Katolícky kňaz: Svätí, pápeži potvrdili, že Mária je spoluvykupiteľka, prostredníčka všetkých milostí

V skvelej štúdii “Mary: Ako teológ pápežskej domácnosti od Pia XII. po Jána Pavla II. bol veľmi dobre oboznámený s vedeckým rozmerom tejto témy.

Mário Luigi kardinál Ciappi napísal v tom čase prelomový predslov. Pozoruhodné je aj to, že predtým bol profesorom mariológie, zodpovedným za študenta a doktoranda Karola Wojty&#x142a, v Ríme. V teologickej štúdii Miravalle’1993 kardinál Ciappi výslovne zdieľa autorovu’nádej: “S hlbokým prínosom nášho súčasného Svätého Otca, pápeža Jána Pavla II., k pochopeniu tajomstva Máriinho’sprostredkovania Kristovi a Cirkvi … zostáva už len posledný akt, aby sa mariánske úlohy spoluvykupiteľky, prostredníčky a obhajkyne … plne uznali a uviedli do cirkevného života Božieho ľudu: totiž, aby náš Svätý Otec vo svojom úrade Kristovho vikára na zemi a vedený Duchom pravdy uznal mariánske úlohy spoluvykupiteľky, prostredníčky všetkých milostí a obhajkyne Božieho ľudu ako kresťanskú dogmu zjavenú Bohom, v náležitej úcte k Ježišovej Matke a pre dobro jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Kristovej Cirkvi.”[1]

Podľa toho sa osobitná pozornosť venovala aj vyjadreniu kardinála Ciappiho, ktorý ako autentický svedok fatimského posolstva prezradil: “Tretie tajomstvo okrem iného predpovedá, že veľká apostáza v Cirkvi sa začne na vrchole.”[2]

Na to, aby sme zostali v pravej katolíckej viere, je nevyhnutné pochopiť a prijať vznešené postavenie Panny Márie a Božej Matky v pláne spásy. Je oslavovaná ako tá, ktorá “jediná zvíťazila a zničila všetky herézy.”[3]

Uctievanie Márie má svoj pôvod v jedinečnom vyvolení, ktorým Nepoškvrnenú obdaril Trojjediný Boh. Svätý Augustín, Otec Cirkvi, preto hovorí: “Nech by sme Máriu chválili akokoľvek veľa, je to stále veľmi málo v porovnaní s tým, čo jej patrí za dôstojnosť Božej Matky.”[4]

A sv. Alfonz Mária de Liguori, doktor Cirkvi, zdôrazňuje, že jej príhovor je pre nás nevyhnutný: “Túto nevyhnutnosť potvrdzujú takí veľkí teológovia a cirkevní otcovia, že je veľmi nevhodné […] hovoriť, že použili zveličenia, aby Máriu vyzdvihli”; odvoláva sa na veľký počet svätých “ktorí osvietení Božím Duchom, Duchom pravdy, hovorili.”[5]

Svätý Alfonz Mária de Liguori zdôrazňuje, že titul “prostredníčka všetkých milostí” je pevne zakorenený v Tradícii Cirkvi. Vysvetľuje, že tento titul v žiadnom prípade neodporuje Kristovmu’sprostredkovaniu medzi Bohom a ľuďmi, ako nám ho odovzdáva Sväté písmo: Prvé je “sprostredkovanie založené na spravodlivosti prostredníctvom zásluh ” zatiaľ čo druhé je “sprostredkovanie milosti na ceste príhovoru. A opäť, jedna vec je povedať, že Boh nemôže, a druhá, že Boh nechce udeliť svoje milosti bez Máriinho ’sprostredkovania.”[6]

I keď je Nepoškvrnená stvorením, Všemohúci ju nemohol povýšiť vyššie, ako to urobil. Preto Najvyšší rozhodol, že všetky milosti, ktoré sa nám dostávajú zo zásluh Ježiša Krista, majú k nám prichádzať skrze Máriino’sprostredkovanie.

Ona je celá krásna, taká čistá, plná milosti, aby nám ako naša Matka viedla všetky milosti. Svätý Bernard z Clairvaux ju preto prirovnáva k akvaduktu, aby sme z nej takto mohli prijímať hojnosť. Doktor Cirkvi potvrdzuje univerzálne sprostredkovanie milosti: Boh “vložil plnosť všetkých dobrých vecí do Márie […], aby sme si uvedomili, ako všetko, čo máme, pokiaľ ide o nádej, milosť a spásu, prúdi do nás z Neho.” [7] Sv. Bernard jasne zdôrazňuje exkluzivitu: z neba na zem neprichádza žiadna milosť, ktorá by neprešla cez Máriine ruky (“Nulla gratia venit de coelo ad terram, nisi transeat per manus Mariae”)[8]

Svätý Bonaventúra opisuje Máriu ako bránu neba a hovorí o jej nevyhnutnosti v ekonómii spásy: Nikto nemôže vstúpiť do neba inak ako cez Máriu ako bránu (“Nullus potest coelum intrare, nisi per Mariam transeat tamquam per portam”)[9]. a doktor Cirkvi potvrdzuje: “Nullus potest coelum intrare, nisi per Mariam transeat tamquam per portam”): Kristus sa nikdy nenachádza inak ako s Máriou a prostredníctvom Márie (“Numquam invenitur Christus, nisi cum Maria, nisi per Mariam”)[10]

Sv. Bernardín Sienský uvádza: “Od chvíle, keď Panenská Matka prijala Božie Slovo vo svojom lone, nadobudla istú duchovnú moc nad všetkými darmi, ktoré k nám prichádzajú od Ducha Svätého, a to takým spôsobom, že nijaké stvorenie nikdy nezíska od Boha milosť inak ako prostredníctvom tejto milostivej Matky.”[11] Tento svätec tiež zdôrazňuje univerzálny rozmer skutočnosti “že všetky dary, všetky čnosti a všetky milosti sa rozdeľujú prostredníctvom Máriiných rúk tomu, komu chce, kedy chce a ako chce.”[12]

Mnohí pápeži tiež zdôrazňovali, že Panna Mária je skutočnou Spoluvykupiteľkou. Z bohatého pokladu týchto svedectiev stoja za zmienku nasledujúce príklady. Vrhajú svetlo na postavenie Nepoškvrnenej ako Spoluvykupiteľky s Kristom, úzko s ním spojenej vo svojej jedinečnej spolupráci na diele spásy.

Sv. Pápež Pius X. učí: “Vďaka jednote utrpenia a úmyslu, ktorá existuje medzi Kristom a Máriou, si zaslúžila stať sa najdôstojnejšou obnoviteľkou strateného sveta […] Ale keďže Ona prevyšuje všetkých vo svätosti a jednote s Kristom a pretože bola Kristom vyvolená, aby bola jeho partnerkou v diele ľudského vykúpenia, získava pre nás de congruo, ako sa hovorí, to, čo Kristus získava pre nás de condigno.”[13]

Túto pravdu nachádzame zvlášť jasne vyjadrenú u pápeža Benedikta XV: “Skutočnosť, že bola ukrižovaná a zomrela spolu so svojím Synom, bola v súlade s nebeským plánom. Trpela do takej miery a zomrela so svojím trpiacim a umierajúcim Synom; do takej miery, že sa vzdala svojich materských práv nad svojím Synom kvôli spáse ľudstva a obetovala ho—nakoľko mohla—uspokojiť Božiu spravodlivosť, takže môžeme právom povedať, že spolu s Kristom vykúpila ľudský rod.”[14]

Pápež Pius XI. tiež poukazuje na Máriino’skutočné súciti&#x2019 a rovnako ju označuje za skutočnú spoluvykupiteľku: “Ó, Matka lásky a milosrdenstva, ktorá si, keď tvoj najsladší Syn uskutočnil vykúpenie ľudského pokolenia na oltári vykúpenia, stála vedľa neho a trpela s ním ako spoluvykupiteľka […] zachovaj v nás, prosíme ťa, a každým dňom v nás rozmnožuj vzácne plody jeho vykúpenia a súcit jeho Matky.”[15]

Pápež Pius XII. zdôrazňuje Máriu’v intímnej jednote s jej Synom, ako novú Evu postavenú po boku nového Adama v diele spásy: “Lebo keďže bola ako Matka a Spoluvykupiteľka spojená s Kráľom mučeníkov v nevýslovnom diele ľudského vykúpenia, zostáva s ním navždy spojená v takmer neobmedzenej moci pri udeľovaní milostí, ktoré pramenia z vykúpenia.”[16]

Svätý pápež Ján Pavol II. zdôrazňuje: “Mária sa pri úpätí kríža vierou podieľala na zdrvujúcom tajomstve tohto sebaobetovania. Je to azda najhlbšia ‘kenóza’ (sebavyprázdnenie) viery v dejinách ľudstva: Mária sa vierou podieľa na smrti svojho Syna—na jeho vykupiteľskej smrti.”[17] A na inom mieste pápež učí: “Máriina’úloha spoluvykupiteľky sa teda neskončila oslávením jej Syna.”[18]

V svetle týchto významných prameňov dostávajú všetci ľudia dobrej vôle autentickú odpoveď na polemiku, ktorá v súčasnosti zúri o pravej mariológii.

Svedectvá mnohých svätcov a pápežov Božej cirkvi ukazujú, ako treba hodnotiť najnovšie skriptum z Vatikánu. O relevantnosti tam uverejnenej nóty jasne svedčí skutočnosť, že brožúra pochádza z toho istého miesta, kde sa pohanská “bohyňa” Pachamama uctievala v rámci svätokrádežného a rúhavého kultu.

Ako by na to mali reagovať veriaci katolíci? Ešte vrúcnejšou úctou k Nepoškvrnenej Panne Márii, Božej Matke a našej úžasnej Kráľovnej!

V súlade s prorockými slovami sv. Ľudovíta Mária Grigniona de Montfort: “Lebo Najvyšší, ktorý povyšuje pokorných, rozhodol, aby sa nebo, zem i podsvetie, či sa im to páči alebo nie, sklonili pod žezlom pokornej Panny, a tak Máriu urobil vládkyňou neba i zeme a povýšil ju na vodcu svojich vojsk, pokladnicu svojho bohatstva, rozdávateľku svojich milostí, nástroj svojich veľkých zázrakov, vykupiteľku ľudského rodu, prostredníčku vyvolených, ničiteľku Božích nepriateľov a vernú spoločníčku svojej slávy a triumfov.”[20]

[1] Mark I. Miravalle, Mária: Brian W. Harrison, “Alice von Hildebrand Sheds New Light on Fatima,” Úvodný komentár, in:

[2]: OnePeterFive, 12. mája 2016.

[3] Ludwig Maria Grignion von Montfort, Abhandlung von der Wahren Andacht zur allerseligsten Jungfrau Maria, 2. Teil, 2. Kapitel, 4. „Ein sicherer Weg“, 2, in: Das Goldene Buch, Feldkirch 1987, S. 120.

[4] Augustín, Serm. 208. E. B. app.

[5] Alfons Maria von Liguori, Die Herrlichkeiten Mariens, Müstair 1991, S. 129.

[6] Tamže, S. 128.

[7] Bernard z Clairvaux, Serm. in Nativ. B. V., De Aquaeductu.

[8] Ap. Bernardín, Pro Fest. V. M. serm. 5. c. 8.

[9] Bonaventúra, Comment. in Evang. Lucae, c. I, č. 70 (op. 7, 27 ab).

[10] Tamže, 26. kázeň o Bohozjavení.

[11] Bernardín Sienský, Pro Fest. V. M. serm. 5. c. 8.

[12] Tamže.

[13] Pápež Pius X., Encyklika Ad diem illum (1904), ASS 36, s. 453–454.

[14] Pápež Benedikt XV, apoštolský list Inter Sodalicia (1918), AAS 10, s. 182.

[15] Pápež Pius XI, Modlitba na slávnostnom zakončení Jubilea, 28. apríla 1935, in: L’Osservatore Romano, 29–apríla 1935, s. 1.

[16] Pápež Pius XII, Rozhlasové vysielanie pútnikom vo Fatime, 13. mája 1946, AAS 38, s. 266.

[17] Pápež Ján Pavol II, Encyklika Redemptoris Mater (1987), č. 18.

[18] Tamže, Homília vo svätyni Panny Márie Alboradskej v Guayaquile (Ekvádor), 31. januára 1985.

[19] Vulgáta, Žalm 95(96),5: “Omnes dii gentium daemonia” – Všetci bohovia národov sú démoni.

[20] Louis Marie Grignion de Montfort, s. 19.