„Po homosexuálnom manželstve presadíme manželstvo skupinové“

4,272
Kultúra smrti

Skupinové manželstvo troch alebo viacerých ľudí je ďalším neodvratným a logickým krokom v odstraňovaní zákonov o tradičnom manželstve v západnom svete. Pripustil to Boris Dittrich, homosexuálny aktivista, ktorého nazývajú „otcom“ politického hnutia v prospech homosexuálneho „manželstva“ v Holandsku.

Dittrich je bývalý holandský poslanec a aktivista za práva homosexuálov, ktorý pracuje pre Human Rights Watch.Vo video interview s francúzskym online homosexuálnym časopisom Yagg hovoril o starostlivo navrhnutom pláne, vďaka ktorému boli najskôr verejne akceptované civilné partnerstvá, čo následne nevyhnutne viedlo k zmene definície manželstva.

Ako vyhlásil, redefinícia manželstva vedie k diskusiám o umožnení skupinových manželstiev troch alebo viacerých osôb. „Ale to je začiatok niečoho úplne nového,“ dodal. Predpovedal, že „prejde mnoho rokov“, kým sa tento ďalší krok uskutoční.  

Dittrich priznal, že pretlačiť politickým procesom pojem „rovnosť manželstva trvalo dlho.“ Kým on a ďalší homosexuálni aktivisti začali v Holandsku s týmto procesom, „nikde na svete rovnosť manželstva neexistovala.“ Túto diskusiu začal už v roku 1994, ale trvalo ďalších „sedem rokov diskusií“, kým to mohol prezentovať ako návrh zákona.

Zdôraznil, že odporcovia tejto zmeny v Holandsku predniesli rovnaké argumenty a námietky, aké v súčasnej dobe padajú vo Francúzsku, ktoré čelí podobnej právnej úprave.

V krajinách vzniku homosexuálneho „manželstva“ zahájila väčšina zákonodarcov, ktorí ho pretláčali, tento proces sľubmi, že ďalej, než za civilné partnerstvá to už nepôjde. Keď civilné partnerstvá pretláčali homosexuáli vo Veľkej Británii, uisťovali verejnosť, že kategóriu civilných partnerstiev vytvárajú výlučne na to, aby zabezpečili spravodlivé zdaňovanie a dedičské zákony pre ľudí v homosexuálnom vzťahu. 

Túto argumentáciu prijímali dokonca aj náboženskí vodcovia, ktorí popreli, takmer rovnako intenzívne ako lobbisti samotní, že existuje nejaké nebezpečenstvo, že by lobbisti narušili definíciu manželstva. Britskí poslanci, ktorí tento plán podporovali, trvali na tom, že civilnými partnerstvami to končí a že manželstvo ostane nedotknuté. 

Dittrich však pre Yagg povedal, že zavedenie civilných partnerstiev bolo vždy myslené ako prvý krok väčšieho plánu. Keď Dittrich vstúpil do parlamentu ako poslanec, povedal, že okamžite začal hovoriť o homosexuálnom „manželstve“, ale rýchlo si uvedomil, že verejnosť nie je pripravená ho prijať. Musela byť zvolená pomalšia cesta.

„Mysleli sme si, že by mohlo byť z psychologického hľadiska lepšie zaviesť najskôr registrované partnerstvá,“ povedal. Akonáhle boli v roku 1998 zavedené, povedal, že „ľudia si zvykli na myšlienku, že dvaja muži alebo dve ženy prišli na magistrát a nechali si svoj vzťah uznať zákonom. A ľudia to nazývali homosexuálnym manželstvom.“    

„Takže pre širokú verejnosť v tom nebol žiaden rozdiel. A ľudia si na to zvykli a uvedomili si, že nevypukla žiadna revolúcia a krajina sa neprepadla do morálnej priepasti. Takže potom ďalším logickým krokom bola rovnosť manželstva, skutočná rovnosť.“

Najúčinnejším spôsobom, akým bolo možné túto myšlienku predstaviť verejnosti, bolo „zamerať na princípy rovnosti a antidiskriminácie“ a zdôrazniť „rozdiel medzi cirkvou a štátom.“

„Takže ak sú ľudia proti manželstvu medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia, nuž, je to v poriadku, nemusia sa tým zaoberať. Povedal som všetkým týmto veriacim ľuďom, že sa nedotýkame manželstva v náboženskom zmysle, ale hovoríme o civilnom sobáši.“

„A podľa zákona by sa s každým malo jednať rovnocenne.“

DISKUSIA k článku