- Vysvätenie homosexuálnych osôb by narušilo tradičné hodnoty katolíckej cirkvi.
- Argumenty za zmenu doktríny sú v rozpore s dlhodobým učením Cirkvi.
- Homosexuálne činy sú považované za ťažký hriech a porušenie prirodzeného zákona.
- Tradičné učenie o kňazstve je jasne potvrdené pápežom a cirkevnými autoritami.
Nemecký teológ vyzval katolícku cirkev, aby povolila vysvätenie homosexuálnych mužov aj žien.
V eseji pre najnovšie vydanie časopisu Herder Korrespondenz Matthias Remenyi, ktorý vyučuje fundamentálnu teológiu a komparatívne náboženské štúdiá na Julius-Maximilianovej univerzite vo Würzburgu v Nemecku, argumentoval, že obmedzenie sviatosti kňazstva na heterosexuálnych mužov je „nesprávne“ a „škodlivé“.
Tvrdil, že argumenty proti tomu už nie sú platné, a uviedol: „Už nejde o teologické poznanie, ale skôr o prijatie poznania, ktoré usmerňuje konanie. Už nejde o to, ktorý argument je lepší. Ide o kontrolu nad diskurzom a mocou.“
„Čo si máme myslieť o sviatostnom znaku – či už ide o mužskosť alebo heteronormativitu vysvätenej osoby –, ktorý nielenže väčšina ľudí už nechápe, ale je aj vnímaný ako diskriminačný?“ spýtal sa teológ.
Povedal, že ho nepresvedčil magistériálny text, ktorý odmieta obvinenie z diskriminácie.
„Kto by mohol s plnou vážnosťou tvrdiť, že homosexuálny muž nie je schopný vytvárať zdravé vzťahy s mužmi aj ženami?“ spýtal sa, pričom citoval jeden z dôvodov uvádzaných na zdôvodnenie zákazu vysväcovania mužov s hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi.
Tvrdil, že teológia stojaca za týmito argumentmi podporuje pokrytectvo a dvojité štandardy, „pretože, celkom oprávnene a z dobrých dôvodov, je vysvätený veľký počet homosexuálnych mužov a významná časť nášho duchovenstva je, samozrejme, homosexuálna.“
Remenyi tiež vyzval k vysväcovaniu žien, pričom tvrdil, že neexistujú dostatočné teologické dôvody na to, aby sa ženám odopierali sväté rády.
„Bohužiaľ, označenie ‚toxický‘ na veľkú časť misogýnnej teologickej tradície, ktorá má vplyv dodnes, najmä pokiaľ ide o sexualizovanú metafyziku pohlaví, ktorá pod povrchom naďalej silno pôsobí, a s ňou spojený patriarchálny obraz Boha,“ uviedol.
V inštrukcii z roku 2005, podpísanej pápežom Benediktom XVI., Kongregácia pre katolícku výchovu zopakovala postoj Cirkvi, že muži s „hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi“ nemôžu byť prijatí do seminára ani do svätých rádov.
V inštrukcii sa uvádza, že „tento dikastérium v súlade s Kongregáciou pre božský kult a disciplínu sviatostí považuje za potrebné jasne uviesť, že Cirkev, hoci hlboko rešpektuje dotknuté osoby, nemôže prijať do seminára ani udeliť sväté svätenia tým, ktorí praktizujú homosexualitu, vykazujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú takzvanú &#‚gay kultúru.‘“
„„Takéto osoby sa totiž nachádzajú v situácii, ktorá im vážne bráni v správnom vzťahu k mužom a ženám,“ pokračuje inštrukcia. „V žiadnom prípade sa nesmú prehliadať negatívne dôsledky, ktoré môžu vyplynúť zo svätenia osôb s hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi.“
V prípade homosexuálnych sklonov, ktoré sú „len prejavom prechodného problému“, ako napríklad „ešte neprekonaného dospievania“, dokument uvádza, že „takéto sklony musia byť jednoznačne prekonané najmenej tri roky pred vysvätením na diakonát.“
Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorý opakuje dlhodobé učenie Cirkvi, že homosexuálne činy sú ťažkým hriechom, uvádza, že „homosexuálne činy sú vo svojej podstate neusporiadané“ a „v rozpore s prirodzeným zákonom“ a „činy vážnej zvrátenosti“.
Správy o zneužívaní ukázali, že približne 80 percent obetí sexuálneho zneužívania katolíckymi kňazmi tvorili dospievajúci chlapci, čo naznačuje, že drvivá väčšina páchateľov mala pederastické a/alebo pedofilné sklony.
Nemeckí teológovia sa už roky snažia presvedčiť Cirkev, aby zmenila svoju doktrínu o homosexualite. V rámci nemeckého Synodálneho procesu hlasovali viac ako dve tretiny biskupov v krajine za dokument, v ktorom sa homosexuálne činy označujú za „nie hriešne“ a „nie sú v podstate zlé“.
Pokiaľ ide o učenie, že sväté svätenia môžu prijímať iba muži, pápež Ján Pavol II. potvrdil tradičné učenie Cirkvi vo svojom apoštolskom liste z roku 1994 Ordinatio Sacerdotalis. Napísal: „Vyhlasujem, že Cirkev nemá absolútne žiadnu právomoc udeľovať kňazské svätenie ženám a že tento úsudok musia definitívne prijať všetci veriaci Cirkvi.“
Kardinál Joseph Ratzinger, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, v roku 1995 v Responsum ad Dubium opätovne zdôraznil, že učenie uvedené v Ordinatio Sacerdotalis sa má „„definitívne dodržiavať“ a „chápať ako súčasť pokladu viery“.
