- Trest smrti bol historicky považovaný za morálne prípustný v Katolíckej cirkvi.
- Pápež František vyhlásil, že trest smrti je neprípustný a ohrozuje dôstojnosť osoby.
- Nové systémy zadržiavania nemusia zaručiť spravodlivé zaobchádzanie so zločincami.
- Otázky o dôstojnosti a spravodlivosti trestu smrti zostávajú otvorené a nejasné.
Pred nástupom pápeža Františka Katolícka cirkev a mnohí svätí učili, že trest smrti je morálne prípustný. Pápež František vtedy zverejnil nasledujúce stanovisko, ktoré je teraz zahrnuté v Katechizme Katolíckej cirkvi:
Užitie trestu smrti zo strany legitímnej moci po spravodlivom súdnom procese sa dlho považovalo za primeranú reakciu na závažnosť niektorých zločinov a za prijateľný, aj keď krajný prostriedok ochrany spoločného dobra. Dnes sa však čoraz viac presadzuje vedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní veľmi závažných trestných činov. Okrem toho sa objavilo nové chápanie významu trestných sankcií ukladaných štátom. Napokon sa vyvinuli účinnejšie systémy zadržania, ktoré zabezpečujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň definitívne nezbavujú vinníkov možnosti nápravy. V dôsledku toho Cirkev vo svetle evanjelia učí, že “trest smrti je neprípustný, pretože je útokom na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby”, a odhodlane pracuje na jeho zrušení na celom svete. [Poznámka autora’s: Citácie v texte vynechané.]
Katolícki filozofi, najmä doktor Edward Feser, sa k tejto téme vyjadrili trochu dôkladne.
K tejto téme by sa však dalo spomenúť alebo zdôrazniť viac, ak sa o nej už zmienili iní.
Nové znenie Katechizmu sa zdá byť prinajmenšom nejednoznačné alebo nezmyselné. Vo vyhlásení sa píše, že “boli vyvinuté účinnejšie systémy zadržania, ktoré zabezpečujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň definitívne nezbavujú vinníkov možnosti nápravy.” Ďalej sa v ňom píše: “V dôsledku toho Cirkev vo svetle evanjelia učí, že ‘trest smrti je neprípustný, pretože je útokom na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby’” a tak ďalej.
Kombinácia týchto výrokov zrejme vedie k nezmyslu.
Z uvedených výrokov, ktoré zverejnil pápež František a ktoré sú teraz zahrnuté do Katechizmu, teda vyplýva niekoľko otázok. Prvá otázka sa týka zjavne nezmyselnej formulácie vyhlásenia. Učil pápež František, že trest smrti je “neprípustný” jednoducho preto, “že je útokom na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby”? Alebo je trest smrti neprípustný “pretože je útokom na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby” a pretože “boli vyvinuté účinnejšie systémy zadržiavania, ktoré zabezpečujú náležitú ochranu občanov”?
Je podmienka “boli vyvinuté účinnejšie systémy zadržiavania, ktoré zabezpečujú náležitú ochranu občanov” nevyhnutná pre neprípustnosť trestu smrti?
Inými slovami, bol by trest smrti stále “prípustný”, keby neboli vytvorené “účinnejšie systémy zadržiavania …, ktoré zabezpečujú náležitú ochranu občanov? ”
Jednou z vecí, ktorá sa ľahko ignoruje, je skutočnosť, že vrahovia a iní zločinci nie sú vždy nevzdelaní gangstri alebo členovia mafie. Zločinci mohli byť kedysi sofistikovanými psychológmi, sociológmi alebo právnikmi v FBI, miestnej polícii alebo inom type vládneho subjektu.
O takýchto zločincoch možno odôvodnene povedať, že majú priateľov alebo známych v orgánoch činných v trestnom konaní a/alebo vo väzenskom systéme. Preto bez ohľadu na to, aké “účinné” sú nové systémy zadržiavania, najslabší článok – ľudia, ktorí tieto systémy ovládajú – by veľmi ľahko mohli byť tiež zločinci a mohli by ľahko oslobodiť svojich priateľov. To všetko by sa mohlo uskutočniť, kým si verejnosť myslí, že zločinci sú stále pod zámkom. Falošným predpokladom v novom katolíckom učení vyššie sa zdá byť, že všetky “väzenské systémy” sú ovládané čestnými a inak cnostnými ľuďmi.
Povedzme, že napríklad niekoľko vládnych vedcov, sociológov, psychológov, právnikov a ďalších v tajnom policajnom útvare, akým je FBI (ale nemusí to byť nevyhnutne FBI – môže to byť aj miestna polícia alebo predtým nemenovaný tajný vládny útvar), vyvíja nové tajné, tiché a neviditeľné zbrane a/alebo metódy na mučenie a zabíjanie cieľových Američanov, pričom všetko vyzerá tak, akoby cieľové osoby zomreli na zdravotné ťažkosti alebo samovraždu. Sofistikovaní zločinci vo vláde používajú falošnú zámienku “vyšetrovania” alebo “vypočúvania” “potenciálnych zločincov” na podporu používania takýchto mučiacich metód a technológií.[1]
V tomto hypotetickom scenári, povedzme, že viacerí whistlebloweri z vládneho subjektu zverejnia nové technológie a sociologické/psychologické metódy mučenia prostredníctvom práce novinárov. Vládni zamestnanci sú uznaní za vinných, ale nedostanú trest smrti.
V tomto scenári hrozí niekoľkým ľuďom odveta zo strany zločincov, ak by boli niekedy prepustení na slobodu – whistleblowerom, novinárom, sudcom a ďalším osobám, ktoré sa podieľali na tom, aby sa dostali do problémov.
Povedzme teraz, že vládni zločinci majú niekoľko priateľov v miestnej alebo federálnej politike, polícii a väzenskom systéme. Hoci väzenie, v ktorom sú zadržiavaní, je väzením s najvyšším stupňom stráženia, stále ho prevádzkujú a dohliadajú naň ľudské bytosti, pričom všetky sú samy skorumpované a zločinecké. V tomto scenári teda tí, ktorí na väzenie dohliadajú, tajne prepustia väzňov na slobodu, pričom dlhé roky klamú, že zločinci sú stále zadržiavaní. Zločinci sa vrátia k mučeniu a vraždeniu a pomste tým, ktorí ich dostali do problémov – a to všetko tak, aby to vyzeralo, akoby ľudia, na ktorých sa zamerali, mali zdravotné problémy.
Teda treba vidieť, že bez ohľadu na to, aké “účinnejšie” sú “systémy zadržiavania”, vždy sa nájdu ľudia, ktorí na takéto systémy zadržiavania’dohliadajú, a v dnešnej’spoločnosti nie je nepravdepodobné, že sú sami kriminálne orientovaní. (Platí to najmä v krajinách s džihádistickými a inak protikatolíckymi vládami.)
Na základe nových slov v Katechizme o treste smrti však vyvstáva ďalšia otázka. V uvedených slovách sa uvádza “že sa zvyšuje povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní veľmi závažných zločinov.”
A čo však nespravodliví agresori vo vojne? Vojna je za určitých okolností stále povolená. Pravdepodobne je “prípustné” použiť fyzickú silu až po zabitie nespravodlivého agresora vo vojne. Znamená to, že nespravodlivý agresor “stratil svoju dôstojnosť” alebo nespravodlivý agresor má stále svoju dôstojnosť aj po “spáchaní závažných zločinov”, ale použitie smrtiacej sily je vo vojne prípustné proti tým, ktorí majú stále svoju dôstojnosť?[2]
Ak pápež František a/alebo iní chceli napísať, že trest smrti je neprípustný len “pretože je útokom na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby” (a nie predchádzajúce tvrdenie aj preto, že väzenia sú “účinnejšie” pri zadržiavaní), aký to má vplyv na vojakov, ktorí bránia ľudí pred nespravodlivými agresormi?
Alebo zvážte iný scenár, ktorý zrejme tiež nie je ďaleko. Vláda USA opísala túžbu vyvinúť zbrane, ktoré by vojak mohol diaľkovo ovládať len pomocou svojich myšlienok. Teraz povedzme, že zbraň, ktorú táto osoba ovláda, je zbraň so zameranou energiou, ktorá dokáže “strieľať” neviditeľné, tiché a smrtiace rádiové vlny cez budovy a nikdy neminie svoj cieľ. Povedzme, že takáto technológia je zdokonalená do takej miery, že ovládač zbrane nepotrebuje slúchadlá a je inak neodhaliteľný. To by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom optogenetiky, radiogenetiky, elektrogenetika alebo podobné technológie.
Ak bola vyvinutá alebo sa už používa jedna alebo viacero z týchto technológií, je najpravdepodobnejšie, že ich môže používať vládny zamestnanec v tajnej policajnej službe, pri vyšetrovaní alebo presadzovaní práva. Teoreticky by takáto osoba mohla jednoducho z mysle prikázať technológii, keď je vo väzení, a to len tým, že by si pomyslela niečo ako: “Zbraň so smerovanou energiou spôsobí teraz prasknutie mozgovej aneuryzmy u cielenej osoby.”[3]
A teraz späť k hypotetickému scenáru: povedzme, že zločinec nie je občanom USA.Americký vojak zadržaný krajinou, ktorá je takpovediac prostredníkom medzi dvoma krajinami vo vojnovom stave. Nejakým spôsobom sa zistí, že zločinec má v skutočnosti schopnosť diaľkovo ovládať smrtiace tajné zbrane. Bol by v takomto prípade trest smrti “prípustný”?
Je toho viac, čo treba spomenúť, hoci úplné rozpracovanie tu nebude uvedené. Tajné technológie a zbrane, ako sú zbrane so zameranou energiou, zbrane na ovládanie mysle alebo technológie na čítanie myšlienok, by bolo pravdepodobne také ťažké odhaliť, že by sa v zákonoch mali stanoviť vážne tresty, ktoré by odradili vládnych zamestnancov a iné osoby od používania takýchto technológií.
Vyzerá to však tak, že od používania už opísaných technológií a zbraní by vládnych zamestnancov mohol odradiť len trest smrti. Ak osoba vie, že môže tajne rozkazovať svojimi myšlienkami, že zbrane zabíjajú iných, aj keď je zatvorená na mnoho rokov vo väzení, vrátane, povedzme, zamestnancov väzníc, nemuselo by ju to odradiť od toho, aby začala používať takéto technológie. Mohli by si z toho urobiť takpovediac šport.
Nie je teda trest smrti potrebný na odstrašenie potenciálnych zločincov z radov štátnych zamestnancov?"
Tí vo Vatikáne by mohli zvážiť niektoré z týchto otázok; zdá sa, že Vatikán by mal minimálne špecifikovať, či je trest smrti prípustný, ak “metódy zadržania” nie sú adekvátne.