Slovenská cirkev pôsobila dlho zaspatým dojmom. Nikde o nej nebolo počuť, nešla do konfliktov, nevyhraňovala sa a liberálne médiá za aktívneho prispenia liberálnych politikov ju 30 rokov tehličku po tehličke rozoberali.
Spochybňovali jej učenie, keď dávali priestor rôznym odpadlíkom a posmievačom. Miatli veriacich prekrúcaním a relativizáciou morálky.
Slovenská cirkev sa na to prizerala, neveriacky krútila hlavou, lebo slobodu a demokraciu si asi predstavovala inak a postupne prichádzala o veriacich a chradla.
Postupne si začala uvedomovať, že komunizmus, ktorí jej bol antagonistcky nastavený, je porazený, ale je tu nový a ešte omnoho nebezpečnejší nepriateľ – liberalizmus.
Aj preto, že si to cirkev začala postupne uvedomovať, bolo pod povrchom posledné roky cítiť vrenie. Spočiatku viac v jej gréckokatolíckej časti, postupne stále viac aj u rímskokatolíkov. Niektorí kňazi sa začali aktívne staviať zlu, ktoré prenikalo do celej spoločnosti stále intenzívnejšie a už nie len ideologicky, cez médiá, filmy, zábavné programy ale aj cez legislatívu začalo ovplyvňovať život každého z nás.
Zdraví kňazi sa začali staviať proti gender a lgbti agende, ktoré sa stali vlajkovými loďami liberálov, a ktorými chcú títo rozvrátiť celú spoločnosť, všetky jej morálne normy ako aj vnútro každého človeka, aby boli naplnené ich neomarxistické sny o novej spoločnosti.
Zatiaľ čo liberáli tlačili na zavádzanie svojich ideológií do legislatívy, kňazi, ako napríklad Maroš Kuffa, začali organizovať verejne modlitby proti Istanbulskému dohovoru, čo je legislatívny základ na zavedenie liberálnych zmien do spoločnosti.
V cirkvi už dlhšie bolo cítiť nespokojnosť so stavom a s pozíciou, do ktorej sa svojou nečinnosťou za predchádzajúce roky dostala, ale zástavu zdvihol až biskup Orosch túto nedeľu, keď si prestal brať servítku pred ústa a bez inotajov, jasne sa vyjadril k cirkvi, k situácii na Slovensku pred voľbami i dal jasný odkaz veriacim, čo je a čo nie je pre veriaceho ešte v politike prípustné.
Orosch na dnešnú dobu hrdinsky pomenoval nepriateľov kresťanov a vyzval ľudí, aby to brali do úvahy pri svojom konaní i pri voľbách.
Cirkvi na Slovensku podpísali vyhlásenie proti Istanbulskému dohovoru, a preto je logické, že veriaci nemajú ani uvažovať o voľbe politikov, ako je Čaputová, ktorá tieto zhubné ideológie presadzuje.
Čo však bolo na Oroschovej kázni najdôležitejšie, že kritiku nasmeroval aj do vlastných radov. Že upriamil pozornosť na prezidentského kandidáta Františka Mikloška, ktorý verejne podporuje spolužitie homosexuálov a takto popiera učenie cirkvi. Verme, že časom bude mať cirkev nielen odvahu označiť politikov, ktorí sa vydávajú za kresťanských, ale v skutočnosti podporujú protikresťanské hodnoty, ale bude mať odvahu ich aj exkomunikovať.
A treba poukázať aj na to, že takéhoto pseudokresťanského kandidáta podporujú aj niektoré, kresťansky sa tváriace, v skutočnosti liberálom drukujúce médiá, ako napríklad Postoj.
Ďalej Orosch upozornil na to, že aj niektorí kňazi zišli z cesty a motajú hlavy veriacich svojimi herézami, pričom nepriamo narážal na Bezáka. Bezák je dnes už otvorený heretik. Jeho názory nemajú a pravdepodobné ani nemali s kresťanstvom veľa spoločné, ani keď bol biskup. Niektoré jeho scestné vyjadrenia si môžete prečítať tu. Je veľkým šťastím slovenskej cirkvi, že Rím zasiahol a Bezáka odvolal skôr, ako tento stihol narobiť obrovskú škodu, na čo mal, ako sa dnes potvrdzuje, potenciál.
Ale nestačí pomenovať problém, nestačí ukázať na kňazov, ktorí viac ako učenie Krista si cenia liberálne do pozlátka slušnosti a tolerancie zabalené pseudohodnoty a ovplyvňujú v tomto smere veriacich.
Hlavné je pozbierať odvahu chrániť veriacich pred týmito kňazmi. Ak už ich nemožno vylúčiť z cirkvi, tak ich aspoň poslať na najmenšie dediny, kde ich vplyv bude zanedbateľný a nie ich nechať napríklad robiť hovorcov, či riadiť cirkevné médiá.
Orosch urobil veľké gesto. Zdvihol zástavu do boja za záchranu cirkvi. Teraz však už slovenská cirkev nesmie zaváhať a musí sa jasne postaviť zlu, aj keby mala znášať nepríjemné následky. Lebo učenie Ježiša Krista musí byť na prvom mieste, nie svetské výhody a slasti.
Orosch zavelil na obranu veriacich na obranu našej spoločnosti. Postavil sa tak do čela zdravých síl v slovenskej cirkvi a slovenskom kresťanstve. Verme, že si získa mnoho nasledovníkov a pomocníkov a tento boj dovedie zo víťazného konca.
Teraz sa Orosch stal skutočným pastierom svojho stáda, ktorý vystúpil pred neho preto, aby ho ochránil aj za cenu, že sa na jeho plecia znesie obrovská kritika a úklady liberálov a neomarxistických fanatikov.
Takto má vyzerať skutočný biskup, skutočný pastier. Čo sa postaví do prvej línie, aby zachránil nie seba, ale veriacich, ktorí sú mu zverení.
Biskup Orosch dvihol zástavu a my ostatní kresťania sa pod ňu musíme postaviť a zviesť boj s liberálnym zlom.
Jozef Poruban