Žurnalistika v Argentíne sa podrobne zaoberá opatreniami súčasnej vlády a reakciami spoločnosti, ako aj niektorými aspektmi osobnosti prezidenta Javiera Mileiho, ako je jeho láska k psom - ktoré považuje za svoje štvornohé deti - a jeho dvorenie Fatime Florezovej. Neberie však do úvahy náboženský rozmer, o ktorom sa chcem zmieniť v tejto poznámke.
Článok 2 národnej ústavy ukladá federálnej vláde povinnosť podporovať “rímske, katolícke a apoštolské náboženstvo.” Do reformy v roku 1994 musel byť prezident národa katolík. Súčasný prezident je pokrstený a bol študentom katolíckej školy, ale to neznamená, že má vieru a pozná a pamätá si vyznanie viery a učenie Cirkvi. Je zarážajúce, že namiesto inauguračného Te Deum (ako to bolo vždy) sa v katedrále v Buenos Aires konalo medzináboženské stretnutie. Pri tejto príležitosti ho zjavne dojala intervencia rabína’
Nedávno vyšlo najavo, že Milei študuje, aby sa stal židom. Ak sa rozhodne stať Židom, bude musieť podstúpiť obrad obriezky. Aj keď katolícke náboženstvo prakticky nežije, snáď by mohol mať vieru a spomenúť si - veď v škole sa určite niečo naučil - na vyznanie viery. Jeho zmena náboženstva má odborný názov: apostáza.
Slovo je presným prepisom gréckeho originálu. V klasickom svete apostáza znamenala zbehnutie, odvrátenie sa, opustenie strany. Diccionario de la Real Academia Española prekladá “apostatar” (sloveso zodpovedajúce podstatnému menu) v prvom význame: “Zaprieť vieru Ježiša Krista prijatú v krste.”
Prezidentov’prechod k judaizmu znamená nepochopiteľný obrat späť. Je rozumné, aby sa Žid stal kresťanom, nie naopak. Uvažujem v zmysle biblickej teológie: Starý zákon, t. j. Tóra, Nebiim a Ketubim Izraela predstavujú ohlásenie, prológ, proroctvo evanjelia, ktoré navrhuje Mesiáš. V tomto zmysle môžeme chápať Ježišov výrok v dialógu so Samaritánkou, ktorý čítame v Jn 4, 22: “Spása (sōtēria) pochádza od Židov (ex tōn ioudaiōn).”Pokresťanský judaizmus, ktorého hlavným textom je Talmud, je však hlboko protikresťanský.
V Skutkoch apoštolov a v listoch svätého Pavla je dosvedčené prenasledovanie, ktoré rodiaca sa Cirkev trpela od Židov. Následné dejiny boli vážne poznačené. Talmudský judaizmus sa usiloval o svetovú nadvládu: svetské a pokrivené naplnenie povolania prisľúbeného Abrahámovi a jeho potomkom. Neposudzujem subjektívne predstavy prezidenta Milei’a, ale skôr hlbší význam jeho gesta. Pri všetkej úcte je pravdepodobné, že tak ako nerozumel tomu, že je kresťanom, nerozumie ani tomu, že je Židom.
Uvidíme, ak sa jeho apostáza uskutoční, aké dôsledky bude pripisovať tomuto novému postoju. Je pozoruhodné, že prezident sa drží prirodzeného poriadku: práva na život od počatia a zmyslu pre rodinné spoločenstvo. Jeho prejav proti potratom a rodovej ideológii na globalistickom Svetovom ekonomickom fóre v Davose si skutočne zaslúži potlesk. Môže priniesť veľa dobrého v spoločnosti, ktorá je kvôli zlej politike rozvrátená ako tá naša; bude to korekcia nesprávnej cesty. Jeho výber viceprezidenta je uistením, ktoré umožňuje zachovať nádej.
Božia’prozreteľnosť rešpektuje slobodu a zodpovednosť druhotných príčin; v dôsledku toho pripúšťa zlo, ktoré je v jej nevyspytateľných zámeroch istým spôsobom funkciou dobra. Pokiaľ ide o náboženskú otázku, ktorej sa venujem v tejto poznámke, mám pocit, že bolo potrebné – ako je to, žiaľ, bežné – aby biskup oslovil, ak nie kandidáta, tak zvoleného prezidenta. Ako vždy, biskupská konferencia ’ robí chyby vo svojich rozhodnutiach a postojoch vo vzťahu k spoločnosti a centrám, kde sa vytvára kultúrny a spoločenský elán. V tomto prípade si dovolím myslieť, že biskupi očakávali víťazstvo Sergia Massa; preto sa vzdali toho, kto by získal hlasy väčšiny. Episkopát sa vždy pošmykne, a takto si počíname aj my! Tak ide Cirkev, ktorú predbehol praktický ateizmus a vlna evanjelikalizmu.
Ako som už napísal vyššie, ešte sa uvidí, aké dôsledky môže mať prezidentov’náboženský obrat. Mali by sme sa však zaujímať o jeho osobnú situáciu. Som presvedčený, že absolútne nepozná kresťanské učenie; mal by mu byť ponúknutý Katechizmus Katolíckej cirkvi. Hoci som emeritný biskup, ktorý bol vo veku 75 rokov rýchlo zbavený svojich povinností, a tento súmrak života trávim medzi modlitbou, štúdiom, článkami a inými apoštolátmi v médiách a kultúre, ponúkam sa, že sa s prezidentom porozprávam na náboženskú tému. Inteligentný človek ako on by mohol pochopiť doktrinálny vesmír katolicizmu a prehodnotiť svoj príklon k judaizmu. Myslím si tiež, že by mal poznať evanjelium, v ktorom sú zrejmé židovské korene a jeho pripravenosť.
Prezident by sa mal medzitým postarať o ústavný predpis, ktorý štátu ukladá povinnosť podporovať rímske, katolícke a apoštolské náboženstvo.
+ Héctor Aguer
Arcibiskup emeritný z La Platy
Buenos Aires, sobota 27. januára 2024