- Útok na sestru Mariju Tatjanu je tragédiou pre katolícku komunitu v Chorvátsku.
- Sestra sa zotavuje, čo je pozitívny signál pre veriacich a podporovateľov.
- Motív útoku naznačuje nebezpečenstvo náboženskej intolerancie v spoločnosti.
- Modlitby za uzdravenie sestry sú dôležité pre duchovnú silu komunity.
Katolícka rehoľná sestra v Chorvátsku bola v piatok popoludní hospitalizovaná po tom, ako ju v obytnej štvrti hlavného mesta Záhreb dobodali, pričom podľa prvých správ mohlo ísť o nábožensky motivovaný útok.
Polícia začala trestné vyšetrovanie, zatiaľ čo cirkevné zdroje, novinári a predstavitelia nemocnice údajne potvrdili, že sestra sa zotavuje a už nie je v ohrození života.
Útok sa stal 28. novembra v štvrti Malešnica. Sestru, ktorá patrí k záhrebskej rehoľnej komunite, zasiahol ostrým predmetom do brucha, a to niekoľkokrát, potom sa nakrátko vrátila do svojho kláštora a následne ju previezli na urgentné ošetrenie do centra Univerzitnej nemocnice Milosrdných sestier.
Zdravotnícky personál vzhľadom na charakter zranenia upovedomil políciu a policajti neskôr pre miestne médiá potvrdili, že dostali hlásenie o zranenej žene a “zisťujú všetky okolnosti incidentu.”
Podľa neoficiálnych, ale široko zverejnených informácií bol páchateľom migrant, ktorý počas útoku kričal “Allahu akbar”. Chorvátsky novinár Marin Vlahović ako prvý zverejnil podrobnosti o pobodaní a napísal, že v Záhrebe bola “nožom napadnutá mníška” a že jeho dôveryhodný zdroj potvrdil, že útočníkom bol “údajne migrant”, ktorý kričal “náboženské” heslá.
Vlahović neskôr spresnil, že sestra je mimo nebezpečenstva, a povedal, že chcel informovať verejnosť, “nie zvyšovať napätie.”
Nemocnica potvrdila, že sestra prišla okolo 15.00 h s “poranením spôsobeným ostrým predmetom v oblasti brušnej steny,” a že ju sprevádzala známa osoba. Lekári zdôraznili, že nie je v ohrození života, ale vyžaduje si ďalšie vyšetrenie a liečbu. Polícia zatiaľ nepotvrdila motív, hoci zdroje citované Katolíckou informačnou agentúrou (IKA) uviedli, že vyšetrovatelia skúmajú, či útok neobsahoval “prvky náboženskej alebo ideologickej motivácie.”
Až neskôr bola obeť verejne identifikovaná ako 34-ročná sestra Marija Tatjana Zrno, členka Milosrdných sestier svätého Vincenta de Paul, pôvodom z Šujice v Bosne a Hercegovine. Býva v kláštore kongregácie’v Záhrebe na Frankopanskej ulici a vyučuje náboženstvo na miestnej základnej škole. Tí, ktorí ju poznajú, ju opisujú ako veselú, radostnú a hlboko mariánsku v duchovnej zbožnosti.
Sestra Marija Tatjana je známa v celom Chorvátsku pre svoju celoživotnú lásku k futbalu, ktorú vždy prežívala “otvorene a s úsmevom.”
Vystupovala v televízii Laudato TV, moderovala programy týkajúce sa futbalu a rýchlo si získala priazeň divákov. Už skôr vysvetlila, že šport nikdy nebol v rozpore s jej povolaním, ale naopak, pomáhal jej oslovovať ľudí: “spôsob spájania ľudí, radosť a evanjelizácia.”
Jeho nadšenie pre iniciatívy spájajúce vieru a futbal raz upútalo medzinárodnú pozornosť. Agentúra ACI Prensa a Katolícka tlačová agentúra zverejnili rozhovor, v ktorom načrtla paralely medzi športom a duchovným životom: “Ak chcete byť úspešným futbalistom, musíte každý deň trénovať. Rovnako je to aj s duchovnosťou: ak’nie ste vytrvalí a’nemodlíte sa pravidelne, stanete sa lenivými, vlažnými a váš život’neprinesie ovocie.”
Veľká fanúšička chorvátskeho víťaza Ballon d’Or Luku Modrić, ktorého chválila za to, že nosí chrániče holení s obrázkami Ježiša, zorganizovala počas majstrovstiev sveta spolu s o. Ivanom Dominikom Iličić modlitbovú iniciatívu “Ruženec za oheň” za chorvátsky národný tím. Do tohto úsilia sa zapojili “mladí i starší ľudia z celého Chorvátska” a dokonca sa doň zapojila aj stará mama hráča Ivana Perišić.
Osobne informovala trénera Zlatka Dalić o iniciatíve, ktorú podľa jej slov tím vrelo privítal. Pochválila chorvátskych hráčov za to, že utešujú porazených súperov, a povedala, že takéto gestá sú dobrým využitím “príležitosti prejaviť ľudskosť.”
Keď pokračuje policajné vyšetrovanie, chorvátske katolícke médiá vyzvali k modlitbám za úplné uzdravenie s. Marije Tatjany’
.
