Poznámka redakcie: Nasledujúci text je listom kardinála Jozefa Zena, ktorý bol zaslaný všetkým biskupom a kardinálom zúčastneným na synode o synodalite. Po tom, čo časť jeho obsahu unikla do médií, Jeho Eminencia láskavo poslal celý text LifeSiteNews.
Vážená Eminencia, vážená excelencia,
Som Váš spolubrat Joseph Zen z ďalekého ostrova Hongkong, 91-ročný muž, vysvätený za biskupa pred viac ako 26 rokmi. Tento list píšem preto, lebo vedomý si toho, že ešte stále disponujem duševnými schopnosťami, cítim povinnosť chrániť ako člen kolégia nástupcov apoštolov posvätnú tradíciu katolíckej viery.
Tento list adresujem vám, členom nadchádzajúcej synody o synodalite, predpokladajúc, že sa rovnako ako ja obávate o výsledok tejto synody.
Synodalita je pomerne nový pojem; z jeho etymológie môžeme pochopiť, že ide o určitého ducha, o “spoločné rozhovory a spoločné kráčanie;” pre Katolícku cirkev tento pojem znamená “spoločenstvo a účasť všetkých členov Cirkvi na evanjelizačnom poslaní.” Takto chápaná téma tejto synody sa javí ako užitočná a stále aktuálna. Synoda ponúkne príležitosť objasniť, ako musíme v Cirkvi žiť synodalitu.
Čítajte: Cdl. Zen’v liste synode poukazuje na komunistickú taktiku, ktorá sa uplatňuje v Cirkvi
Najnovšie je tu dokument s názvom “Synodalita v živote a poslaní Cirkvi.” Je ovocím práce (v rokoch 2014-2017) subkomisie Medzinárodnej teologickej komisie, ktorej ex offo predsedom je prefekt Kongregácie pre náuku viery. Subkomisia ukončila svoju prácu v roku 2017; text schválila komisia na svojom plenárnom zasadnutí v tom istom roku a nakoniec ho podpísal prefekt Kongregácie v roku 2018 s kladným súhlasom pápeža Františka.
Tento dokument sa vo svojej prvej časti začína historickými faktami o synodách a konciloch (význam týchto dvoch termínov je konvergentný), najmä o Apoštolskom koncile v Jeruzaleme (Sk 15), paradigmatickej postave synod slávených Cirkvou.
Opis tejto synody v bodoch 20 - 21 tohto dokumentu možno zhrnúť takto: Pri šírení evanjelia sa vynára problém: či nehebrejci, aby sa stali členmi Ježišovej Cirkvi, majú prejsť alebo neprejsť obriezkou a prijatím Mojžišovho zákona. Problém, akútne pociťovaný v Antiochii, je postúpený Cirkvi v Jeruzaleme, ktorá sa vo svojom celku zúčastňuje na vývoji koncilu, aby problém vyriešila. “Počiatočná rôznorodosť názorov a živá diskusia vo svetle prorockého slova (porov. Amos 9, 11 - 12), vo vzájomnom načúvaní Duchu Svätému prostredníctvom svedectva o jeho pôsobení (porov. Sk 15, 14 - 18), dosiahli ten konsenzus a jednomyseľnosť, ktoré sú ovocím rozlišovania spoločenstva.”Apoštoli a starší oznámili závery koncilu cirkvám listom, v ktorom sa hovorí: “Duch Svätý a my sme rozhodli.”
PREČÍTAJTE SI: Päť kardinálov píše pápežovi Františkovi Dubia o obavách týkajúcich sa synody, katolíckej náuky
V odseku 5 dokumentu Komisie’sa hovorí: "Päť kardinálov píše pápežovi Františkovi o obavách týkajúcich sa synody, katolíckej náuky: “Novosť termínu ‘synodalita’ si vyžaduje opatrné posúdenie jeho teologického významu.”V odseku 7 sa hovorí: “Zatiaľ čo pojem synodalita poukazuje na účasť celého Božieho ľudu, […] pojem kolegialita vyjadruje s presnosťou teologický význam a formu vykonávania služby biskupov […] prostredníctvom hierarchického spoločenstva biskupského kolégia s rímskym biskupom.” O niečo neskôr sa v ňom hovorí: “Každý autentický prejav synodality si svojou povahou vyžaduje vykonávanie kolegiálnej služby biskupov.”
V druhej časti dokument navrhuje teologické základy tejto doktríny, ktoré sa nachádzajú najmä v Lumen gentium, kde Vatikán Il upresňuje, že v službe Božiemu ľudu, v ktorom sú všetci kňazmi a prorokmi, existuje vysvätené, služobné kňazstvo, ktoré slúži Božiemu ľudu a vedie ho službou autority.
Niekoľko ma prekvapilo, keď som pri čítaní heslovitých dokumentov vychádzajúcich zo sekretariátu synody našiel len veľmi málo odkazov na vyššie uvedený dokument.
Ale je toho viac:
1. Som zmätený tým, že na jednej strane sa mi hovorí, že synodalita je konštitutívnym prvkom Cirkvi, ale na druhej strane sa mi hovorí, že to je to, čo od nás Boh očakáva pre toto storočie (ako novinku?). Ako mohol Boh zabudnúť, aby jeho Cirkev žila tento konštitutívny prvok počas 20 storočí svojej existencie? Či nevyznávame, že Cirkev je jedna, svätá, katolícka, apoštolská, zamýšľajúc tým, že bola po celý čas aj synodálna?"
2. Ešte väčší zmätok a znepokojenie pociťujem, keď vidím, že sa objavuje návrh, že konečne prišiel deň prevrátiť pyramídu, teda s hierarchiou posadenou laikmi. V prípravnom dokumente sa od začiatku jasne hovorí, že pre synodálnu Cirkev je potrebné obnoviť demokraciu.
3. Znepokojenie k znepokojeniu sa mi pridáva, keď si všimnem, že kým sa táto synoda (prezentovaná ako vec bez precedensov) zvolávala, v Nemecku už prebiehala takzvaná “synodálna cesta”, na ktorej s podivne samoľúbym mea culpa za sexuálne zneužívanie v Cirkvi hierarchia a skupina laikov (Ústredný výbor nemeckých katolíkov ZdK, nie je jasné, nakoľko je reprezentatívny, ale dozvedáme sa, že väčšinu skupiny tvoria zamestnanci Cirkvi) navrhujú revolučnú zmenu v ústave Cirkvi a v morálnom učení o sexualite. Viac ako sto kardinálov a biskupov z celého sveta napísalo nemeckým biskupom napomenutie, tí však svoj omyl neuznali.
Pápež nikdy nenariadil, aby sa tento proces Cirkvi v Nemecku zastavil. Pri príležitosti ich návštevy ad limina je známe, že pápež viedol dvojhodinový dialóg s nemeckými biskupmi, ale prejav pápeža, ktorý sa pri takýchto návštevách zvyčajne uverejňuje v Osservatore Romano, nebol publikovaný. Namiesto toho Osservatore Romano uverejnil prejav kardinála Marca Ouelleta, prefekta Kongregácie pre biskupov, ktorý požiadal nemeckých biskupov, aby nepokračovali v synodálnej ceste, ale aby namiesto toho počkali na závery synody o synodalite. Dostalo sa mu jasného odmietnutia, “pretože,” povedali, “je pastoračne naliehavé pokračovať.” (!?)
Alarmujúcim symptómom je pokračujúci početný pokles katolíckych veriacich v Nemecku. Podľa oficiálnych údajov došlo v roku 2022 k poklesu o viac ako pol milióna. Cirkev v Nemecku umiera.
Toto nám pripomína bolestné nešťastie Cirkvi v Holandsku. Z vrcholu, keď tvorila 40 % národného obyvateľstva, dnes klesla na takmer úplný zánik. Nie je ťažké vidieť príčinu tohto stavu: hnutie, takmer identické s tým, ktoré pôsobí v dnešnom’Nemecku, ktoré sa v Holandsku začalo takmer okamžite po II. vatikánskom koncile.
Myslím, že nie je od veci spomenúť tu veľkú schizmu, ktorá ohrozuje anglikánske spoločenstvo. Arcibiskupi Globálnej konferencie anglikánskej budúcnosti (GAFCON) napísali list arcibiskupovi z Canterbury, v ktorom mu oznámili, že ak nekonvertuje (anglikánska cirkev schválila homosexuálne manželstvá), oni (ktorí tvoria 85 % všetkých anglikánov na svete) už nebudú akceptovať jeho vedenie (ako primus inter pares).
4. Dokumenty sekretariátu synody citujú evanjelium, ale nie vždy k veci. Dlho sa v nich hovorí o epizóde Petra a Kornélia (v Skutkoch 10-11), ako by to dokazovalo, že Pán môže nariadiť akúkoľvek zmenu v správaní veriacich. Rozprávanie o jeruzalemskom koncile (Sk 15) však ukazuje, že nejde o žiadnu zmenu. Je to vývoj, ktorý predpokladá rôzne fázy uskutočňovania spásy. Univerzalistická fáza spásy, predpovedaná už v Starom zákone, sa po Ježišovom zmŕtvychvstaní konečne realizuje. V podobnom duchu, Ježiš hovorí, že neprišiel zrušiť Zákon, ale priviesť ho k naplneniu. Duch Svätý postupuje postupne, ale nikdy neupadá do sebapoškodzovania. Svätý Henry Newman hovorieval, že pravý vývoj učenia je homogénny.
Myslím, že nemusím nič viac hovoriť o dôvodoch, prečo by ste mali čeliť svojej synodálnej práci s hlbokými obavami. Namiesto toho cítim, že je dôležité upozorniť vás na určité problémy postupu synody. Synodný sekretariát je veľmi zdatný v umení manipulácie.
ČÍTAJTE: Synoda o synodalite nariadila členom synody dodržiavať večné tajomstvo o diskusiách
Kvôli tomu, čo poviem, ma môžu ľahko obviniť z “teórie sprisahania,” ale ja vidím jasne celý plán manipulácie.
Začínajú tým, že musíme vypočuť všetkých. Postupne nám dávajú pochopiť, že medzi týmito “všetkými” sú najmä tí, ktorých sme “vylúčili.” Nakoniec pochopíme, že majú na mysli ľudí, ktorí volia sexuálnu morálku odlišnú od katolíckej tradície.
V malých skupinách dialógu kontinentálnej fázy často trvajú na tom, že “musíme nechať prázdnu stoličku pre tých, ktorí sú neprítomní, ktorí boli nami emarginalizovaní.” Tiež hovoria: “Synoda sa musí skončiť univerzálnym začlenením, musí rozšíriť stan, všetci sú vítaní, bez toho, aby sme ich súdili, bez toho, aby sme ich pozývali k obráteniu.”
Často tvrdia, že nemajú žiadnu agendu. To je naozaj urážka našej inteligencie. Každý môže vidieť, k akým záverom smerujú.
Hovoria o “rozhovore v Duchu”, akoby to bola magická formulka. A vyzývajú všetkých, aby očakávali “prekvapenia” od Ducha (zrejme sú už informovaní, aké prekvapenia majú očakávať). “Rozhovor, ne diskusia! Diskusie vytvárajú rozpory!” Znamená to, že konsenzus a jednomyseľnosť sa dejú zázračne? Zdá sa mi, že na Il. vatikánskom koncile, skôr než dospeli k takmer jednomyseľnému záveru, venovali veľa času živým diskusiám. Práve tam pôsobil Duch Svätý. Vyhýbať sa diskusiám znamená vyhýbať sa pravde.
PREČÍTAJTE SI: Cdl. Zen, Jimmy Lai medzi skupinou nominovaných na Nobelovu cenu mieru
Nemôžete ich poslúchať, keď vám povedia, aby ste sa išli modliť a prerušili zasadnutia synody. Povedzte im, že je smiešne myslieť si, že Duch Svätý čaká na tieto vaše modlitby ponúknuté v poslednej chvíli. Pred synodou ste už vy a vaši veriaci museli nahromadiť kopec modlitieb, ako to urobil pápež Ján XXIII. pred Il. vatikánskym koncilom, keď podnikal púte do rôznych kostolov a modlil sa za koncil.
Počas synody bude Duch Svätý usilovne pracovať vo vašich srdciach v nádeji, že všetci prijmete jeho vnuknutia.
“Začnime,” hovoria,“s malými skupinami.” Tento spôsob postupu je zjavne nesprávny. Najskôr je potrebné, aby sme v zhromaždení nechali hovoriť a počúvať všetkých. Takto sa objavia najkontroverznejšie problémy, problémy, ktoré si vyžadujú adekvátnu diskusiu.
V malých “jazykových skupinách,”potom je možné s použitím vlastného”jazyka hlboko preniknúť do problémov v pohode a na záver formulovať stručné úvahy. Mali by sme trvať na postupe, ktorý sa dodržiava na toľkých synodách, nie preto, že “to tak bolo vždy, ” ale preto, že je to rozumné (chcieť postupovať inak oprávňuje podozrenie, že to, čo sa chce, je vyhnúť sa odhaleniu pravého vnuknutia Ducha Svätého).
Na internete vidím veľa rečí o “hlasovaní áno, hlasovaní nie.” Ale ak sa nehlasuje, ako možno poznať ovocie toľkého dialógu? Vyhýbať sa hlasovaniu znamená vyhýbať sa aj pravde.
PREČÍTAJTE SI: Tu’sa dozviete, čo sa bude diať na synode o synodalite v októbri tohto roku
Hlasovanie. Bez akejkoľvek konzultácie, v tesnej blízkosti začiatku synody, Svätý Otec pridá niekoľko laických členov s hlasovacím právom. Keby som bol jedným z členov synody, vyjadril by som ostrý protest, pretože toto rozhodnutie radikálne mení charakter synody, ktorú pápež Pavol VI. zamýšľal ako nástroj biskupskej kolegiality, aj keď v duchu synodality boli pripustení laickí pozorovatelia s možnosťou vyjadriť sa. Vám nenavrhujem protest, ale aspoň sladký nárek s prosbou: aby sa aspoň hlasy biskupov a hlasy laikov počítali oddelene (to bolo biskupom priznané aj “synodálnou cestou” v Nemecku). Dať hlas laikom by sa mohlo zdať, že sa tým prejavuje úcta k sensus fidelium, ale sú si istí, že títo pozvaní laici sú fideles? Že títo laici aspoň stále chodia do kostola? V skutočnosti títo laici neboli zvolení kresťanským ľudom.
Vôbec sa nevysvetlilo, prečo sa na rok 2024 pridalo (v polovici) ďalšie synodálne zasadnutie. Moje zlomyseľné podozrenie je, že organizátori, ktorí si nie sú istí, či sa im podarí dosiahnuť počas tohto zasadania svoje ciele, sa rozhodli pre viac času na manévrovanie. Ale ak sa hlasovaním biskupov vyjasní to, čo chcel Duch Svätý povedať, načo je potrebné ďalšie zasadanie?"
Tento list, ktorý píšem, zamýšľam ako dôverný, ale nebude ľahké udržať ho mimo dosahu masmédií. Starý ako ja nemám čo získať a nemám čo stratiť. Budem šťastný, že som urobil to, čo považujem za svoju povinnosť.
Viem, že na synode o rodine Svätý Otec odmietol návrhy, ktoré predložili viacerí kardináli a biskupi práve v súvislosti s postupom. Ak však úctivo predložíte petíciu podporenú mnohými signatármi, možno to bude akceptované. V každom prípade si splníte svoju povinnosť. Akceptovať nerozumný postup znamená odsúdiť synodu na neúspech.
Prosím vás o odpustenie za oneskorenie, s ktorým som vám poslal tento list. Možno je už príliš neskoro na to, aby ste pred začiatkom synody predložili jej organizátorom svoje požiadavky.
Želám Vám plodnú a v prípade potreby odvážnu účasť na tejto synode, ktorá v každom prípade nebude mať obdobu.
Som, váš pokorný brat,
Josef Zen
21. septembra 2023
Sviatok sv. Matúša apoštola (“miserando et eligendo”)