Európsky parlament bude riešiť "zvrátenosť" systému v Nórsku

3,206
Kultúra života

Kauza menom Christopher

Kauzou odobratých českých súrodencov Michalákových, ku ktorému došlo v Nórsku, sa už zaoberá aj Európsky parlament. Prípad predstavil na plenárnom zasadnutí český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý chce týmto postupom vyvolať voči Nórsku medzinárodný tlak. Informáciu zverejnila Česká televízia.

Sociálne úrady podľa europoslanca odobrali deti na základe posudku, ktorý nebol nezávislý. Išlo o neoprávnené odobratie, pretože bolo uskutočnené na základe posudkov dvoch psychológov, ktorý majú medzi sebou blízky vzťah (viac tu).

Ochrana neplnoletých má v Nórsku podľa Zdechovského systémovú chybu, pretože úrad odoberá deti rodičom na základe neúplných podkladov alebo sa tiež odvoláva na výpovede svedkov, ktorí nie sú zodpovední.

Slová europoslanca potvrdil aj Čech žijúci v Nórsku, Andrej Ruščák. V rozhovore pre portál Lidovky.cz vysvetlil pôvod odoberania detí nórskym sociálnym úradom Barnevernet. „Pred siedmimi rokmi žilo Nórsko kauzou chlapca menom Christopher, bol neuveriteľným spôsobom utýraný, značne podvyživený, zomrel na katastrofálne zanedbanie. Reakcie médií a verejnosti voči Barnevernetu boli extrémne, ale zaslúžené. Tlak smeroval na to, aby sa deti radšej odoberali. Pre istotu, aby nebol problém. Zžila sa veta 'o jedno viac je lepšie než o jedno menej' . Je to vyslovene preventívne opatrenie,“ vysvetlil Ruščák.

Prospechár v systéme

V prípade podozrenia Barnevernetu by cieľom jeho pracovníkov mala byť najprv snaha pomôcť biologickej rodine formou mediačnej činnosti. Prax je však iná a deti sú umiestňované do pestúnskej starostlivosti. Ruščák sa domnieva, že dôvodom tohto postupu sú najmä financie. Zriadené úrady Barnevernetu musí financovať obec zo svojho rozpočtu. Tie však dostatok peňazí nemajú a štát im prispieva len málo. V prípade, že je dieťa umiestnené do pestúnskej starostlivosti, náklady znáša štát, ktorí pestúnom platí a nie obec, ktorá však musí znášať náklady v prípade mediačnej činnosti.

Podľa Ruščáka však väčšina „pracovníkov Barenevernetu skutočne pomáha. Problém je v systéme. Ten je nastavený tak, že nemá žiadnu kontrolu. Pokiaľ sa v ňom vyskytne psychopat alebo prospechár, ktorému na deťoch príliš nezáleží, má voľné pole pôsobnosti,“ zverejnili Lidovky.cz.

Stretnutia medzi matkou a synmi bez objatí

Europoslanec Zdechovský na pôde Európskeho parlamentu poukázal na ďalšiu "zvrátenosť“ nórskeho systému. Matka nórskeho masového vraha Andersa Breivika môže svoji syna navštíviť každý mesiac, bez obmedzení. Na druhej strane Češka Eva Michaláková svojich dvoch synov môže vidieť len dvakrát za rok. Stretnutia podľa najaktuálnejšieho rozhodnutia by mali trvať len 15 minút. Europoslanec zároveň vysvetlil, že matka nemôže svojich malých synov ani objať či rozprávať s nimi česky. Zdechovský tiež upozornil, že doteraz nebola Michalákovej preukázaná žiadna vina a aktuálne Češka učí v škôlke.

Od svojho výstupu si europoslanec podľa Českej televízie sľubuje, že podnieti ďalšie kroky vo vzťahu k rôznym vládam a rôznym neziskovým organizáciám.

V kauze koná aj samotná Česká republika, ktorá poslala do Nórska už v poradí druhú diplomatickú nótu. Minister zahraničných vecí Ľubomír Zaorálek (ČSSD) v nej žiada hlavne o spoluprácu oboch krajín. Problémom však je, že nórska strana žiadne konkrétne informácie nekomentuje, pretože nórsky zákon to neumožňuje.

Typická nórska vlastnosť

Ako sa celá kauza ohľadom odobratých českých detí skončí, je zatiaľ otázne. Ruščák však vysvetlil, že Nóri majú často problém priznať si chybu. Podľa jeho slov ide o typickú nórsku vlastnosť. A preto predpokladá, že o dva či tri mesiace sa nórska vláda dohodne s českou, že oboch súrodencov vráti do Čiech, kde sa o nich bude starať teta alebo starí rodičia, nie však matka.

„Tej ich nedajú nikdy, pretože by uznali, že urobili chybu. A Barnevernet bude dúfať, že po tomto kroku umlčí kritikov a všetko utíchne,“ vysvetlil Čech žijúci v Nórsku.