moslimskej mládeže v Európe tým, že Západ prezentujú ako nepriateľa islamského náboženstva". 

Jonathan Laurence, profesor politológie na Boston College, ktorý písal o európskych moslimoch, uviedol, že debata o zákaze šatiek posilnila postavenie populistických strán, pričom nedokázala preklenúť sociálne rozdiely.

"Je iróniou, že šatkové zákony, ktoré mali za cieľ vynútiť integráciu, namiesto toho urýchlili vytváranie verejne dotovaných náboženských škôl, kde môžu deti nosiť to, čo sa im páči," uviedol Laurence v emaily. 

Náboženská diskriminácia a prenasledovanie budú témou trojdňového stretnutia, ktoré vo Washingtone usporiada americké ministerstvo zahraničných vecí. Podujatia sa zúčastnia stovky vládnych predstaviteľov, náboženských lídrov a ďalších účastníkov zo všetkých regiónov sveta.

Sam Brownback, americký veľvyslanec pre medzinárodnú náboženskú slobodu, pred podujatím poznamenal, že všetky náboženstvá sú zraniteľné voči prenasledovaniu. 

"Takmer každá viera, ktorá je niekde majoritou, je niekde inde minoritou a často dochádza k prenasledovaniu tam, kde je minoritou," uviedol Brownback na brífingu ministerstva zahraničia. "Preto je veľkou súčasťou nášho úsilia dosiahnuť, aby sa viery uzmierili a postavili jedna za druhú."

"Nerozprávame sa tu o spoločnej teológii - nikto sa na nej nezhodne. Hovoríme o spoločnom ľudskom práve."

Výročné správy Pew centra zostavujú výskumníci, ktorí každoročne prechádzajú množstvom zdrojov informácií, vrátane výročných správ o medzinárodnej náboženskej slobode vypracovaných ministerstvom zahraničia USA a Komisiou pre medzinárodnú slobodu náboženstva v USA, ako aj publikácií európskych, OSN a mimovládnych organizácií.

 

 

DISKUSIA k článku