- Celibát je základom katolíckej viery a spojením s Kristom.
- Zrušenie celibátu by bolo zradou voči Kristovi a apoštolom.
- Kardinál Stickler zdôrazňuje, že celibát je nevyhnutný a posvätný.
- Pápežova snaha o zrušenie celibátu by znamenala pád Cirkvi a odchod od Krista.
Táto esej otca Joachima Heimerla bola pôvodne uverejnená vo francúzštine na blogu talianskeho novinára Marca Tosattiho. LifeSiteNews ju preložil a prepožičal so súhlasom Marca Tosattiho.
Čoraz viac hlasov z okruhu pápeža’to hovorí: celibát sa má stať obeťou “františkánskej” reformy Cirkvi.
Zajímavým ukazovateľom je najmä celibát, pretože všade tam, kde sa spochybňuje, sa katolícka viera vyparila. Tí, ktorí sa vzďaľujú od Krista, sa vždy najprv vzďaľujú od spôsobu života, ktorý žil ON. To platí pre každého pápeža, každého biskupa a každého kňaza. Videné v tomto svetle, zrada celibátu nie je ničím iným ako novou Judášovou zradou a zdá sa, že ani Vatikán sa neštíti túto zradu konečne spáchať.
Pápežovi’heroldi ju už pripravujú: Jeden vysokopostavený prelát za druhým sa vyslovuje proti celibátu a dúfa, že za to dostane od Františka 30 strieborných.
Kardinál Alfons Maria Stickler (1910 - 2007), knihovník a archivár Svätej rímskej cirkvi, opísal takéto tendencie už v roku 1993. Vo svojej knihe The Case for Clerical Celibacy zdôrazňuje, že celibát nikdy nebol len cirkevným zákonom, ktorý by sa dal jednoducho zrušiť. Práve naopak: abstinencia duchovných siaha až k apoštolom a v prvotnej Cirkvi sa očakávala od všetkých duchovných. Ak boli ženatí, po vysvätení už nesmeli mať pohlavný styk so svojimi manželkami. Kardinál sleduje túto prax v 1. liste Korinťanom 9 a odvoláva sa na príslušné uznesenia koncilov v Tours (461), Gerone (517) a Auvergne (535). Dáva najavo, že celibát je viac než len prísna prax; ide o Krista a kňazstvo Novej zmluvy.
Inými slovami, ide o všetko alebo nič. Kde zomiera viera v Krista, tam najprv zomiera abstinencia. A tam, kde vznikajú herézy a schizmy, sa zrušenie celibátu vždy javí ako predzvesť, ako to bolo v prípade zavedenia protestantskej schizmy v Nemecku a Anglicku.
V tomto svetle je celibát ukazovateľom vernosti Kristovi, a preto sa ho Cirkev vždy držala. Samozrejme, vyplýva to aj z toho, že celibát sa vzťahuje na najvnútornejšiu podstatu kňazstva: Kňaz je spojený s Kristom sviatostným a ontologickým spôsobom. Práve preto sa kňazstvo nikdy neobmedzuje na vonkajšiu funkciu. Nie je to “povolanie” ako každé iné, ale posvätné povolanie – a vyžaduje si celého človeka a nerozdelené srdce. Byť kňazom nie je polovičná práca ani práca na čiastočný úväzok a tí, ktorí sa neobetujú, nikdy nemôžu vykonať Kristovu obetu na oltári. Kardinál Stickler to nazýva “neustálym obetným životom” kňaza, ktorý je, samozrejme, dnes rovnako málo pochopený ako obetný charakter svätej omše.
Čítajte: Kardinál Sarah’krásnu obhajobu kňazského celibátu si treba prečítať
Levitické kňazstvo Starej zmluvy, ktoré zahŕňalo kultickú zdržanlivosť obmedzenú len na čas služby v chráme, je vo svojej podstate prekonané týmto novozákonným kňazstvom. To sa opäť stáva viditeľným v celibáte, o ktorom kardinál Stickler píše, že je oveľa viac než len “vhodným spôsobom života” pre kňazov. Naopak, je potrebný a nevyhnutný; spája Cirkev s Kristom prostredníctvom apoštolov.
To, že si toto spojenie zachovala iba Katolícka cirkev, ju skutočne odlišuje ako “katolícku a apoštolskú”; dalo by sa povedať, že celibát je jej ochrannou známkou a svätou pečaťou Krista.
Ak by teda pápež zrušil celibát, konal by proti apoštolom a Kristovi. A aj keby ženatí muži (tzv. “viri probati”) mali byť vysvätení za kňazov, mohlo by sa tak stať len vtedy, ak by sa zaviazali k manželskej zdržanlivosti, ktorú vyžadovala prvotná Cirkev.
Dnes však už ľudia o tom nechcú počuť, pretože už nepoznajú Krista. Bez hlbšieho poznania Krista a bez obety úplnej oddanosti JEMU sa nikto nemôže stať kňazom. Kardinál Stickler na to poukazuje v kontraste s mainstreamom, ktorý sa ujal reformátorov okolo pápeža Františka. Jeho kniha šokujúco jasne ukazuje, ako veľmi sa Cirkev vzdialila od Krista.
Ak by pápež zrušil celibát, znamenalo by to jeho definitívny pád – a odhalilo by to jeho reformný program taký, aký je: bezprecedentné dielo skazy.
Čítajte: Rakúsky kňaz: Pápež František’ boj proti latinskej omši je ‘bojom proti Cirkvi’
Oprava: V predchádzajúcej verzii titulku bol páter Heimerl uvedený ako “nemecký kňaz,” v skutočnosti je však Rakúšan. Táto chyba nás mrzí.