Úryvok z rozhovoru pre tlačovú agentúru Gaudium Press poskytnutý riaditeľom Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, kardinálom Kurtom Kochom:
Gaudium Press: Dva názory o Cirkvi, ako o Božom ľude a ako o Mystériu, ovplyvňujú aj postavenie jednotlivca v liturgii. Ako by sa mala liturgia chápať v súčasnosti?
Mons. Koch: Nie všetko, o čom ľudia hovorili, že je nové po druhom vatikánskom koncile, bolo aj témou Konštitúcie o posvätnej liturgii [Sacrosanctum Concilium]. Predmetom tradície napríklad nikdy nebolo slávenie Eucharistickej obete tvárou k veriacim. Podľa tradície išlo vždy o slávenie takým spôsobom, že kňaz bol otočený smerom na východ, pretože odtiaľ prichádzalo vzkriesenie. V Bazilike sv. Petra slúžil kňaz sv. omšu čelom k veriacim, pretože tým smerom bol východ. Ďalšou vecou je materinský jazyk. Koncil si prial, aby jazykom liturgie ostala latinčina.
Dodnes sú však viaceré základné princípy v liturgii mnohými prehliadané. Napríklad celistvosť liturgického slávenia k veľkonočnej liturgii. Veľká noc, tajomstvo smrti a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, nemožno sláviť bez obety. Je to téma, ktorá vychádza z teológie. Je zrejmé, že Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení [Dei Verbum] stále ešte nie je dostatočne známa v Cirkvi. Máme čo robiť, aby sme správne plnili učenie Koncilu.