Vatikánsky úrad pre promulgovanie oficiálnych aktov Apoštolskej stolice, Acta Apostolicae Sedis (AAS), zverejnil v decembri 2017 svoje októbrové vydanie z roku 2016, obsahujúce smutne preslávený list pápeža Františka biskupom Buenos Aires. AAS nielenže zverejnila tento list, deklarujúci, že „niet inej interpretácie“ (No hay otras interpretaciones) Amoris Laetitia, než tej, akú poskytli títo biskupi, ale zároveň zverejnila aj plné znenie ´smerníc z Buenos Aires´, podľa ktorých sa v niektorých prípadoch dovoľuje podávať sväté prijímanie aj párom, ktoré žijú v stave trvalého a verejného cudzoložstva, bez záväzku žiť v úplnej zdržanlivosti.
Najpozoruhodnejšie je to, že AAS povýšila súkromný pápežov list biskupom Buenos Aires na oficiálne magistérium vo forme „Apoštolského listu“ (Epistola Apostolica) – a ešte obsahuje špeciálny výnos, rozhodnutie, či dekrét (rescript) ako dodatok od kardinála Pietra Paolina, štátneho sekretára. Tento výnos deklaruje, že pápež František jednoznačne určuje, že OBIDVA dokumenty – pápežov list, aj samotné ´smernice z Buenos Aires´ - majú charakter jeho „autentického magistéria“ a že pápež osobne nariaďuje, aby sa zverejnili v AAS a na Vatikánskej webstránke.
Znenie výnosu v latinčine:
RESCRIPTUM «EX AUDIENTIA SS.MI»
Summus Pontifex decernit ut duo Documenta quae praecedunt edantur per publicationem in situ electronico Vaticano et in Actis Apostolicae Sedis, velut Magisterium authenticum.
Ex Aedibus Vaticanis, die V mensis Iunii anno MMXVII
Petrus Card. Parolin
Secretarius Status
Preklad výnosu:
Rozhodnutie „z audiencie s Jeho Svätosťou“
Najvyšší pontifik nariaďuje, aby sa dva predošlé dokumenty promulgovali zverejnením na Vatikánskej webstránke a v Acta Apostolica Sedis ako autentické magistérium.
Vatikán, 5. júna 2017
Pietro Card. Parolin
Štátny sekretár
Katolícka encyklopédia definuje pápežský výnos nasledovne: „Výnos je písomnou odpoveďou pápeža alebo posvätnej kongregácie na otázky alebo žiadosti jednotlivcov. Niektoré výnosy sa týkajú udelenia podpory, iné výkonu spravodlivosti, to jest interpretácie zákona, vymenovaniu sudcu.“ Výnosy majú vo všeobecnosti status príslušného zákona, a ako je to aj v tomto prípade, iba vtedy, „ak interpretujú alebo promulgujú všeobecný zákon, majú univerzálnu aplikáciu“. Ak pápežove výnosy dávajú odpoveď na kladené otázky, dajú sa považovať za priamu odpoveď na dubiu štyroch kardinálov?
V Kódexe kánonického práva je pod §8 v bode 1 uvedené: „Univerzálne cirkevné zákony sa vyhlasujú uverejnením v úradnom vestníku Acta Apostolicae Sedis, ak v niektorých jednotlivých prípadoch nie je predpísaný iný spôsob vyhlásenia.“ Zatiaľ čo väčšina pápežských dokumentov, objavujúcich sa v AAS, nemá kánonický alebo disciplinárny charakter a kard. Parolin má s pápežovým výnosom jasný zámer: udeliť ´smerniciam z Buenos Aires´ štatút magisterskej autority v interpretácii AL.
Pápež používa termín „autentické magistérium“, čo je obzvlášť znepokojivé najmä v súvislosti s § 752 Kódexu kánonického práva, pretože by tým vlastne vyžadoval „nábožnú poslušnosť rozumu a vôle“ smerniciam z Buenos Aires, ktoré však tradičnú náuku Katolíckej cirkvi prevracajú naopak.
Kán. 752 - Aj keď nie súhlas viery, predsa však nábožnú poslušnosť rozumu a vôle treba prejaviť náuke, ktorú buď Najvyšší veľkňaz, alebo kolégium biskupov hlása o viere alebo mravoch, keď vykonávajú hodnoverné magistérium, hoci túto náuku nezamýšľajú vyhlásiť definitívnym úkonom; veriaci sa teda majú starostlivo vyhýbať tomu, čo sa s ňou nezhoduje.
V § 6 smerníc z Buenos Aires sa teda podľa tohto považuje za „autentické magistérium“ pápeža Františka povolenie pristupovať k svätému prijímaniu párom, žijúcim v cudzoložstve bez záväzku žiť v úplnej zdržanlivosti:
§ 6: Za iných zložitých okolností, a keď nie je možné získať vyhlásenie nulity, nie je vyššie uvedená možnosť (žiť v zdržanlivosti) fakticky realizovateľná. Tak či onak však treba rozlišovať. Ak dotyčná osoba uzná, že v konkrétnom prípade existujú obmedzenia, ktoré znižujú jej zodpovednosť a zavinenie (cit. 301-302), menovite ak osoba usúdi, že by sa následne previnila poškodením detí z nového zväzku, umožňuje AL takým osobám prístup k sviatosti zmierenia a Eucharistie (336 a 351). Tejto osobe sa tak umožňuje ďalej rásť a dozrievať pomocou milosti.
Pôvodne súkromný list pápeža Františka biskupom Buenos Aires sa teda v súčasnosti považuje za Apoštolský list so statusom „autentického magistéria“ a tým pádom potvrdzuje spomínané ´smernice´:
„Dokument je veľmi správny a kompletne vysvetľuje zmysel VIII. kapitoly Amoris Laetitia. Iná jej interpretácia neexistuje. Som si istý, že urobí veľa dobra.“
Je jasné, že problém s AL nie je len v „liberálnych biskupoch“, ktorí ju interpretujú, ale v pápežovi, ktorého manifestačnú interpretáciu jeho vlastného dokumentu nie je možné stotožniť s odvekou a trvalou náukou katolíckej viery a s disciplínou jej sviatostí.