- Obetovanie Panny Márie je významným sviatkom, oslavujúcim jej pokoru a oddanosť Bohu.
- Mária, ako nepoškvrnená Panna, je mocnou prostredníčkou pre veriacich pred Božím trónom.
- Jej obetovanie v chráme symbolizuje začiatok nového obdobia milosti pre ľudstvo.
- Tradícia uctenia Panny Márie posilňuje vieru a duchovný život katolíkov.
Obetovanie je jednou z menších slávností Panny Márie a do posvätného cyklu bolo zapísané pomerne neskoro; zdá sa, že sa uchádza o poctu našej tichej kontemplácie. Svet, ktorý nepoznáme, je ovládaný tajnými modlitbami spravodlivých; a kráľovná svätých vo svojich skrytých tajomstvách konala oveľa mocnejšie ako takzvaní veľkí ľudia, ktorých hlučné úspechy napĺňajú kroniky ľudského rodu.
Východ oslavoval už najmenej sedem storočí (Pitra, Analecta sacra Spicilegio Solesmensi parata i, 275) vstup Matky Božej do jeruzalemského chrámu, (Menæa, ad. diem hanc.), keď v roku 1372 Gregor XI povolil, aby ho po prvýkrát (Le Blant, č. 542 “Inscriptions chrétiennes de la Gaule”) uchovával rímsky dvor v Avignone. Mária na oplátku zlomila reťaze zajatia, ktoré 70 rokov spútavali pápežstvo; a čoskoro sa do Ríma vrátil nástupca svätého Petra. Sviatok Navštívenia Panny Márie, ako sme videli 2. júla, bol podobným spôsobom zavedený do západného kalendára na pamiatku obnovenia jednoty po schizme, ktorá nasledovala po vyhnanstve.
V roku 1373, po vzore suverénneho pápeža, zaviedol francúzsky kráľ Karol V. sviatok Obetovania Panny Márie do kaplnky svojho paláca. Listami z 10. novembra 1374 adresovanými majstrom a študentom kolégia v Navarre vyjadril želanie, aby sa slávil v celom kráľovstve:
Karlovi, z Božej milosti kráľovi Frankov, našej drahej milovanej: zdravie v ňom, ktorý si neprestáva ctiť svoju Matku na zemi. Medzi ostatnými predmetmi našej starostlivosti, našej každodennej starostlivosti a usilovného rozjímania, to, čo právom zaujíma naše prvé myšlienky, je, aby sme si blahoslavenú Pannu a najsvätejšiu cisárovnú uctili s veľmi veľkou láskou a chválili ju tak, ako sa patrí na úctu, ktorá jej prináleží. Lebo je našou povinnosťou oslavovať ju; a my, ktorí pozdvihujeme oči svojej duše k nej na výsostiach, vieme, akou neporovnateľnou ochrankyňou je pre všetkých, akou mocnou prostredníčkou so svojím požehnaným Synom je pre tých, ktorí ju ctia čistým srdcom… Preto, chcúc podnietiť náš verný ľud, aby slávil spomínaný sviatok, ako to my sami navrhujeme s Božou pomocou robiť každý rok svojho života, posielame toto ofícium k vašej úcte, aby sme zväčšili vašu radosť. (Launoy., Historia Navarre…)
Taký bol jazyk kniežat v tých časoch. No práve v tom čase múdry a zbožný kráľ, nadväzujúc na dielo, ktoré v Brétigny začala Panna Mária zo Chartres, zachránil Francúzsko z jeho upadnutého a rozvráteného stavu. Vo vtedajších štátoch, ako aj v Cirkvi, v tejto chvíli, takej kritickej pre obidve, Panna Mária vo svojom Predstavení rozkázala búrke a úsmev detskej Márie rozohnal mraky.
Nový sviatok, obohatený o odpustky Pavol II, sa postupne stal všeobecným, keď svätý Pius V, ktorý chcel zmenšiť počet ofícií vo všeobecnom kalendári, zaradil túto medzi svoje potlače. Ale Sixtus V ho v roku 1585 vrátil do Rímskeho breviára a krátko nato ho Klement VIII povýšil na hodnosť dvojitého veľkého. Čoskoro si klérus a regulárni rehoľníci osvojili zvyk obnovovať v tento deň svoje sväté sľuby, pri ktorých im ich kráľovná otvorila cestu, ktorá vedie cez obetu k osobitnej láske nášho Pána.
“Počúvaj, dcéra, a pozri, a nakloň svoje ucho, a zabudni na svoj ľud a na svoj otcovský dom, a kráľ bude veľmi túžiť po tvojej kráse.” Takto sformulovala želania dcéry Týru, spievala Cirkev očakávania na vrchole vrchu Moria; a preniknúc budúcnosť svojím inšpirovaným pohľadom, dodala: “Po nej budú ku Kráľovi privedené panny, k tebe budú privedené jej susedky; budú privedené s radosťou a plesaním, budú privedené do Kráľovho chrámu.”
Vopred oslavovaný ako krásny nad synov ľudských, tento kráľ, najmocnejší, robí v tento deň predohru k svojim víťazstvám; a aj tento začiatok je nádherný. Prostredníctvom pôvabného nemluvňaťa, ktoré teraz stúpa po chrámových schodoch, sa zmocňuje toho chrámu, ktorého kňazi sa ho neskôr márne zrieknu: veď toto dieťa, ktoré chrám dnes víta, je jeho trónom. Už ho predchádza a ohlasuje jeho vôňa, v Matke, v ktorej lone má byť požehnaný olejom radosti, ako Kristus medzi svojimi bratmi; už ju anjeli oslavujú ako Kráľovnú ktorej plodné panenstvo porodí všetky tie zasvätené duše, ktoré pre božského Manžela uchovávajú myrhu a kadidlo svojich zápalných obiet, tie dcéry kráľov ktoré majú tvoriť jej čestný dvor. (Psalm 44)
Predstavenie Panny Márie’však otvára pred Cirkvou aj nové horizonty. Na cykle svätých, ktorý nie je tak presne ohraničený ako čas, je tajomstvo Máriinho’pobytu vo svätyni starej zmluvy našou najlepšou prípravou na blížiace sa obdobie adventu. Mária, ktorá bola privedená do chrámu, aby sa v ústraní, pokore a láske pripravila na svoj neporovnateľný osud, mala aj poslanie zdokonaľovať pri úpätí obrazného oltára modlitbu ľudského rodu, ktorá je sama osebe neúčinná na to, aby z neba pritiahla Spasiteľa. Bola, ako hovorí svätý Bernardín Sienský, šťastným zavŕšením všetkého očakávania a prosieb o príchod Božieho Syna; v nej, ako vo svojom vrcholnom bode, našli svoje zavŕšenie a svoj termín všetky túžby svätých, ktorí jej predchádzali. (Bernardín Sienský, Pro festivitatibus V. Mariæ, Kázeň 4)
Mária svojím úžasným chápaním Písma a každodenným a hodinovým dodržiavaním najmenších poučení a predpisov Mojžišovho rituálu všade nachádzala a uctievala Mesiáša skrytého pod písmenom; zjednotila sa s ním, obetovala sa s ním v každej z mnohých obetí, ktoré boli obetované pred jej očami; a tak vzdávala Bohu zo Sinaja poctu, ktorú doteraz márne očakávala, zákonu, ktorý pochopila, praktizovala a uskutočňovala v plnosti, ktorá sa týkala jeho božského zákonodarcu. Potom mohol Jehova skutočne povedať:
Ako dážď a sneh zostupujú z neba a už sa tam nevracajú, ale zmáčajú zem, zavlažujú ju a dávajú jej vypučať: … tak bude aj moje slovo: … nevráti sa ku mne prázdne, ale urobí, čo sa mi zapáči. (Izaiáš 55,10-11)
Podľa toho, ako Mária takto doplnila nedostatky pohanov i synagógy, videla v neveste z Kantaky Cirkev budúcnosti. V našom mene adresovala svoje prosby tomu, ktorého spoznala ako Ženícha, avšak bez toho, aby vedela, že to má byť jej vlastný Syn. Takéto túžby lásky, ktoré z nej vychádzali, stačili na to, aby od božského Slova získala odpustenie za nevernosti minulosti a nemravnosti, do ktorých sa blúdiaci svet ponáral čoraz hlbšie. (Olier. “Vie intérieure de la très sainte Vierge, Présentation”)
Ako dobre nahradila táto archa Novej zmluvy tú židovskú, ktorá zanikla s prvým chrámom! Práve pre ňu, hoci o tom nevedel, pokračoval pohan Herodes vo výstavbe druhého chrámu, keď už od čias Zorobábela zostal spustnutý; veď chrám, podobne ako predtým stánok, bol len domovom archy určenej na Boží trón; ale väčšia bola sláva druhého chrámu, ktorý ukrýval skutočnosť, než prvého, ktorý obsahoval len postavu.
Gréci si za Lekcie slávnosti vybrali pasáže Písma, ktoré opisujú prenesenie archy do stánku na púšti (Exodus 40) a potom do jeruzalemského chrámu. (1 Král 8) Historická lekcia rozpráva tradície o obetovaní Najsvätejšej Panny jej svätými rodičmi Bohu v chráme vo veku troch rokov, aby tam prebývala, kým sa v nej po uplynutí dvanástich rokov neuskutoční tajomstvo našej spásy.
V šiestom storočí postavil cisár Justinián na počesť Obetovania nádherný chrám na južnej časti plošiny, na ktorej predtým stál chrám a jeho prístavby. Teraz je to mešita El-Aksa.
V ďalšom storočí sa nám dostávajú do rúk nasledujúce strofy, ktoré svedčia o starobylosti sviatku.
Prečistý chrám Spasiteľa, neoceniteľná ovca, svätá panna, posvätná archa, v ktorej je poklad božského majestátu, je dnes uvedená do domu Pánovho; tam prináša milosť Božieho Ducha, zatiaľ čo anjeli Boží spievajú jej chválu a hovoria: naozaj ona je nebeský stánok.
Keď rozjímam o milosti Božích’nevýslovných a posvätných tajomstiev, zjavených v plnosti v tejto panne, som plný radosti a nedokážem pochopiť, akým úžasným a nevýslovným spôsobom táto vyvolená a nepoškvrnená panna prevyšuje všetky stvorenia viditeľné i neviditeľné. Túžim jej teda radostným hlasom zatlieskať, ale moje myšlienky a slová ma zlyhávajú; napriek tomu sa odvažujem ohlasovať jej chválu a vyvyšovať ju, lebo ona je nebeský stánok.
Stvoriteľ, Autor a Pán všetkých vecí sa zo svojho nepochopiteľného milosrdenstva a súcitu sklonil k nám a keď videl, že stvorenie, ktoré stvoril vlastnými rukami, odpadlo, vo svojej ľútosti sa ho ráčil obnoviť vznešenejším dielom, než bolo stvorenie; on, taký dobrý a milosrdný, sa totiž vyprázdnil; a v tajomstve, ktorým na seba dobrovoľne vzal našu prirodzenosť, spojil so sebou nepoškvrnenú Pannu Máriu: a ona je nebeský stánok.
Božie Slovo, náš Vykupiteľ, ochotný ukázať sa kvôli nám v tele, priviedol na tento svet Pannu a príchod tejto nepoškvrnenej uctil novými a ohromnými darmi; dal ju totiž ako plod a odmenu za modlitbu a prisľúbil a ohlásil ju Joachimovi a Anne. Jej rodičia uverili tomu slovu a s radostnou láskou sľúbili, že ju obetujú Pánovi: veď ona je nebeský stánok.
Krásnu pannu, ktorá sa narodila podľa božieho nariadenia, jej svätí rodičia odviedli do chrámu, aby splnili svoj sľub a odovzdali ju jej Stvoriteľovi. Anna vo svojej radosti takto zvolala na kňaza: ‘Prijmite toto dieťa, zaveďte ho do najodľahlejších častí chrámu, obklopte ho starostlivosťou: veď mi bolo dané ako plod mojich modlitieb a v radosti svojej viery som sľúbila, že ho zasvätím Bohu, jej Stvoriteľovi: ona je nebeský stánok.’
V pätnástom a šestnástom storočí sa v mnohých kostoloch v tento deň spievala nasledujúca próza, zložená ako akrostich na slová: Ave Maria, benedico te, Amen. Zdravím ťa, Mária, chválim ťa, Amen.
Božia Múdrosť s nevyspytateľnou prozreteľnosťou všetko správne rozvrhuje: Joachim a Anna sú spojení v manželstve, ale ich zväzok je neplodný.
S celou srdečnou’náklonnosťou sa spoločne zaväzujú nedotknuteľným sľubom Pánovi: že ak im ráčil dať potomstvo, bez meškania mu ho v chráme naveky zasvätia.
Zjaví sa jasný anjel a oznámi im, že ich modlitby sú vypočuté a z milosti najvyššieho kráľa im bude daná dcéra plná milosti.
Svätá už pri svojom počatí sa narodí zázračným spôsobom, no ešte zázračnejším spôsobom porodí, zostávajúc pannou, Syna najvyššieho Otca, keď príde, aby slobodne zrušil vinu sveta.
Vtedy sa narodí, tá požehnaná Panna, a vo veku troch rokov ju predstavia v chráme; rýchla a vzpriamená, ozdobená nádherným rúchom, vystúpi po pätnástich schodoch pod pohľadom svojich rodičov.
Chrám zažiari novou slávou, keď je táto ctihodná Panna predstavená; tam ju učí Boh, navštevujú ju anjeli z neba a teší sa s nimi.
Keď hlavný kňaz prikáže dievčatám v dospelom veku pripraviť sa na manželstvo, Panna najprv odmietne; veď rodičia ju zasvätili Bohu a ona sama sľúbila, že zostane pannou.
Boh po porade odpovedá, že panna si vezme za manžela toho, koho jej určí zázračný kvet; takto vyvolený Jozef si pannu vezme a odvedie ju do svojho domu.
Potom je k nej poslaný Gabriel, ktorý jej oznamuje, ako sa má stať matkou; rozvážna Panna však mlčí a uvažuje nad podivnosťou posolstva.
Ale keď jej vysvetlí, ako sa to má stať, uverí mu; a tak sa z Ducha Svätého počne Slovo a v lone Panny’ sa ukryje ten, ktorého nemôže obsiahnuť žiadny priestor.
O bezkonkurenčná panna, ako prevyšuješ všetku chválu vo svojej oslnivej sláve! Ochraňuj nás teraz, aby sme sa v našej vlasti mohli tešiť z tvojich plodov, ktorými si taká poctená. Amen.
“Blahoželajte mi všetci, čo milujete Pána, lebo keď som bola malá, páčila som sa Najvyššiemu.” Takúto výzvu nám adresuješ, Mária, v ofíciu spievanom na tvoju počesť; a na ktorý sviatok by si to mohla urobiť vhodnejšie?
Keď si, ešte maličká svojou pokorou než svojím útlym vekom, vystúpila vo svojej sladkej čistote na stupne chrámu, celé nebo muselo uznať, že odteraz je spravodlivé, aby sa Najvyšší potešil na našej zemi. Keďže si doteraz žila v ústraní so svojimi požehnanými rodičmi, toto bol tvoj prvý verejný čin; na chvíľu ťa ukázal ľudským očiam, len aby ťa hneď stiahol do hlbšej tmy.
Ale keď si bola oficiálne ponúknutá a predstavená Pánovi, on sám ťa nepochybne obklopený kniežatami svojho dvora nemenej slávnostne predstavil týmto vznešeným duchom ako ich kráľovnú. V plnosti nového svetla, ktoré ich vtedy zalialo, hneď pochopili tvoju neporovnateľnú veľkosť, majestátnosť chrámu, v ktorom sa Jehovovi dostávalo pocty prevyšujúcej poctu ich deviatich chórov, a vznešenú výsadu Starého zákona mať ťa za svoju dcéru a zdokonaľovať svojím učením a vedením počas tých dvanástich rokov formovanie Matky Božej.
Svätá Cirkev však vyhlasuje, že ťa môžeme napodobňovať, (Ambros, de Virginibus, 2) Mária, v tomto tajomstve tvojho obetovania, ako aj vo všetkých ostatných. Skús požehnať najmä tie privilegované duše, ktoré sú vďaka milosti svojho povolania aj tu dole obyvateľmi Pánovho domu: nech sú ako tá plodná oliva obohatená Duchom Svätým, ku ktorej ťa prirovnáva svätý Ján Damascénsky. (Damascén. de Fide oxthodoxa, 4)
Ale nie je každý kresťan na základe svojho krstu obyvateľom a členom Cirkvi,’pravej Božej svätyne, ktorú predobrazuje tá na Morii? Kiež by sme ťa na tvoj príhovor nasledovali v tvojej prezentácii tak tesne, aj tu, v krajine tieňov, aby sme si zaslúžili byť po tebe predstavení Najvyššiemu v chráme jeho slávy.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.