Nemecký kardinál vidí nebezpečenstvo “relativizácie, a tým aj zničenia prirodzeného a sviatostného manželstva muža a ženy.”
“Fiktívne ‘požehnanie’ párov rovnakého pohlavia,” vysvetlil, “;je nielen rúhaním sa Stvoriteľovi sveta a človeka, ale aj ťažkým hriechom proti spáse dotknutých ľudí, ktorí sú vedení k tomu, aby verili, že sexuálna aktivita mimo manželstva je Bohu milá, čo je v zjavenom Božom slove opísané ako ťažký hriech proti šiestemu prikázaniu (Rim 1,6):26f; 1 Kor 9, 11).”
Ohľadne pracovných metód prebiehajúceho synodálneho procesu, ktorý sa začal pred dvoma rokmi, kardinál Müller vyjadril silné znepokojenie, že ho riadia ideológovia, ktorí neslúžia Kristovej pravde.
“Len pri čo najväčšej transparentnosti sa možno vyhnúť dojmu, že pracovné metódy slúžia agende, ktorej výsledok je manipulovaný pochybnou metódou,” uviedol a dodal, že “reči o slobode, ktorá má byť zaručená vodotesnou izoláciou od médií (ktoré sa však potajme živia), každý prekukne, aj keď – ako dieťa v podobenstve – sa neodváži povedať, že cisár je nahý.”
Na otázku kath.net, s akým postojom vstupuje na túto synodu – pápež František ho pozval, aby sa stal členom taliansky hovoriacej jazykovej skupiny – sa nemecký prelát vrátil k základom svojho biskupského poslania: “Biskup je na základe svojho svätenia nástupcom apoštolov. Takto je v mene Ježiša Krista, Pána a hlavy Cirkvi, a ‘na základe jeho vodcovského Ducha’ (z modlitby ordinácie pre biskupov u Hippolita, Traditio Apostolica 3) poverený viesť kňazský Boží ľud ako pastier, učiť evanjeliom a posväcovať sviatosťami milosti (Lumen gentium 20).”
Kardinál Müller tu nastoľuje otázku postavenia v Cirkvi tých, ktorí chcú zmeniť učenie Cirkvi’citovaním sv. Ireneja: “S apoštolskou postupnosťou dostali biskupi spoľahlivú charizmu pravdy (charisma vertitatis certum), ako sa to páčilo Bohu. Ale všetci ostatní, ktorí nechcú vedieť o tejto postupnosti, ktorá siaha až k počiatkom, a ktorí sa svojvoľne zhromažďujú kdekoľvek, sú podozriví, že sú buď heretici so zlým úmyslom, alebo schizmatici…. Všetci títo ľudia opúšťajú pravdu.” (Irenej Lyonský, Proti herézam IV 26, 2).
Pre kardinála Müllera je na synode dôležitá Kristova pravda: “Dúfam, že Kristova pravda bude určovať smerovanie synody, a nie skupinový dynamický proces, ktorý bude viesť účastníkov smerom k protikresťanskej antropológii, ktorá spochybňuje dvojpohlavnosť človeka stvoreného Bohom. Tento zjavný rozpor s božskou a katolíckou vierou sa rád zahalí údajnou pastoračnou starostlivosťou o osoby s akýmikoľvek ‘erotickými preferenciami.’”
Takže kardinál Müller nebude súhlasiť s takýmto pokusom o zmenu učenia Cirkvi na nadchádzajúcej synode v Ríme.
Mueller zdôraznil, že ideológom, ktorí chcú zmeniť cirkevné učenie, nejde skutočne o dobro dotknutých ľudí.
“Meradlom kresťanského myslenia ,”je človek, kvôli ktorému sa Boží Syn stal človekom a svojou smrťou na kríži nás vykúpil z hriechu a smrti. Propagátorom týchto protivýchovných a protizjavovských ideológií totiž v skutočnosti nejde o ľudské šťastie a večnú spásu ľudí stvorených na Boží obraz a podobu’ale o relativizáciu, a teda o zničenie prirodzeného a sviatostného manželstva muža a ženy.”
Veriaceho kresťana v jeho morálnom konaní podľa tohto preláta usmerňuje učenie, ako je stanovené vo Svätom písme. “Kresťania sa nezakopávajú za viere nepriateľské ideológie a svojvoľno-pozitivistické zákonodarstvo, ktoré zjavne odporuje rozumu orientovanému na prirodzenú a zjavenú skutočnosť,” vysvetlil Mueller.
Naopak, “Kristovi učeníci sa nebojácne orientujú na Božie slovo, ktoré v ústach apoštola znie takto: ‘Chráňte sa smilstva! Každý iný hriech, ktorého sa človek dopustí, zostáva mimo tela. Kto však smilní, hreší proti svojmu telu. Alebo neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý prebýva vo vás a ktorého máte od Boha?" (1 Kor 6, 18f).”
Pracovný postup synody’zostáva nejasný
Kardinál Müller v rozhovore tiež vyjadril poľutovanie nad tým, že zatiaľ nie je jasné, ako vôbec môže ako účastník prezentovať svoje stanovisko.
“Bohužiaľ, vysvetlil, “doteraz nie je jasný spôsob práce synody. Bolo by správne, keby všetci (!) biskupi bez výnimky mohli v pléne vystúpiť aspoň raz na [tri až päť] minút. Práca v malých skupinách (circuli minores) by to mala dopĺňať a konkretizovať a slúžiť na prípravu záverečného dokumentu, ktorý bude v jednotlivých bodoch predložený na hlasovanie.”
Hovorí tiež o “falošných očakávaniach na nápravu Zjavenia, ktoré je neomylne prítomné v dogmatickom učení Cirkvi, v zmysle naturalistického poňatia človeka, v ktorom je človek len náhodným produktom slepého vývoja, namiesto mysliaceho ducha, ktorý chápe svet vo svetle Božieho’stvorenia a vôle spásy.”
“Katolíkmi zostávame len vtedy, ak veríme a vyznávame, že Boh sa raz navždy zjavil v Ježišovi Kristovi, svojom Synovi, ‘plnom milosti a pravdy’ (porov. Jn 1, 14 - 18),” zdôraznil kardinál Müller.
Citujúc z Druhého vatikánskeho koncilu’konštitúcie Dei Verbum, kardinál Müller opäť položil základy našej katolíckej viery a spôsob, akým ju má cirkevná’hierarchia chrániť:
To, čo Boh zjavil pre spásu všetkých ľudí, nariadil v dobrote – má byť zachované neporušené na všetky časy a odovzdávané všetkým generáciám. Preto Kristus Pán, v ktorom sa zavŕšilo celé zjavenie Najvyššieho Boha, prikázal apoštolom, aby evanjelium, ktoré on sám priniesol ako naplnenie skôr daného a osobne verejne ohlasovaného prorockého prísľubu, hlásali všetkým ako zdroj všetkej pravdy o spáse a mravnom učení, a tak im odovzdávali božské dary. Toto verne uskutočňovali tak apoštoli, ktorí ústnym hlásaním, príkladom a inštitúciami odovzdávali to, čo prijali z Kristových úst, v styku s ním a z jeho diel, alebo čo sa naučili pod vplyvom Ducha Svätého, ako aj tí apoštoli a apoštolskí muži, ktorí pod vplyvom toho istého Ducha Svätého spásonosné posolstvo zapísali. Aby sa evanjelium v Cirkvi zachovalo neporušené a navždy živé, zanechali apoštoli biskupov ako svojich nástupcov a “odovzdali im svoje vlastné magistérium”. Táto posvätná Tradícia a Sväté písmo oboch zákonov sú akoby zrkadlom, v ktorom sa Cirkev počas svojej pozemskej púte pozerá na Boha, od ktorého všetko prijíma, až kým nie je privedená k tomu, aby ho videla tvárou v tvár takého, aký je. (Dei verbum 7).
Tieto večné pravdy pretrvajú a prežijú príslušné ideológie prchavého okamihu dejín. Kardinál hovorí: “Človek, ktorý verí v Boha, sa zásadne líši od svojho ideologicky (jakobínsky, komunisticky, sociálnodarvinisticky, národnosocialisticky, wokisticky) zvedeného súčasníka tým, že sa považuje za poslucháča Božieho slova. Vyznáva Ježiša, jediného učiteľa pravdy (Mt 23, 10; Jn 14, 6) a ‘pôvodcu života’ (Sk 3, 15). ‘A v žiadnom inom mene nemožno nájsť spásu. Lebo nám ľuďom nie je pod nebom dané iné meno, v ktorom by sme mali byť spasení. (Sk 4, 12)’”
Aby bol človek členom Katolíckej cirkvi, musí ‘prijať celý jej poriadok’
Takisto citoval sv. Irenej, ktorý v druhom storočí vystupoval proti herézam svojej doby:
Oproti dnešným historickým a modernistickým gnostikom už Irenej z Lyonu, ktorému pápež František udelil čestný titul “Doctor ecclesiae”, v 2. storočí uviedol, že s Kristom vstúpila do dejín plná pravda a všetka novosť, ktorú nemôže prekonať žiadna filozofia (idealistická ani materialistická) a ľudská veda a technika a technológia (Agendy 2030). “Odopieram všetkým heretikom… Prečo’nečítate pozornejšie evanjelium, ktoré nám dali apoštoli, a prečo’nečítate pozornejšie prorokov? Nájdeš v nich predpovedané celé dielo, celé učenie a celé umučenie nášho Pána. Ak by ťa však napadlo spýtať sa: ‘Čo nové priniesol Pán svojím príchodom?" ” Všimni si teda, že Kristus priniesol iba nové veci. Veď práve to bolo predpovedané, že nové veci prídu, aby obnovili a oživili človeka.’ (Proti herézam IV, 34, 1)
Pripomínajúc, že na to, aby bol človek členom Katolíckej cirkvi, musí “prijať celý jej poriadok,” uzatvára kardinál Müller tento zakladateľský rozhovor v nemeckom jazyku:
Kresťanmi v zmysle katolíckej viery sa môžu nazývať len tí, ktorí sú “plne začlenení do spoločenstva Cirkvi a vlastnia Kristovho Ducha, ktorí prijímajú celý jej poriadok a všetky v ňom ustanovené prostriedky spásy a sú spojení vo svojom viditeľnom spojení s Kristom, ktorý ich vedie prostredníctvom pápeža a biskupov, a to putami vyznania viery, sviatostí a cirkevnej vlády a spoločenstva.” (Lumen gentium 14)
Kardinál Müller nedávno poskytol ostrý rozhovor španielskej webovej stránke Infovaticana, v ktorom vyjadril svoje obavy, že nadchádzajúca synoda bude nasledovať pro-potratovú Agendu 2030 OSN ’a vyslovil ostrú kritiku svojich modernistických spolubratov biskupov.
“Vraj,” Müller uviedol, “existujú dokonca biskupi, ktorí už neveria v Boha ako pôvodcu a koniec človeka a spasiteľa sveta, ale panaturalistickým či panteistickým spôsobom považujú údajnú ‘Matku Zem’ za počiatok existencie a klimatickú neutralitu za cieľ planéty Zem.”
Prisľúbte svoje modlitby a pôst za ochranu Cirkvi počas synody o synodalite TAM