- Starmer oslavuje „najgejovejší parlament“, čo je znepokojujúce pre tradičné hodnoty.
- Zákon o konverznej terapii ohrozuje slobodu prejavu a rodičovské práva.
- Financovanie LGBT agendy na medzinárodnej scéne je zbytočné a rozdeľujúce.
- Starmer odchádza s nízkymi hodnoteniami, ignorujúc potreby tradičných voličov.
29. júna odstupujúci britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že britská Dolná snemovňa je „najgayovejší parlament… na svete.“
Starmer, ktorý odstúpil 22. júna, usporiadal v sídle na Downing Street č. 10 podujatie pre LGBT komunitu v rámci mesiaca „pride“. Predstavila ho lesbická poslankyňa Labouristickej strany Olivia Baileyová, ktorá žartovala, že jej účes bol inšpirovaný Starmerovým, a predstavila ho ako „ikonu lesbického štýlu“.
Starmer, žiarivý od radosti, na toto predstavenie reagoval s veľkým potešením. „Ikona lesbického štýlu, to sa mi páči,“ povedal premiér. (Predstaviť si, že by niektorý z jeho vážených predchodcov vyslovil takúto vetu, je takmer nemožné.)
„Som naozaj hrdý na to, že máme najviac gayov v parlamente,“ vyhlásil. „Nemyslím si, že by v histórii kdekoľvek na svete existoval nejaký parlament, ktorý by bol gayovejší ako tento parlament. To je fantastické.“ Nevysvetlil však, prečo presne je to, že máme „najgejovejší parlament“ na svete, „fantastické“, hoci to je možno malé požehnanie.
Keir Starmer hovorí, že je „naozaj hrdý“ na to, že Británia má „najgejovejší parlament na svete“.
Pošlite a hlasujte za otázky pre verejných činiteľov v aplikácii People’s Voice. pic.twitter.com/mM7Omc2NG3
– People’s Voice (@peoplesvoicehq) 2. júla 2026
Britský parlament má 76 členov, ktorí sa identifikujú ako LGBT, z toho 62 poslancov zo Starmerovej Labouristickej strany, štyroch z Konzervatívnej strany, jedného zo Strany zelených a osem z Liberálnych demokratov. Starmer vo svojom prejave zdôraznil, že labouristická vláda bude vo všetkých možných ohľadoch fungovať ako politické rameno hnutia LGBT.
„Chcem jasne povedať, že všetky lesbičky, všetci gayovia, všetci bisexuáli a trans ľudia – táto vláda bude brániť vaše práva,“ vyhlásil. „Musíme sa postaviť proti politike rozdelenia.“ Zdôraznil svoj „úplný zákaz urážlivých konverzných praktík, ktorý zahŕňa aj trans ľudí“, ktorý zakazuje „veľmi zlovestnú myšlienku... snažiacu sa naznačiť, že identity nie sú legitímne.“
Ironicky, Starmerov „zákaz konverznej terapie“ je mimoriadne totalitný právny predpis, ktorý definuje „zneužívajúce konverzné praktiky“ ako praktiky zahŕňajúce „kontrolujúce alebo donucovacie slová alebo správanie“ a „psychický alebo emocionálny tlak“, čo podľa kritikov môže viesť k tomu, že rodičia nebudú môcť legálne potvrdzovať biologické pohlavie svojho dieťaťa a terapia zameraná na prijatie vlastného tela u ľudí, ktorí bojujú s rodovou dysfóriou, sa stane trestným činom.
Navyše by tento návrh zákona mohol kriminalizovať aj pastorálne rozhovory a modlitby, ako aj exploračnú terapiu pre tých, ktorí s týmto problémom zápasia. Starmerov kontroverzný návrh zákona je prísny – hrozí zaň až päť rokov väzenia alebo obrovské pokuty, čo by okamžite vyvolalo odstrašujúci účinok na slobodu prejavu, a to aj v súvislosti s osobnými, súkromnými rozhovormi. Dokonca aj niektorí homosexuálni kritici uviedli, že návrh zákona sa javí ako krok smerujúci k upevneniu „liečby“ zmeny pohlavia ako jedinej odpovede na rodovú dysforiu.
Zákaz sa javí ako pokus o posilnenie slabnúcej podpory LGBT pre Labouristickú stranu; aktivisti sú rozzúrení, že vláda zmenila zákaz konzervatívcov týkajúci sa blokátorov puberty na trvalý a potvrdila správu Cass pre NHS. Starmer tiež oznámil financovanie vo výške 21 miliónov libier (28 miliónov dolárov) na presadzovanie agendy LGBT na medzinárodnej scéne a na tento účel dokonca vymenoval britského osobitného vyslanca. Ironicky, Starmer vo svojom prejave tvrdil – smiešne – že predchádzajúci premiéri poškodili reputáciu Veľkej Británie tým, že zaostávali v nadšení pre agendu LGBT.
Starmer odchádza z funkcie s mimoriadne nízkymi hodnoteniami popularity, pričom pokazil prakticky každú záležitosť, ktorej sa dotkol. Napriek tomu všetkému ho však aspoň utešuje, že je „ikonou lesbického štýlu“ a že na krátko predsedal „najgayovejšiemu parlamentu“ na svete. Nechápem, prečo sa Labouristom tak zle darí u mužských voličov.