Deťom, ktoré prežijú potrat, Rada Európy nepomôže

3,370
Kultúra smrti

Výbor ministrov Rady Európy nie je ochotný zaoberať sa problémom detí, ktoré síce prežijú neúspešný potrat v pokročilom štádiu tehotenstva, no nakoniec sú buď zabité alebo ich nechajú len tak zomrieť.

Správy zdravotníckych pracovníkov ukazujú, že mnohé deti, ktoré sa narodia počas neúspešných potratov, sú „vypratané“ spolu s nemocničným odpadom alebo sú jednoducho ponechané na inej nemocničnej izbe či v sklade, kým nezomrú, a to i napriek tomu, že javia známky života. Iné sú zabité smrtiacimi injekciami alebo udusené.

K LifeSiteNews sa dostali dokumenty, ktoré ukazujú, že písomná otázka, ktorú začiatkom tohto roka predložil Výboru španielsky člen Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, nebude zodpovedaná. Ministri totiž nedokázali dôjsť ku konsenzu, čo sa má v takýchto prípadoch robiť. 

Táto otázka vo Výbore vyvolala ostrú debatu a znepokojenie, pretože niektoré krajiny, vrátane Švédska a Francúzska, odmietli vyhovieť písomným otázkam, ktoré žiadali, aby boli podniknuté kroky na zaistenie ľudských práv pre týchto novorodencov.

Otázku týkajúcu sa takýchto foriem vraždenia detí predložil 31. januára Angel Pintado z Európskej ľudovej strany. Jej znenie je nasledovné:

V niektorých európskych krajinách, ktoré povoľujú potrat v neskorom štádiu tehotenstva, sa stáva, že ľudské plody sa narodia živé, teda prežijú svoj potrat. Správy a články s rozhovormi so zdravotníckymi pracovníkmi ukazujú, že nie je nezvyčajné nájsť potratený plod, ktorý naďalej žije, bije mu srdce a snaží sa dýchať. Napríklad v Spojenom kráľovstve bolo za jeden rok zaznamenaných 66 prípadov detí, ktoré po neúspešnom potrate nechali len tak zomrieť. V Švédsku jedno takéto dieťa po potrate žilo samostatne 90 minút, no nedostalo sa mu žiadnej starostlivosti a tak napokon zomrelo. V Nórsku vraj existujú dôkazy, že niektorí z takýchto novorodencov mohli žiť, ak by sa im dostalo riadnej medicínskej starostlivosti.  

Aké konkrétne kroky Výbor ministrov uskutoční, aby sa plodom, ktoré prežili potrat, zaistilo, že im nebude odoprená lekárska starostlivosť, na ktorú majú ako živonarodené ľudské bytosti podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv právo?

Zdá sa, že odpoveď je: „Žiadne.“ Ministri nie sú ochotní čeliť skutočnosti, že novorodeniatka bývajú ponechávané v smrteľnom zápase bez akejkoľvek starostlivosti alebo sú dokonca nelegálne usmrcované. Tu totiž vyvstáva otázka potratov v neskorom štádiu tehotenstva, ktoré sa uskutočňujú za prahom životaschopnosti.

Výbor ministrov dal dňa 9. júla nasledovnú písomnú odpoveď: „Zástupcovia nariadili predsedovi Výboru, aby informoval predsedu Parlamentného zhromaždenia o tom, že ‚z dôvodu chýbajúceho konsenzu nebolo možné dať odpoveď na písomnú otázku č. 655 predloženú pánom Pintadom‘.“

Zdá sa však, že v prípade „chýbajúceho konsenzu“ ide iba o zdržanlivé vyjadrenie. Dokumenty ukazujú, že Pintadovou otázkou sa zaoberal Sekretariát po tom, čo si 12. a 13. februára Výbor ministrov vymenil názory na tento problém a rozhodol sa, že tomuto orgánu povolí vypracovať návrh odpovede pre budúce diskusie.

Tento návrh však problém obišiel: tvrdilo sa v ňom, že v problematike potratov v Európe „chýba konsenzus“ a bolo v ňom navrhnuté, aby posúdenie Pintadovej otázky pripadlo Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý predstavuje súdnu moc Rady Európy. 

Niekoľko národných delegácií vo Výbore ministrov však podotklo, že tento návrh odpovede vôbec neodpovedal na Pintadovu otázku, ktorá sa netýka priamo potratov, ale ľudských práv živonarodených detí, chránených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv.

Súčasné právo bolo vytvorené tak, aby odrážalo skutočnosť, že členské štáty si v prípade potratových práv ponechávajú svoju suverenitu. Krajiny sa však rozchádzajú v pohľade na to, kedy začína život.

Predtým, ako Európsky súd pre ľudské práva mohol prešetriť Pintadov problém, musel by vystúpiť niekto, kto by bol schopný zastupovať záujmy zosnulých detí. V tomto prípade by mali na to právo iba rodičia, ktorí sa však predtým rozhodli práve pre potrat.

V tomto okamihu niekoľko národných delegácií navrhlo úplne novú odpoveď, ktorá by potvrdila základné princípy, že každá osoba má právo na život, zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a právo na prístup k zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie na základe okolností pôrodu.

Niektoré z týchto národných delegácií dodali, že Výbor ministrov by mal členské štáty Rady Európy vyzvať, aby vo svojich štátnych legislatívach o potratoch vzali do úvahy aj prah životaschopnosti. Nedávno tak spravili napríklad v Nórsku. Deti narodené ešte pred 18. týždňom tehotenstva dokážu samostatne dýchať minúty či dokonca hodiny; spodná hranica životaschopnosti je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie stanovená na 22 týždňov. 

Niektoré krajiny, ako napríklad Spojené kráľovstvo a Holandsko, povoľujú potrat až do 24. týždňa, no niekde je to povolené až do konca tehotenstva. „Pôrod živého dieťaťa“  je spomedzi mnohých „komplikácií“ pri potratoch v neskorých štádiách tehotenstva tou najobávanejšou.

Na základe mnohých správ, ktoré ukazujú, že novorodenci sú väčšinou ponechávaní bez akejkoľvek starostlivosti, až kým nezomrú alebo sú priamo zabití prostredníctvom eutanázie, bola vypracovaná nová odpoveď. Zástupcom Výboru ministrov bola táto nová odpoveď predložená 25. júna, kedy bola v národných parlamentoch Írska a Poľska práve prejednávaná Pintadova otázka.

Nový návrh odpovede hovoril o tom, že všetky ľudské bytosti, ktoré sa narodili živé, majú právo na život a mali by dostať starostlivosť, akú si ich stav vyžaduje.

I keď mnohé extrémne predčasne narodené deti môžu zomrieť, aj tak im však môže byť poskytnutá útecha a paliatívna starostlivosť. Tie deti, ktoré na liečbu zareagujú a prežijú, môžu byť nakoniec privítané vo svojich vlastných rodinách alebo adoptované.

Nový návrh odpovede dodal, že v súlade s precedenčným právom Európskeho súdu pre ľudské práva a v stave chýbajúceho konsenzu ohľadom potratov a začiatku života by mali všetky štáty povoľujúce potrat brať do úvahy i rôzne opodstatnené a súčasne vyvstávajúce skutočnosti, zvlášť životaschopnosť.

Po niekoľkomesačnom oneskorení sa Výbor ministrov 9. júla napokon rozhodol, že Pintadovu písomnú otázku nezodpovie, a to aj napriek tomu, že mnohé členské štáty s jeho obavami súhlasili.

Nateraz to znamená, že novorodeniatka budú naďalej umierať.

DISKUSIA k článku