- Život je posvätný a každý človek je stvorený na Boží obraz.
- Odmietanie života vedie k nedostatku súcitu a rastúcemu pohŕdaniu.
- Musíme žiť v dôvere a nádeji, aj keď čelíme zlu.
- Skutočné šťastie prichádza z nezištného dávania a lásky k druhým.
Život je vzácny: tri jednoduché slová, ktoré v dnešnom svete nemôžu byť zložitejšie. Každý človek, ktorý kedy žil, bol stvorený na Boží obraz a podobu. Vieme to, lebo kniha Genesis nám hovorí, že „Boh povedal: Urobme človeka na náš obraz, podľa našej podoby.“
Túto jednoduchú pravdu si musíme pamätať nielen pre seba, ale aj pre tých okolo nás. A nielen pre niektorých z nich. Nielen pre ľudí, ktorých máme radi. Ale pre všetkých ľudí. Lebo Boh nepovedal, že stvorí na svoj obraz len tých, ktorí sú žiadaní, silní, zdraví, narodení alebo bohatí.“
Avšak kvôli dedičnému hriechu ľudia robia chyby, či už úmyselné, alebo náhodné. Ľudia odmietajú Boží dar života a odháňajú Boha. Dôkazy o tom vidíme všade okolo seba v nedostatku súcitu voči chorým, starším ľuďom alebo ľuďom so zdravotným postihnutím; v rastúcom pohŕdaní tých, ktorí bojujú za právo na život; a v odmietaní vedy tými, ktorí nenarodené dieťa nazývajú „voľbou“.“
Ľudský život je však vzácny a môže zmiznúť v jednej chvíli. Nedávny prípad“
Ľudský život je však skutočne vzácny a môže sa skončiť v jedinom okamihu. Dôkazom toho je nedávna Learjet na ulici na Floride je toho dôkazom. Príklady vidíme aj v našich vlastných životoch, keď sme svedkami správ o vyhrážkach a násilia voči ľuďom, ktorí sa zasadzujú za posvätnosť života.
Hoci by som mohol donekonečna vymenúvať tragédie a odporné činy páchané tými, ktorí v živote nevidia žiadnu hodnotu, nemalo by to žiadny zmysel, lebo Boh chce, aby sme sa sústredili na naše dary a na konanie dobra pre ľudí okolo nás. Áno, je dôležité mať oči otvorené pre tragédie, ktoré nás môžu postihnúť, a žiť každý deň tak, ako keby bol naším posledným, ale musíme tiež žiť v dôvere a nádeji v Boha, lebo On premohol zlo tohto sveta. Musíme pomáhať v boji proti tomuto zlu, ale nemôžeme dovoliť, aby nás zničilo.
Preto je dôležité mať na pamäti múdre slová svätých. Nenechali, aby ich vonkajší svet premohol alebo aby sa postavil medzi nich a ich vieru. Chcem sa preto zamyslieť nad piatimi citátmi, ktoré by nám mali pomôcť nadobudnúť správny pohľad na vec, najmä keď sa každý deň stretávame s toľkými hrozbami pre posvätnosť života, dokonca aj zo strany volených vodcov. Ich slová nám pripomínajú, že je kľúčové nestratiť nádej, nenechať sa premôcť úzkosťou a nikdy sa nevzdať vlastného úsilia žiť podľa zásad našej viery a učiť ju naše deti a ľudí okolo nás.
Čo nám prináša úzkosť? Nič. No, nič pozitívne. Prináša nám bezsenné noci, nekonečné starosti a dokonca aj fyzické ťažkosti. Štúdie ukázali, že „91 percent obáv bolo falošných poplachov. A z tých zvyšných deviatich percent obáv, ktoré sa skutočne naplnili, bol výsledok v približne jednej tretine prípadov lepší, než sa očakávalo.“ Nemôžeme úzkosti odstrániť len tým, že si to budeme želať, ale môžeme sa naučiť presmerovať svoju pozornosť. Často to začína odložením telefónu, vypnutím správ a vykonaním niečoho pre druhých. Môžeme zavolať osamelému priateľovi, navštíviť chorého príbuzného, venovať sa dobrovoľníckej činnosti alebo dokonca posilňovať svoju vieru čítaním dobrej knihy či počúvaním katolíckeho podcastu. Ak skutočne veríme, že každý život je vzácny, nebudeme ten náš mrhať na negatívne myšlienky.
Hoci sa situácia môže zdať bezútešná alebo môžeme mať pokušenie rozhliadať sa okolo seba a cítiť beznádej, vždy sa môžeme pozrieť na Kristove roztiahnuté ruky na kríži a vidieť hĺbku Jeho lásky. Aj keby sme Ho opustili, On nás nikdy neopustí, lebo sme pre Neho vzácni. Keď pochopíme, že nás miluje až tak veľmi, budeme schopní túto lásku lepšie odzrkadľovať voči našim blížnym.
Ak skutočne veríme, že každý ľudský život je vzácny, necháme sa tým viesť v tom, ako zaobchádzame s ľuďmi okolo nás. Od našich partnerov cez naše deti až po ostatných – ku každému, s kým sa stretneme, musíme pristupovať s rovnakou láskou, súcitom a milosrdenstvom, aké nám preukazuje Kristus.
Niekedy sa naše túžby a želania zhodujú s Božími, inokedy sú tieto vôle v rozpore a niekedy vieme, čo Boh chce, ale aj tak konáme podľa svojej vlastnej vôle. Otec Mike Schmitz hovorí, že hriech je ako povedať Bohu: „Bože, viem, čo chceš. Je mi to jedno. Chcem to, čo chcem ja.“ Keď však zosúladíme svoju vôľu s Božou, stane sa niečo neuveriteľné. Otvoríme svoje srdcia nielen Jemu, ale aj ľuďom okolo nás. Stávame sa viac podobnými Bohu – milosrdnejšími, milujúcejšími, starostlivejšími – a to sa odráža v tom, ako sa správame k druhým.
Skutočné šťastie nepochádza zo svetských vecí, ale z istoty, že Boh je dobrý Otec, ktorý nás chce mať pri sebe v nebi na večnosť. Dal nám toľko požehnaní a je našou zodpovednosťou nielen za ne byť vďační, ale aj zdieľať ich s ľuďmi okolo nás akýmkoľvek možným spôsobom. Môžeme ľuďom prejaviť uznanie úsmevom, pomocnou rukou, milým slovom alebo gestom, alebo čímkoľvek, čo im dá pocit, že sú vnímaní ako osobnosti. Môžeme venovať svoj čas niekomu, kto to potrebuje. Môžeme niekomu pomôcť finančne. Môžeme sa modliť. Šťastie nikdy nepochádza zo sebeckých činov; pochádza z nezištného dávania druhým.
Realita života je taká, že netrvá večne; všetci raz zomrieme. Niekedy smrť prichádza pomaly, inokedy rýchlo. Naša viera nám hovorí, aby sme sa pripravili na obidve možnosti. Ak chceme dosiahnuť nebo, súčasťou tejto prípravy je, že musíme žiť podľa pravdy, že každý život je vzácny.
Susan Ciancio je absolventkou Univerzity Notre Dame a od roku 2003 pracuje ako spisovateľka a redaktorka; z toho viac ako 17 rokov pôsobí v pro-life sektore. V súčasnosti je redaktorkou časopisu American Life League&#časopisu Celebrate Life — najvýznamnejšieho katolíckeho časopisu na ochranu života v krajine. Je tiež riaditeľkou a šéfredaktorkou ALL’s Culture of Life Studies Program — katolíckej vzdelávacej organizácie na ochranu života pre deti od predškolského veku až po strednú školu.