Prirodzený inštinkt nám nahovára, že nadchádzajúci vzťah medzi USA a Vatikánom bude komplikovaný pokiaľ budú Donald Trump a pápež František vykonávať svoje súčasné funkcie. Napriek tomu existujú najmenej tri oblasti, pri ktorých je šanca, že ich spolupráca bude fungovať.
Aj keď v tradičnej politike je Donald Trump ešte dosť neskúsený, svojím víťazstvom v prezidentských voľbách šokoval celú Ameriku.
Vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú Spojené Štáty na globálnej úrovni, sa aktéri z celého sveta snažia prísť na to, čo znamená pre Ameriku Trumpovo víťazstvo, akým smerom sa bude jeho politika uberať a ako treba v tejto situácii, čo najlepšie zareagovať.
Jedným z týchto aktérov bude samozrejme aj Vatikán.
V súvislosti s pojmami medzinárodných vzťahov, ktorými sa preslávili Joseph Nye, označujeme Vatikán za najdôležitejšiu „mäkkú silu“ na svete. Je to zvrchovaný orgán Katolíckej cirkvi s vlastným diplomatickým zborom; naopak Spojené štáty, ktoré so svojimi výdavkami na vojenské účely prevyšujú všetky ostatné národy dokopy, nazývame „tvrdá sila.“
Z tohto dôvodu je vzťah medzi týmito dvoma hráčmi nesmierne dôležitý. Nasledujúce ráno po voľbách, sa zamestnanci vatikánskeho štátneho sekretariátu, ktorý zodpovedá hlavne za zahraničnú politiku, snažili nepochybne, čo najrýchlejšie dočítať ako sa veci majú.
Pravdu povediac, na prvý pohľad sa zdá, že hlavní predstavitelia nevidia budúce vzťahy medzi súčasnou hlavou Vatikánu a nadchádzajúcim prezidentom vo Washingtone príliš ružovo.
V celej americkej histórii sa doposiaľ nestalo, že by pápež priamo kritizoval prezidentského kandidáta počas jeho primárnej kampane. Keď sa pápež František vracal zo svojej návštevy Mexika spätne vo februári, zastavil sa na hraniciach medzi USA a Mexikom. Vtedy sa ho jeden novinár, ktorý bol s ním v tom čase na palube lietadla, spýtal aký má názor na politika, ktorý chce postaviť múr pozdĺž tejto hranice.
„Osobu, ktorá namiesto budovania mostov, túži budovať múry, nech už je to kdekoľvek, nepovažujem za kresťana,“ povedal František. „Takéto správanie nemá nič spoločné s evanjelizáciou.“
Vo Františkov prospech, musíme však povedať, že jeho reakcia bola ovplyvnená Trumpovými doterajšími vyjadreniami. Rovnako aj Trump, ktorý spočiatku reagoval veľmi prchko, na pápežovu osobu, medzičasom obmäkčil svoj názor. Trvá na tom, že sa pápež oboznámil s touto problematikou len z jednej strany.
Novo zvolenému prezidentovi sa tento postoj vôbec nevyčíta, pretože nepredpokladal, že pápež František bude jeho prirodzeným spojencom.
Je len otázkou času, kedy medzi Bielym domom a Vatikánom dôjde k nezhodám v otázkach ako: imigrácia, klimatické zmeny, boj proti chudobe, multilateralizmus v zahraničnej politike, kriminalita a tresty, a tak ďalej.
Prirodzený inštinkt nám nahovára, že nadchádzajúci vzťah medzi USA a Vatikánom bude komplikovaný pokiaľ budú Donald Trump a pápež František vykonávať svoje funkcie.
Na druhej strane, sa však Trump vo svojom prejave zaviazal, že sa bude snažiť udržiavať „výborné vzťahy“ s ostatnými národmi, medzi ktoré podľa všetkého spadá aj Svätá stolica. Čo momentálne verejnosť zaujíma najviac je odpoveď na otázku, či súčasný pápež a nový prezident budú schopní nájsť k sebe cestu.
Okrem pochopiteľne jasných postojoch na život v oblastiach ako sú potraty, existujú ešte ďalšie tri oblasti, v ktorých by si mohli Trump s pápežom rozumieť:
Proti prenasledovaniu kresťanov: František sa opakovane odvoláva na tvz. „ekumenizmus krvi,“ ktorý spája kresťanov po celom svete. Zároveň zdôrazňuje, že v súčasnosti existuje omnoho viac kresťanských mučeníkov ako existovalo v rannom kresťanstve. Prezidentský kandidát Trump chcel zapôsobiť podobnými poznámkami, keď povedal: „Islamský štát má na svedomí jedno zverstvo za druhým... Znesväcujú významné náboženské miesta. Vyháňajú kresťanov z ich domovov a dokonca ich chcú všetkých vyhubiť. ISIS v rámci ich genocídnej kampane zatýka každého, kto patrí do "národa kríža," ako nazývajú kresťanov. Nesmieme dovoliť, aby toto zlo šírilo ďalej.“ Obrana ohrozených kresťanov, najmä na Blízkom východe, by mala byť preto súčasťou ich spoločného záujmu.
Rodová teória (gender): Keď František napomínal nemenované svetové mocnosti, pravdepodobne narážal na západné vlády a mimovládne organizácie, ktoré sa snažia v rozvojových krajinách šíriť myšlienku o tom, že pohlavie je flexibilné a skonštruované spoločnosťou rovnako ako požiadavka o finančnú pomoc. Pápež to nazýva „ideologickou kolonizáciou.“ Trump sa ešte priamo nevyjadril k rodovej teórii, no na základe jeho osobných preferencií vieme, že inklinuje k tradičnému, etickému postoju k životu a vôbec nie je nadšený, že Amerika míňa peniaze na zahraničnú pomoc. Z toho dôvodu by sme sa mohli domnievať, že bude mať rovnaký pohľad na vec ako pápež a bude sa snažiť prehodnotiť stav programov pre rozvoj USA.
Náboženská sloboda: Trump nedávno vyhlásil, „Dohliadnem na to, aby isté náboženské rády ako Malé sestry Ježišove neboli zo strany vlády zastrašované, len na základe ich náboženského presvedčenia.“ Ako je dobre známe, pápež František navštívil tieto sestry počas návštevy v Spojených Štátoch minulý rok v septembri. V priebehu konferencie, ktorá sa uskutočnila v lietadle na spiatočnej ceste do Ríma, vyhlásil, že bude podporovať práva tých, ktorí ležia na svedomí vládnych úradníkov. Zdá sa, že aspoň na jednom fronte sú títo muži zosynchronizovaní.
Do akej miery dokážu Vatikán a Biely dom spojiť svoje sily na iných frontoch bude z časti závisieť od prijatých rozhodnutí na oboch stranách.