- Nemeckí občania odmietajú náhradné materstvo, aj napriek mediálnym kampaniam za jeho legalizáciu.
- 41% respondentov považuje túžbu mať dieťa za neospravedlniteľný dôvod pre náhradné materstvo.
- Odpor voči náhradnému materstvu je silný najmä medzi kresťanmi a pravicovými voličmi.
- Diskusia o náhradnom materstve sa rozprúdila po škandále politika Jensa Spahna.
Podľa nového prieskumu nemeckí občania neschvaľujú náhradné materstvo, a to napriek nedávnej kampani za jeho legalizáciu.
Občania Nemecka nepovažujú neschopnosť mať deti za dôvod na využitie náhradného materstva, ako vyplýva z nedávneho reprezentatívneho prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra INSA-Consulere v mene evanjelickej tlačovej agentúry IDEA. Spoločnosť INSA-Consulere v dňoch 17. až 20. júla 2026 oslovila prostredníctvom online panelu celkovo 2 005 dospelých nemeckých občanov.
Na otázku, či túžba mať dieťa ospravedlňuje náhradné materstvo, 41 percent respondentov odpovedalo „nie“. Tridsaťšesť percent odpovedalo „áno“. Devätnásť percent bolo nerozhodnutých („Neviem“) a 5 percent neodpovedalo.
Odpor voči náhradnému materstvu je obzvlášť výrazný medzi kresťanmi – hoci s rozdielmi medzi jednotlivými cirkevnými skupinami.
Medzi členmi slobodných cirkví, porovnateľných s evanjelickými cirkvami v USA, 62 percent uvádza, že túžba mať dieťa neoprávňuje náhradné materstvo. Na porovnanie, len 31 percent uviedlo opak. Štyridsaťštyri percent katolíckych respondentov bolo proti náhradnému materstvu, zatiaľ čo 35 percent ho podporovalo. Medzi hlavnými protestantskými cirkvami bolo 41 percent proti náhradnému materstvu a 38 percent túto prax schvaľovalo. Prieskum nerozlišoval medzi praktizujúcimi a nepraktizujúcimi kresťanmi.
Pokiaľ ide o politické orientácie, najsilnejší odpor voči náhradnému materstvu bol zaznamenaný medzi stúpencami pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (48 percent) a kresťanských demokratov (46 percent), zatiaľ čo podpora náhradného materstva bola najsilnejšia medzi ľavicovými Zelenými. Avšak aj medzi stúpencami Strany zelených sa hlasy „za“ a „proti“ rovnomerne rozdelili, pričom každý z nich dosiahol približne 41 percent.
Prieskum ukazuje, že náhradné materstvo zostáva spornou témou, ktorá rozdeľuje Nemcov naprieč politickým spektrom. Nedávny škandál okolo politika CDU (Kresťanských demokratov) Jensa Spahna, ktorý si prostredníctvom náhradného materstva so svojím homosexuálnym „manželom“ zaobstaral chlapčeka, opäť rozprúdil diskusiu na túto tému.
Spahn si dieťa kúpil od náhradnej matky v USA, aby obišiel zákaz platný v Nemecku, a to napriek tomu, že sa predtým vyslovoval proti legalizácii náhradného materstva. V dôsledku masívnej vlny kritiky, vrátane kritiky zo strany vlastnej strany, odstúpil z funkcie predsedu poslaneckého klubu CDU/CSU. Naďalej však zostáva poslancom nemeckého parlamentu a členom CDU.
Zástancovia náhradného materstva využili túto príležitosť na spustenie mediálnej kampane v prospech legalizácie náhradného materstva v Nemecku. Frauke Brosius-Gersdorfová, ktorá bola minulý rok nominovaná na sudkyňu ústavného súdu, ale nakoniec bola odmietnutá kvôli svojim extrémne ľavicovým názorom, patrí medzi najsilnejších zástancov legalizácie náhradného materstva.
Brosius-Gersdorf tvrdila, že nemecká ústava by ženám zaručovala „právo“ stať sa náhradnou matkou, ak si to želajú.
„Sloboda a jednotlivec – to je podstata. Ich autonómia, ich vlastné rozhodnutia. Inými slovami, ľudská dôstojnosť – ktorá sa dnes často uvádza ako argument proti legalizácii náhradného materstva – nie je obmedzením; je samotným základom sebaurčenia,“ uviedol právnik.
„„A ak sa žena rozhodne – na základe vlastného rozhodnutia, autonómne, dobrovoľne a na základe dostatočných informácií –, že chce byť náhradnou matkou, potom podľa môjho názoru štát nesmie toto rozhodnutie zakázať,“ uzavrela.
Politici z AfD a CDU ostro kritizovali Brosius-Gersdorfovú za jej výroky a vyjadrili vďačnosť, že nebola zvolená za sudkyňu Ústavného súdu.
„Je dobre, že AfD zabránila tomu, aby sa táto osoba stala sudkyňou Ústavného súdu,“ napísala Beatrix von Storchová, zástupkyňa predsedu poslaneckého klubu AfD, na X.