Proroctvo z La Salette naznačuje, že vláda Antikrista sa môže blížiť

Ako blízko je Antikrist? Ak ste kresťan, pravdepodobne si nemyslíte, že je veľmi ďaleko, ako napríklad stovky rokov. Mnohí si myslia, že príde ešte za nášho života. Ale ak ste katolík, ktorý pozná proroctvo Panny Márie z La Salette, je veľká šanca, že si nemyslíte, že sa blíži - pretože sme ešte nemali 25 rokov “pokoja” a “hojnej úrody.”Alebo áno?"

S názorom, že sme’tých 25 rokov ešte neprežili, sa nedávno stotožnil exorcista páter Chad Ripperger, klenot Cirkvi a bohatý duchovný znalec. Priznám sa, že keď som počul jeho slová, bol som zmätený. Patrí medzi najlepších a najbystrejších v Cirkvi. Ale kresťanská viera vo svete je teraz taká priepastná (úroveň viery v USA klesla na najnižšiu úroveň v histórii) a technológia potrebná na znamenie šelmy je taká pokročilá, že sa mi zdá pravdepodobnejšie, že Antikrist využije vlažnosť a odpadnutie sveta skôr, než sa katolíci opäť rozhorčia a svetoví lídri začnú slúžiť Cirkvi.

Ak sa už v skutočnosti naplnila väčšina proroctva Panny Márie z La Salette a Antikrist sa blíži, je lepšie, aby sa ľudia nenechali ukolísať pocitom spokojnosti. Preto som sa modlil k Bohu, aby mi pomohol osvetliť význam naplnenej časti proroctva, keď som na výskum použil svetovú internetovú sieť.

A prekvapujúco to urobil.

Vychádzal som z poznania, že na rozdiel od našich prirodzených predpokladov, že udalosti predpovedané v skutočných proroctvách budú zrejmé a každý ich rozpozná, často to tak nie je, a to aj v prípade proroctiev Písma. Je teda veľká pravdepodobnosť, že ak sa mnohé z toho, čo predpovedala Panna Mária z La Salette, stalo skutočnosťou, väčšina katolíkov to prehliadla.

Počas zjavenia Panny Márie z La Salette v roku 1846 sa podľa prepis jednej z vidiečok Melánie, Panna Mária prezradila veľa o tom, čo potom postihne svet, počnúc blízkou budúcnosťou. Začala rozprávaním o skazenosti kňazov a trestoch, ktoré mali byť zoslané Bohom, a to aj v Taliansku. 

Vtedy určila konkrétny rok 1864, keď “Lucifer a veľké množstvo démonov budú uvoľnení z pekla,” a “postupne skoncujú s vierou aj u tých, ktorí sa zasvätili Bohu.” povedala, že “mŕtvi na seba vezmú podobu spravodlivých duší, ktoré žili na zemi, aby ľudí ďalej zviedli z cesty; títo takzvaní vzkriesení mŕtvi, ktorí nebudú ničím iným ako diablom v tejto podobe, budú hlásať iné evanjelium, ktoré je v rozpore s evanjeliom pravého Ježiša Krista a popiera existenciu neba; to znamená aj duše zatratených. Všetky tieto duše sa budú javiť ako pripevnené k telu).”

“Všade sa budú diať neobyčajné zázraky, pretože pravá viera zanikla a falošné svetlo rozjasňuje ľudí,” pokračovala a zrejme narážala na “zázraky”, ktoré v polovici 80. rokov 19. storočia obstarával špiritizmus a okultizmus, medzi ktoré patrili praktiky ako automatické písanie, pri ktorom démoni odovzdávajú správy, o ktorých sa často predpokladalo, že ich posielajú dobrotiví duchovia. V tomto období boli seansy populárne do tej miery, že ich praktizovali hlavy štátov, ako napríklad Abraham Lincoln a jeho manželka Mary Toddová a kráľovná Viktória a jej manžel princ Albert. Účastníci seáns by často videli “duchov”, ktorí na seba berú podobu ich zosnulých blízkych, čo je ďalší “zázrak.”

Naša pani ďalej prezradila, že “v roku 1865 dôjde k znesväteniu svätých miest. V kláštoroch sa budú rozkladať kvety Cirkvi a diabol sa bude robiť ako kráľ všetkých sŕdc.”

“Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Anglicko budú vo vojne. Na uliciach bude tiecť krv. Francúz bude bojovať s Francúzom, Talian s Talianom,”pokračovala.

Panna Mária tu pravdepodobne naráža na Brigantiaggio v Taliansku (1861 - 1865), keď juhotalianski povstalci bojovali proti novej talianskej národnej armáde v jednej z najväčších občianskych vojen 19. storočia; ako aj na boj medzi silami Parížskej komúny a francúzskou národnou vládou v roku 1871, ktorý bol v istom období taký intenzívny, že mal názov “Krvavý týždeň.”

Naša pani ďalej uviedla ďalšie konkrétne proroctvo v súvislosti s tým, že “nepokoje a zločiny ľudí prerazili klenbu nebies,” a to, že “Paríž bude horieť.” 

Najznámejší a najničivejší požiar Paríža v dejinách sa odohral v roku 1871, čo zapadá do drsného časového rámca, o ktorom hovorí. Komunardi vtedy podpálili významné budovy v meste vrátane Tuilerijského paláca, Justičného paláca, ministerstva financií a ulice Rue de Rivoli.

“Niekoľko miest bude otrasených a pohltených zemetraseniami,” Panna Mária vtedy povedala, že pravdepodobne naráža na mestá, ktoré boli začiatkom 90. rokov 20. storočia prakticky zničené zemetraseniami, vrátane San Francisca a Valparaisa v roku 1906 a Messiny v roku 1908.

“Ľudia budú veriť, že všetko je stratené. Nebude vidieť nič okrem vraždenia, nebude počuť nič okrem stretu zbraní a rúhania,” pokračuje. Môžeme sa domnievať, že tento opis takéhoto zúfalstva a všadeprítomných bojov sa vzťahuje na prvú svetovú vojnu. poznamenala, že zem sa stane “podobná púšti” – potenciálna narážka na spustošenie Európy spôsobené prvou svetovou vojnou. 

“A potom nastane mier a človek sa zmieri s Bohom. Ježišovi Kristovi sa bude slúžiť, bude uctievaný a oslavovaný. Všade bude prekvitať dobročinnosť. Noví králi budú pravou rukou svätej Cirkvi, ktorá bude silná, pokorná a zbožná v chudobnom, ale horlivom napodobňovaní cností Ježiša Krista.”

Keď som to čítal prvýkrát, pomyslel som si, že sa to určite ešte nestalo, pretože katolíci by mali mať široké povedomie o dobe, keď politickí vodcovia slúžili cieľom Cirkvi. Potom som si však spomenul na Engleberta Dollfussa, rakúskeho kancelára v rokoch 1932 - 1934. Bol nielen veriacim katolíkom, ale snažil sa riadiť Rakúsko podľa katolíckych zásad vrátane katolíckych korporativistických ideálov, ako o tom svedčí Dietrich von Hildebrand vo svojich memoároch Môj boj s Hitlerom. V službách tohto cieľa Dollfuss objednal u Hildebranda’protinacistický spis “Kresťanský korporatívny štát.”

Mohli v tomto období existovať aj iní politickí vodcovia, ktorí tiež podporovali cirkev a katolícke princípy riadenia? S údivom som našiel aspoň niekoľko mv Európe, ktorí vládli približne v rovnakom čase ako Dollfuss. 

V Nemecku bol Wilhelm Marx, ktorý v rokoch 1926 až 1928 zastával funkciu kancelára, popredným členom Katolíckej strany stredu, ktorá bola výslovne založená na zastupovanie katolíckych záujmov v tejto prevažne protestantskej krajine. V roku 1911 založil v Düsseldorfekatolícku školskú organizáciu, ktorá bojovala proti sekularizácii nemeckého školského systému, a pôsobil aj ako predseda Ľudového’združenia pre katolícke Nemecko.

W. T. Cosgrave, prvý predseda Výkonnej rady Írskeho slobodného štátu v rokoch 1922 až 1932, bol pápežom Piom XI. vyznamenaný najvyšším vyznamenaním pre laika, Rytierskym veľkokrížom Rádu pápeža Pia IX. ako uznanie jeho podpory Katolíckej cirkvi v Írsku a katolíckej sociálnej politiky. Éamon de Valera, ktorý viedol Írsko ako premiér v rokoch 1932 až 1948, tiež podporoval katolícke sociálne učenie a do novej írskej ústavy v roku 1937 pridal klauzuly “strážiť s osobitnou starostlivosťou inštitúciu manželstva” a zakázať rozvody.

António de Oliveira Salazar, premiér Portugalska v rokoch 1932 až 1945, bol silným zástancom katolíckej cirkvi a podobne ako Dollfuss podporoval katolícky korporativizmus. Podporoval súkromné katolícke školy, zaviedol povinnú výučbu náboženstva na štátnych školách, podporoval zákony v súlade s katolíckou morálkou a poskytol cirkvi privilegované postavenie, pričom oslobodil duchovných od niektorých daní a odvodov a poskytol im štátnu finančnú podporu.

A v Španielsku známy Francisco Franco, ktorý začal vykonávať funkciu predsedu vlády v roku 1938, veľmi presadzoval katolicizmus ako štátne náboženstvo, obnovil privilégiá Cirkvi po španielskej občianskej vojne a zaviedol povinnú výučbu náboženstva v školách.

Pozoruhodné je, že po prvej svetovej vojne v Maďarsku vedúci predstavitelia ako István Bethlen nielen priznalikatolíckej cirkvi vážnu kontrolu nad vzdelávaním, ale otvorene sa postavili proti protikatolíckym princípom Francúzskej revolúcie a komunizmu. Podľa historika István Deák:

V rokoch 1919 až 1944 bolo Maďarsko pravicovou krajinou. Jeho vlády, vyformované z kontrarevolučného dedičstva, presadzovali “nacionalistickú kresťanskú&#x201D politiku; vyzdvihovali hrdinstvo, vieru a jednotu; opovrhovali Francúzskou revolúciou a odmietali liberálne a socialistické ideológie 19. storočia. Vlády považovali Maďarsko za hrádzu proti boľševizmu a jeho nástrojom: socializmu, kozmopolitizmu a slobodomurárstvu. 

V období po prvej svetovej vojne až do konca druhej svetovej vojny malo Belgicko okrem toho niekoľko premiérov, ktorí viedli ako členovia katolíckej strany, vrátane Henriho Jaspara (1926 – 1931) a Charlesa de Broquevilla (1932 - 1934). 

Títo vodcovia nemuseli byť dokonalí, aby slúžili Cirkvi v politickej funkcii, a robili to do takej miery, že možno povedať, že pôsobili ako “pravá ruka svätej Cirkvi.”

Naša Pani vo svojom proroctve pokračovala: “Evanjelium sa bude hlásať všade a ľudstvo urobí veľký pokrok vo viere…” To sa zhoduje so skutočnosťou, že v 20’-tych a 30’-tych rokoch sa rozšírili komerčné letecké spoločnosti a začalo sa pravidelne cestovať do častí Afriky, Ázie a Tichomoria, ktoré boli predtým veľmi ťažko dostupné, a umožnilo to tam rozšíriť misionársku činnosť. Ďalší rozvoj cestovnej infraštruktúry a pokrok v oblasti komunikácie, ako napríklad transatlantická telefónna služba, ďalej napomohli rozšíreniu misionárskej činnosti. 

Aj keď sa zatiaľ zdá, že predpovede Panny Márie’majú v histórii jasné korešpondencie, jej ďalšie slová sú mätúce:

Tento mier medzi ľuďmi bude mať krátke trvanie. Dvadsaťpäť rokov hojnej úrody im dá zabudnúť, že hriechy ľudí sú príčinou všetkých problémov na tejto zemi.

Na prvý pohľad sa nezdá’mať zmysel, že toto obdobie po prvej svetovej vojne – počas ktorého bol farský a bohoslužobný život silný, rozkvitala misijná činnosť a Cirkev mala pozoruhodný počet silných politických spojencov – bolo obdobím “hojnej úrody.” Približne 25-ročné obdobie od roku 1919 do roku 1944 zahŕňa veľkú hospodársku krízu aj druhú svetovú vojnu. Bolo to obdobie chudoby a vojny, nie mieru a prosperity. 

Zápasil som s tým a napadlo ma, čo ak Panna Mária myslí “hojnú úrodu” v inom zmysle? A potom som si to uvedomil: Hovorila o tomto období ako o rozkvete v duchovnom, nie v materiálnom zmysle. Mala na mysli hojnú úrodu duší. 

Samotné dôvody, prečo rozlišuje toto obdobie, sú duchovné a náboženské, nie materiálne. Hovorí, že “všade bude prekvitať dobročinnosť,” nie že “blahobyt bude hojný.” Pod “pokojom medzi ľuďmi,” myslí pokoj dobročinnosti.

Táto interpretácia je v súlade s týmto časovým rámcom aj preto, že práve po skončení druhej svetovej vojny – približne 25 rokov po skončení prvej svetovej vojny – začala erodovať morálka a boli položené základy sexuálnej revolúcie, ako nedávno uviedol katolícky apologét Trent Horn vysvetlil. “Dekádou, ktorá zlomila americký katolicizmus” neboli podľa Horna 60. roky 20. storočia, ale 40. roky 20. storočia.

Historik Alan Petigny poukázal na to, že od roku 1942, po vstupe USA do druhej svetovej vojny, do prvého vydania Playboya v roku 1953 “sa celkový počet slobodných matiek viac ako zdvojnásobil.”Podľa neho to bol priamy dôsledok hospodárskej krízy a vojny, ktoré viedli Američanov k túžbe “žiť momentom a užívať si život.” Ako povedal Horn, vojna zanecháva “jazvy na duši.”

Horn rozprával o ďalšom reťazci udalostí, ktoré prispeli k “tichej sexuálnej revolúcii” v 40. rokoch 20. storočia a jej neskoršiemu rozkvetu v 60. rokoch. V roku 1937 FDA schválila bariérové antikoncepčné prostriedky a Americká lekárska asociácia (AMA) odporúčala ich používanie. Kondómy boli široko distribuované počas druhej svetovej vojny, pretože u vojakov’ bolo bežné smilstvo, pričom plagáty z tohto obdobia prezrádzajú, že vojakom sa odporúčalo používať kondómy, pretože “pick up” šíri pohlavné choroby.

Alfred Kinsey’v roku 1948 vydal knihu Sexual Behavior and the Human Male, ktorá bola považovaná za popredné odborné dielo o ľudskej sexualite. Správa’o výskume šokujúco zahŕňala pedofilov a tvrdila, že ľudia sú sexuálne založení od narodenia. Na základe skreslených údajov väzenskej populácie a pro-homosexuálnych skupín nadhodnotila mieru homosexuality a promiskuity v populácii a vyvolala dojem, že deviantné sexuálne správanie je “normálne.”

Sexuálna revolúcia sa už začala – duchovná “úroda” odpadla.

Naša Pani potom spomenula predobraz Antikrista, ktorý podľa mňa s najväčšou pravdepodobnosťou odkazuje buď na Hitlera, alebo Stalina: “Predchodca Antikrista bude so svojimi vojskami zhromaždenými z viacerých národov bojovať proti pravému Kristovi, jedinému Spasiteľovi sveta. Preleje veľa krvi a bude chcieť vyhladiť uctievanie Boha, aby sa naňho pozeralo ako na Boha.”

Pokračovala: “Zem postihnú pohromy všetkého druhu (okrem moru a hladu, ktoré budú rozsiahle). Nastane séria vojen až do poslednej vojny, ktorú potom povedie desať kráľov Antikrista, z ktorých všetci budú mať jeden a ten istý plán a budú jedinými vládcami sveta.”  

“Skôr než sa to stane, nastane na svete akýsi falošný mier. Ľudia nebudú myslieť na nič iné ako na zábavu. Bezbožní sa budú oddávať všetkým druhom hriechu. Ale deti svätej Cirkvi, deti mojej viery, moji praví nasledovníci, budú rásť v láske k Bohu a vo všetkých cnostiach, ktoré sú mi najvzácnejšie.”

Myslím si, že je jasné, že už najmenej niekoľko desaťročí máme tento “falošný pokoj”, v ktorom sú ľudia pohltení zábavou, jav, ktorý sa v posledných desaťročiach len zintenzívnil.

Naša Pani ďalej prorokuje: “Mnohé kláštory už nie sú domami Božími, ale pastvinami Asmodea a jemu podobných. Práve v tomto čase sa narodí Antikrist z hebrejskej mníšky, falošnej panny, ktorá bude komunikovať so starým hadom, pánom nečistoty, jeho otcom bude B (neidentifikovaný).”

Asmodeus je démon spojený so žiadostivosťou. Vieme, že bezprostredne po Druhom vatikánskom koncile tisíce rehoľníkov a rehoľníčok opustilo svoje povolania a kláštory, aby boli “slobodní” a oženili sa alebo dokonca sexuálne experimentovali, ale koľko z tých, ktorí zostali, podľahlo sexuálnej nemravnosti? Ťažko povedať. Narodil sa teda už Antikrist?"

Nasledujúce proroctvá Panny Márie z La Salette môžu poskytnúť určité usmernenie:

Zmenia sa ročné obdobia, zem bude prinášať len zlé ovocie, hviezdy stratia svoj pravidelný pohyb a mesiac bude odrážať len slabú červenkastú žiaru. Voda a oheň spôsobia zemskému’glóbusu kŕče a strašné zemetrasenia, ktoré pohltia hory, mestá atď. …

Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista.

Ohľadne zmien na zemi sa zdá, že sa už prinajmenšom začali. Vedci a výskumníci v priebehu 20. a 21. storočia hlásia dlhšie letá a teplejšie ročné obdobia (hoci o presných príčinách sa dá polemizovať). Plody zeme sú v súčasnosti zväčša zlé nielen kvôli geneticky modifikovaným plodinám, ale aj kvôli kontaminácii pôdy ťažkými kovmi – a preto potraviny – z veľkej časti v dôsledku geoinžinierskych chemtrails. Frekvencia veľkých cunami sa od roku 2000 zvyšuje a už štyri z desiatich najsmrteľnejších zemetrasení, aké boli kedy zaznamenané, sa vyskytli v 21. storočí.

Najmä Panna Mária naznačuje, že Rím’a strata katolíckej viery bude predchádzať príchodu Antikrista. Toto by mala byť najväčšia červená vlajka signalizujúca, že je blízko: Od zvolenia pápeža Františka môžeme bez preháňania povedať, že Vatikán stratil vieru.

V skutočnosti len jeden z jeho výrokov – že “Všetky náboženstvá sú cestou k Bohu” – spĺňa kritériá pápeža Pia XI. stanovené v encyklike Mortalium Animos z roku 1928 pre stratu katolíckej viery. Pius XI. uviedol:

Sporne takéto pokusy nemôžu byť v žiadnom prípade schvaľované katolíkmi, keďže sú založené na tej falošnej mienke, ktorá považuje všetky náboženstvá za viac či menej dobré a chvályhodné, keďže všetky rôznym spôsobom prejavujú a označujú ten zmysel, ktorý je nám všetkým vrodený a ktorým sme vedení k Bohu a k poslušnému uznávaniu jeho vlády. Tí, čo zastávajú tento názor, sa nielenže mýlia a klamú, ale skresľujúc myšlienku pravého náboženstva ju aj zavrhujú a postupne sa odkláňajú k naturalizmu a ateizmu, ako sa to nazýva; z čoho jasne vyplýva, že ten, kto podporuje tých, čo zastávajú tieto teórie a pokúšajú sa ich uskutočniť, úplne odpadá od Bohom zjaveného náboženstva.

František tiež hereticky vyhlásil, že možno prijímať sväté prijímanie v smrteľnom hriechu a že civilné zväzky osôb rovnakého pohlavia sú prípustné; dohliadal na schválenie požehnania párov rovnakého pohlavia a tiež na synodu o synodalite vymenoval množstvo prelátov, ktorí bezostyšne odporujú cirkevnému učeniu. 

Pápež Lev XIV. nedal nijako najavo, že by chcel tieto herézy napraviť. Naopak, stretol sa s homosexuálmi a transsexuálmi, ako aj s kňazom, ktorý podporuje homosexualitu (otec James Martin), bez toho, aby ich v rámci bratskej lásky opravil; prijal dominikánku sestru Caramovú, rozhodnú zástankyňu homosexuálnych “manželstiev” a potratov, takisto bez opravy; a “keď Cupich navrhol vyznamenať senátora Durbina, mlčal… a potom zasiahol presne bergogliovským spôsobom: Mali by sme dať potraty do súvislostí; sú tu aj iné vážne životné otázky,” ako to povedal renomovaný katolícky profesor John Rist. Podľa všetkých indícií pokračuje vo Františkovom programe v jeho prehnitých základoch.

Existujú aj ďalšie materiálne a duchovné znamenia, že verejný vstup Antikrista’je veľmi blízko, ak nie bezprostredne blízko, ale to už presahuje rámec tohto článku. Ide o to, že sa nemôžeme spoliehať na to, že do jeho príchodu uplynie ešte 25 rokov, ale musíme byť duchovne v strehu a bdelí  

Mali by sme si bezodkladne dať za prioritu žiť v stave milosti a čo najviac sa priblížiť k Bohu v modlitbe a v morálnom živote. Musíme sa vrúcne modliť za tých, ktorí nežijú v stave milosti, a za kňazov, ktorým hrozí, že podľahnú náboženskému klamu Antikrista. Musíme často pristupovať k sviatostiam a vzývať príhovor našej dobrej Matky, Prostredníčky všetkej milosti. 

A môžeme a mali by sme žiť v stave úplného pokoja a dôvery v Božiu starostlivosť a nadprirodzenú pomoc a radostne prijať spôsob, akým si nás môže v týchto časoch použiť. Máme tú česť ich prežívať.