Svetová zdravotnícka organizácia hľadá spôsoby, ako zabiť čo najviac detí napriek chýbajúcim lekárom

1,534
Kultúra smrti

V nedávno vydanom dokumente sa Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sťažuje, že najmä v rozvojových krajinách je kritický nedostatok vyškolených poskytovateľov potratov a naliehavo žiada zvoľnenie zdravotných noriem, aby aj zdravotníci nižšej úrovne boli schopní vykonávať interrupcie.

Pokyny, ktoré boli písané s podporou nórskej vlády, nadväzujú na predchádzajúce odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúce sa poskytovania potratu, ktoré zdôraznili rozšírenie prístupu na úkor zachovania vysokých štandardov starostlivosti. Okrem toho, že „nelekárski pracovníci,“ ako napríklad zdravotné sestry a pôrodné asistentky, dopomôžu k potratu v prvom trimestri chirurgicky alebo chemickými látkami, WHO podporuje samostatné umelé interrupcie vykonávané samotnými ženami bez dohľadu zdravotníckeho pracovníka. “Takéto prístupy môžu byť pre ženy posilňujúce” a umožňujú “optimalizáciu dostupných zdrojov a rozdelenie úloh pracovníkov v zdravotníctve,” stojí v správe.

Podľa vedenia je celkový nedostatok pracovníkov v zdravotníctve s projektovaným nedostatkom 12,9 milióna do roku 2035. Tento deficit je najväčší v chudobných regiónoch, ktoré majú najvyššiu mieru úmrtí kvôli “nebezpečným” potratom vykonávaným nekvalifikovane a často ilegálne. Okrem toho mnoho lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov odmieta vykonávať potraty kvôli osobnému presvedčeniu.

V on-line prílohe WHO popisuje niektoré z námietok: náboženské alebo morálne výhrady, obavy o interrupcie na základe pohlavia v Nepále a tendenciu medzi zdravotníkmi v Bangladéši “stať sa odporcom interrupcií neskôr vo svojej kariére, kedy začnú uvažovať o posmrtnom živote.” Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti tiež vyjadrili nepohodlie s vykonávaním potratov v druhom trimestri kvôli “emocionálnej záťaži s odoberaním plodu.”

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby vyškolení nelekárski pracovníci mali za úlohu poskytovať v prvom trimestri potraty pomocou tabletiek alebo kyretáže, ale odporúča, aby interrupcie v pokročilejšom štádiu tehotenstva vykonávali len lekári.

“Potenciálne prínosy prevažujú nad možnými škodami,” hovorí vedenie WHO.

WHO obchádza problém legislatívy argumentom, že vo väčšine krajín je potrat legálny minimálne z dôvodu záchrany života matky – ide však o štatisticky vzácny výskyt. WHO pokladá túto výnimku za vstupný bod a chce tak “zlepšiť možnosti bezpečného potratu tým, že rozšíri role zdravotníkov vo väčšom kontexte.”

Odborníci zistili, že zlepšenie zdravia matiek a zníženie úmrtnosti matiek nevyžaduje ani rozšírenie právnych základov pre potrat, ani regrutovanie ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí by v počte interrupcií súťažili s nelegálnym trhom. Ako ukazuje priekopnícka štúdia z Čile, aj krajina so silnými „protiinterrupčnými“ zákonmi sa môže stať svetovým lídrom v oblasti zdravia matiek zlepšením svojej zdravotnej infraštruktúry, zabezpečením dostatočného počtu lekárov a zlepšením úrovne vzdelania žien.

Pokyny WHO ohrozujú nielen ženy znížením zdravotných požiadavok, ale tiež ohrozuje práva zdravotných sestier, pôrodných asistentiek a ďalších nelekárskych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. WHO už tradične pod zástierkou zlepšenia zdravia žien presadzuje po celom svete, najmä však v menej rozvinutých oblastiach, zabíjanie nenarodených detí, ale tentokrát prekračuje všetky hranice, keď chce zlepšenie zdravia matiek dosiahnuť prenesením lekárskych úkonov na nižší zdravotnícky personál, teda chce lepšiu starostlivosť dosiahnuť znížením kvality poskytovaných služieb.

Ide samozrejme o logický paradox, ktorý sa v poslednom čase stále častejšie používa na presadenie nenormálnych vecí a ohlupovanie verejnosti, keď lepšie zdravie ženy sa má dosiahnuť zabitím jej nenarodeného dieťaťa, ešte k tomu pôrodnou asistentkou namiesto lekárom, keď väčšia sloboda sa má dosiahnuť obmedzením diskusií pod článkami v médiach a nútením všetkých k politickej korektnosti, keď sa na zlepšenie vašej bezpečnosti sleduje vaša osobná komunikácia atď.