- 20. storočie je najtemnejšou kapitolou prenasledovania kresťanov v histórii.
- Kláštor svätej Kataríny čelí ohrozeniu autonómie a prítomnosti mníšskej komunity.
- Náboženská sloboda v Amerike je pod tlakom a ohrozená vládnymi nariadeniami.
- Kresťanský étos stráca vplyv, čo vedie k duchovnej kríze v spoločnosti.
Podľa rozsahu a závažnosti je 20. storočie najtemnejšou kapitolou prenasledovania kresťanov v dejinách. Z približne 70 miliónov kresťanov, ktorí boli v priebehu času umučení, viac ako polovica prišla o život v minulom storočí v dôsledku totalitných režimov, ideologických čistiek a etnického násilia, pričom žiadna časť sveta nezostala nedotknutá.
V prvej štvrtine tohto storočia sa toho napriek behu času veľa nezmenilo.
Kláštor svätej Kataríny vytrval ako najdlhšie fungujúca kresťanská svätyňa na svete, ktorá ponúka nepretržitú bohoslužbu už viac ako 1 500 rokov. V máji však egyptský súd odovzdal kontrolu nad kláštornými pozemkami vláde. Rozsudok ohrozuje nielen jeho autonómiu, ale aj samotnú prítomnosť mníšskej komunity v tejto starobylej duchovnej oáze.
Podľa Evanjelického spoločenstva Indie, hinduistickí politici používajú zbrane proti konverzným zákonom, aby sa zamerali na kresťanské komunity po celej Indii. Zákony bránia kresťanským konverziám a používajú sa na prenasledovanie pastorov, prerušovanie bohoslužieb a kriminalizáciu prejavov viery.
Pred mesiacom ISIS uskutočnil sériu útokov na štyri dediny s kresťanskou väčšinou v Mozambiku. Domy boli podpálené, kresťania sťatí a viac ako 46 000 ľudí bolo vyhnaných zo svojich miest. Násilie vyvolalo masové vysídľovanie, ktoré ešte viac prehĺbilo už aj tak kritickú humanitárnu situáciu. Aj v Afrike sa genocídne vraždenie kresťanov v Nigérii od minulého roka zdvojnásobilo, pričom do konca roka ostávajú ešte štyri mesiace.
Na rozdiel od zámoria, erózia náboženskej slobody v Amerike prebieha pozvoľnejšie a rozvíja sa prostredníctvom právnych, kultúrnych a inštitucionálnych zmien. Náboženské organizácie čelia tlaku, aby sa prispôsobili vládnym nariadeniam, ktoré sú v rozpore s ich doktrinálnou autonómiou a morálnym učením, pretože sú proti potratom, antikoncepcii, homosexualite a transgenderizmu.
Verejné prejavy viery, ako sú modlitby a náboženské symboly, boli obmedzené v niektorých školách, vládnych priestoroch a v okolí potratových tovární, ako je napríklad Planned Parenthood. Tento odpor a marginalizácia vyvolávajú obavy o slobodu prejavu a jej budúcnosť.
Rada pre výskum rodiny od januára 2018 zaznamenala 1 384 nepriateľských činov voči cirkvám v USA. K tomu môžete pripočítať “transgender” strelca, ktorý minulú stredu zabil dve deti a 17 zranil v katolíckom kostole a škole Annunciation v Minneapolise.
Vlani 383 kostolov prežilo 415 útokov v 43 štátoch. Došlo k 284 činom vandalizmu, 55 prípadom podpaľačstva, 28 útokom so zbraňou, 14 bombovým hrozbám a 47 prípadom napadnutia, narušenia bohoslužieb a teroristických hrozieb. Kalifornia viedla so 40 útokmi, nasledovala Pensylvánia s 29, Florida a New York s 25, Texas s 23 a Tennessee a Ohio s 19.
V priebehu americkej histórie bola náboženská sloboda základným kameňom charakteru národa, zakotvená v prvom dodatku ústavy. Otcovia zakladatelia chápali dôležitosť ochrany individuálneho svedomia a náboženských práv pred vládou. Napriek tomu je toto základné právo naďalej spochybňované zo všetkých oblastí ľavicovej Ameriky. Majitelia kresťanských podnikov boli zažalovaní, tréneri na stredných školách boli prepustení za to, že sa modlili, a katolícke nemocnice boli nútené ponúkať potraty.
Každý, kto dáva pozor, si uvedomuje, že sa nachádzame uprostred existenčného boja o naše dlhodobé americké hodnoty a spôsob života. Nachádzame sa v bode zlomu a sme zapojení do duchovného boja o dušu nášho národa. Program radikálnej ľavice nie je len politický, ale je jedom pre slobodu, nepriateľský voči pravde a priamo ohrozuje naše práva, ktoré nám dal Boh. Jej zovretie dusí naše školy, súdy, médiá a vládu.
Kresťanský étos stráca v americkom živote vplyv a rešpekt. Počet ľudí bez cirkvi sa za posledné dve desaťročia zvýšil o 12 percent a svedčí o narastajúcej kultúrnej a duchovnej kríze. Princíp náboženskej slobody, ktorý bol kedysi zjednocujúcim ideálom, je teraz stredobodom polemických diskusií, čo vyvoláva pochmúrne obavy o budúcnosť náboženskej slobody v americkom živote.
Pri nepriateľstve ľavice ide o podkopanie biblických základov Ameriky. S tým, ako sa stupňujú kultúrne a politické boje, rastie aj potreba bdelého a angažovaného Kristovho tela, ktoré by bránilo morálne piliere, na ktorých stojí naša krajina.
Ak sa nedokážeme ozvať, riskujeme, že sa vzdáme ideálov, ktoré kedysi urobili z Ameriky symbol nádeje a slobody. Chvíľa ticha je za nami. Naše hlasy sa musia pozdvihnúť dnes a pri volebných urnách na obranu viery, rodiny a slobody.
Keď naše základy praskajú, prešľapovanie na mieste je spoluvinou.
