- Ježiš zvíťazil nad smrťou a vstal z mŕtvych.
- Ježiš prešiel utrpením, krížom a smrťou za nás.
- Svet sa postavil proti Kristovi a jeho Cirkvi.
- Viera a odvaha verných budú víťazstvom vzkriesenia a návratu Pána.
Resurrexi, et adhuc tecum sum. Vstal som z mŕtvych a som stále s vami. (Žalm 138)
Hæc dies, quam fecit dominus - Toto je deň, ktorý urobil Pán. Tieto slová sa budú opakovať počas celej oktávy Veľkej noci v božskej liturgii na oslavu zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista, ktorý zvíťazil nad smrťou. Dovoľte mi však, aby som sa vrátil o krok späť, na Veľkú sobotu, teda do chvíle, keď Spasiteľovo telo leží bez života v hrobe a jeho duša zostupuje do pekla, aby oslobodila z Limbu tých, ktorí zomreli pod starovekým zákonom v očakávaní prisľúbeného Mesiáša.
Čítajte: Arcibiskup Viganò: Biden musí byť po ‘Trans Day of Visibility’ vyhlásení uznaný za exkomunikovaného
Pred týždňom bol Pán vyhlásený za Kráľa Izraela a triumfálne vstúpil do Jeruzalema. O niekoľko dní neskôr, hneď ako sa slávila židovská Pascha, ho chrámová stráž zatkla a pomocou ukážkového procesu presvedčila cisársku rímsku moc, aby ho odsúdila na smrť za to, že sa vyhlásil za Boha.
Prevádzali sme Pána do pretória; boli sme svedkami úteku učeníkov, nečinnosti apoštolov, Petrovho zapretia. Videli sme Ho bičovaného a korunovaného tŕním. Videli sme Ho vystaveného urážkam a pľuvancom davu, ktorý podnecoval sanhedrín. Sledovali sme Ho na ceste, ktorá vedie na Kalváriu. Uvažovali sme o Jeho ukrižovaní, počúvali Jeho slová na kríži, počuli výkrik, s ktorým zomrel. Videli sme, ako sa zatmieva obloha, ako sa chveje zem, ako sa trhá chrámová opona. Spolu so zbožnými ženami a svätým Jánom sme oplakávali Jeho smrť a zosadanie z kríža.
Nakoniec sme pozorovali kameň, ktorý uzatváral Jeho hrob, a posádku chrámovej stráže, ktorá zabezpečovala, aby sa nikto nepriblížil, aby ukradol Jeho telo a tvrdil, že vstal z mŕtvych. Všetko bolo už vopred napísané, predpovedané a oznámené.
Slová prorokov nestačili, napriek tomu, že ohlasovali najbolestnejšie utrpenie Spasiteľa, ako aj jeho slávne zmŕtvychvstanie. Zdalo sa, že je po všetkom, že všetko je márne: všetky nádeje na tri roky verejného pôsobenia, zázraky a uzdravenia akoby sa rozplynuli tvárou v tvár krutej realite hroznej a potupnej smrti, ktorá definitívne ukončila život syna tesára z Galiley.
Toto máme pred sebou v tejto rozhodujúcej fáze dejín ľudstva: svet, ktorý po stáročia budoval civilizáciu – alebo skôr Civilizáciu samotnú – na Kristových slovách, uznával ho za kráľa rovnako ako jeruzalemský ľud, a predsa ho teraz v priebehu niekoľkých generácií popiera, mučí, zabíja najhanebnejším mučením a chce ho navždy pochovať. A ak sme ešte nedospeli ku koncu tohto passio Ecclesiæ – teda k zavŕšeniu Kristovho utrpenia v jeho údoch, mystickom tele – vieme, že k tomu v každom prípade čoskoro dôjde, pretože sluha nie je nadradený pánovi.
Súčasný svet je svedkom manévrov Sanhedrínu, ktorý za tri storočia vykonal proti Svätej cirkvi to, čo kedysi za tri dni proti jej Zakladateľovi; do tohto Sanhedrínu sme mohli zahrnúť nielen kráľov a kniežatá, ale aj kňazov a zákonníkov, pre ktorých vykúpenie hrozilo uzurpáciou, ktorá by poškodila ľud oklamaný vlastnými vodcami. “V skutočnosti on [Pilát] dobre vedel, že mu ho [Ježiša] vydali zo závisti.” (Mt 27, 18)
Čítajme:Kardinál Müller hovorí Tuckerovi Carlsonovi: ‘Bez kresťanstva Západ nie je ničím’
Sledujeme to všetko s nedôverou, že sa to môže stať znova, tentoraz sa to týka celého cirkevného tela a nielen jeho božskej hlavy. Jedni so strachom, že uvidia neúspech svojho politického rozvratného programu, iní zdesení a neschopní pochopiť, ako sa môžu naplniť slová Pána, keď všetko necháva človeka v obavách z najhoršieho. Niektorí sa odhaľujú tým, že Pána považujú za príležitosť získať osobné výhody, a preto sú pripravení ho zradiť. Iní naďalej veria, zrejme proti všetkému rozumu.
Vidíme, ako sa dnes veľkňazi’klaňajú svetskej moci, ako sa klaňajú pred modlami globalizmu a Matky Zeme – pekelným simulakrom Nového svetového poriadku – z toho istého strachu, že im bude odobratá uzurpovaná moc, že budú odhalení vo svojich klamstvách, vo svojich podvodoch. Zrady, smilstvá, zvrátenosti, vraždy a korupcia odhaľujú celú nehodnú a zradnú politickú a náboženskú triedu. A to, čo tieto škandály vynášajú na svetlo, ešte nie je nič v porovnaní s tým, čo čoskoro spoznáme: hrôza potopeného sveta, v ktorom tí, čo by mali vykonávať autoritu Krista Kráľa v občianskej oblasti a Krista Veľkňaza v náboženskej, sú v skutočnosti ctitelia a služobníci nepriateľa, o nič viac a o nič menej ako kňazi, ktorých Pán ukázal prorokovi Ezechielovi (Ez 8), ukrytí v najhlbších zákutiach chrámu a zamýšľajúci uctievať Baala. Boží’hnev sa na nich vylieva prostredníctvom trestajúcich akcií ich nepriateľov: včera to bol Nabuchodonozor alebo Antiochos Epifanes, Dioklecián alebo Julián Apostata; dnes sú to hordy invázneho islamu, Black Lives Matter, stúpenci LGBT ideológie, tyrani Nového svetového poriadku a WHO. A tak ako predchodcovia Antikrista verili, že dokážu poraziť Krista, a zomreli, tak zomrú aj služobníci Antikrista a samotný Antikrist, vyhladení Božou pravicou.
Ako veľa krvi bolo preliatej! Koľko nevinných životov bolo prerušených, koľko duší navždy stratených, koľko svätých odtrhnutých od neba! Ale koľko je tichých mučeníkov, koľko neznámych obrátení, koľko hrdinstva existuje v toľkých bezmenných ľuďoch. A medzi nich nemôžeme nezaradiť Doktorov Cirkvi – teda tých biskupov, ktorí zostali verní Pánovmu učeniu – a učiteľov ľudu, teda tých bojovníkov za katolícku pravdu proti Antikristovi. Áno, drahí priatelia a bratia, lebo budú aj títo: “A lekári ľudu osvietia mnohé národy a tie padnú mečom, ohňom, zajatím a korisťou na mnoho dní (Dan 11, 33).
Duch Svätý dáva tento titul lekára – ktorý je spravodlivou odmenou za vynaliezavosť spojenú s prácou – rovnako a s nekonečnou spravodlivosťou aj chudobným prostým ľuďom, ktorí sa veľkosťou svojej viery premenili na apoštolov. Neohrození apoštoli kresťanských právd: vďaka nim budú rezonovať v kanceláriách, v obchodoch, na uliciach, na vidieku, na internete. Aj Antikrist ich bude nenávidieť, bude ich považovať za jednu z najväčších prekážok nastolenia svojho tyranského kráľovstva a bude ich kruto prenasledovať; pretože práve vtedy, keď sa bude domnievať, že má pod kontrolou kazateľnice a parlamenty, aj vďaka nim plameň viery nezhasne a oheň lásky zapáli mnohé dovtedy vlažné srdcia.
Pozerajme sa okolo seba: narastajúca zúrivosť toľkých ohavných zločinov a toľkých lží prebúdza mnohé duše, vytriasa ich z letargie, aby z nich urobila hrdinské duše pripravené bojovať za Pána. A čím zúrivejší a nemilosrdnejší bude boj v záverečnej fáze, tým odhodlanejšie a odvážnejšie bude svedectvo neznámych a pokorných ľudí.
PREČÍTAJTE SI: Stvorené bytosti nemôžu byť zdrojom stvorenia. Môže ním byť iba Boh
Počas tohto veľkého Veľkého piatku celého ľudstva, ktorý sa práve blíži ku koncu a je predohrou k víťazstvu vzkriesenia, nás desia obscénne výkriky a odporné krutosti davu, ktoré nás nútia myslieť si, že všetko je stratené, najmä pri uvažovaní, koľko výkrikov “Hosanna” sa zmenilo na výkriky “Ukrižuj ho!” Ale nie je všetko stratené, drahí bratia a sestry! Práve naopak: ak sme sa dočkali Veľkého piatku, vieme, že sa blíži ticho Veľkej soboty, ktoré čoskoro prerazí zvuk už nie slávnostných zvonov, ale trúb súdu, triumfálny návrat slávneho Pána.
Komu sa Zmŕtvychvstalý Spasiteľ zjaví ako prvému? Nie Herodesovi, ani Kajfášovi, ani Pilátovi, ktorému tiež mohol dať dobrú lekciu, keď sa zjavil oslnivý v snehobielom rúchu. Neukáže sa ani apoštolom, ktorí utiekli a stále sa skrývajú vo Večeradle. Neukáže sa ani Petrovi, ktorý ešte stále trpko oplakáva svoje zapretie.
Naopak, ukáže sa Magdaléne, ktorá ho spočiatku považuje za záhradníka: žene, ktorú by mentalita vtedajšieho sveta považovala za bezvýznamnú, ale ktorá spolu s Presvätou Máriou a zbožnými ženami sprevádzala Pána na Kalváriu a ktorá sa teraz stará o umývanie a balzamovanie Posvätného tela.
Môže byť teda táto Vykupiteľova ohľaduplnosť voči Magdaléne prísľubom pre slávny deň Jeho návratu, keď si aj ostatní bezmenní katolíci, ktorí zostali verní v hodine utrpenia, zaslúžia vidieť na východe vychádzať Slnko spravodlivosti, ktoré nikdy nezapadne. A nech sa tak stane.
+ Carlo Maria Viganò, Arcibiskup
31. marca 2024
Dominica Paschatis, in Resurrectione Domini