18. Júl, 2011 (Breakpoint.org) - Podľa odhadov chýba 160 miliónov ázijských žien: chýbajú, pretože sa nikdy nenarodili.
Tieto ženy - obete potratov za účelom selekcie pohlavia, sú predmetom knihy Mary Hvistendahl. Hvistendahlová začína niečím, čo Paul Ehrlich slávne nazval “Populačnou Bombou” a hnutím na kontrolu populácie zo 60-tych a 70-tych rokov. Takzvaní "kontrolóri populácie" zistili, že ľudská túžba po synoch sa stala veľkou prekážkou ich snahám: v rozvojových krajinách, obzvlášť v Ázii mali ženy deti až dovtedy, kým nemali syna.
Preto, ako nám hovorí Hvistendahlová, “zástancovia kontroly populácie začali hovoriť” o výbere pohlavia. Ehrlich napísal v The Population Bomb (Populačná bomba), že “ak by sa našla jednoduchá metóda, zaručujúca, že prvorodení budú muži, . . . problémy populačnej kontroly by v mnohých častiach sveta trošku ustúpili.”
Netrvalo dlho, kým peniaze a technické znalosti západu priniesli “jednoduchú metódu” — amniocentézu, nasledovanú potratom. Doktori sa najskôr v Indii a potom po celej Ázii naučili používať tieto procedúry, aby mohli zaistiť, že rodičia budú mať syna ako prvého. A naučili ich to skupiny ako Rockefeller Foundation a Agentúra OSN pre plánovanie rodiny, UNFPA.
Kontrolóri populácie trvali na tom, že potreba držať rast obyvateľstva na uzde je taká veľká, že “výsledné vychýlenie pomeru pohlaví” bude musieť byť tolerované. A či sa len mýlili. V roku 2020 bude podľa odhadov 20 percent všetkých čínskych mužov “bez ženského náprotivku.” A tento nedostatok žien stimuluje v Ázii výrazný rast obchodu so sexom.
Podľa toho, čo Hvistendahlová nazýva “tragickými výsledkami západnej obhajoby výberu pohlavia,” by sa dalo predpokladať, že je nahnevaná, čo aj je. Ale skúste si tipnúť na koho: Je nahnevaná na pro-liferov! Lebo sa opovážili citovať jej výskum a použili ho ako prepojenie medzi chýbajúcimi ženami v Ázii a obhajobou “práva na potrat”.
Kritizovala aj stĺpkara New York Times Rossa Douthata za zdôraznenie, že pre zástancov potratov na požiadanie je ťažké naliehať, aby neboli používané na výber pohlavia. Taktiež žiali nad “záväzkom” v ktorom sa nachádzajú Plánované Rodičovstvo a OSN.
Ťažko si predstaviť jasnejší príklad oslepujúcej sily falošného pohľadu na svet. Hvistendahlová sa uráža, keď sa ľudia vyjadria, že potrat na požiadanie nakoniec asi nie je až taká dobrá vec, keďže zdokumentovala rolu potratu na požiadanie vo vyhladení 160 miliónov žien
Je to síce neuveriteľné, ale je to klasický príklad post-modernej slepej uličky. V spoločnosti, ktorá vyzdvihuje osobnú autonómiu nad všetko ostatné, kde dostávame to čo chceme, zisťujeme, že s tým nedokážeme žiť.
Roky som učil, aké dôležité je stotožniť sa s pohľadom na svet, ktorý sa zhoduje s realitou; aké dôležité je overovať si platnosť akéhokoľvek náhľadu na svet. Zatlačte náhľad na svet do jeho logických záverov a ak s nimi dokážete žiť, tak potom sa ten náhľad ukázal ako racionálny.
Ale jedna vec je nad slnko jasnejšia: pro-choiceri (zástancovia práva na výber), celé spoločnosti — aspoň 160 miliónov žien, ktoré mohli existovať — nemôžu žiť s logickými závermi svetonázoru, ktorý si váži výber viac ako ľudský život a tým sa preukazuje ako iracionálny alebo falošný.
Chuck Colson